Taira White

Je to už týždeň. Týždeň bez temnoty. Moje vlasy sú biele, oči presne také isté, ako tie Kaidenove. Koľké roky som túžila po tom byť opäť obyčajnou a teraz? Teraz to nenávidím rovnako, ako som nenávidela svoju inakosť. Nie, to nie je ten problém. Problém je, že nemám temnotu. Ani jeden poondiaty kúsok.

Temnota tu so mnou bola od malého vĺčaťa, od momentu, kedy som zabila Xinga. Kyrenovi som prerozprávala príbeh jeho matky a Xinga. Teda skôr som to naňho len tak vypľula, keď mi naozaj priniesol šaty na obrad.

Často v tichosti nadávam Osudu, no on ma má na háku. Nedal mi nič za moje služby.

Moje myšlienky každé ráno, každý deň i noc, víria okolo toho istého.

Som nervózna!

-

Jedno ráno, zrovna to v deň obradu, moje myšlienky predbehne žalúdok. Prehnem sa cez posteľ a ovraciam si čižmy. Nie, toto mi na pohode ozaj nepridalo. S bosými nohami prejdem až do jedálne, pretože som hladná až mi je z toho zle. Možno by som mala ísť aj do Kyrenovej komnaty a ovracať aj jeho čižmy. Odsťahoval sa odo mňa v ten deň, keď mi priniesol šaty.

„Som hladná," zakričím namiesto bežného ranného pozdravu a hneď si aj sadnem k časti stola, kde sa nachádza jedlo. Miestnosť stíchne. Počuť iba moje mľaskanie. Na moment zastavím činnosť spodnej čeľuste a rozhliadnem sa. Modroočko nepekne zazerá. Ten jeho pohľad je zrejme nákazlivý, pretože tak na mňa hľadia aj Darren, Saul a Kaiden. Šťastie, že tu nie su všetci, inak by som asi musela stiahnuť chvost a vypadnúť odtiaľto hladná alebo by som vrčala a vypustila zopár šťavnatých nadávok.

„Baf?" skúsim to na nich miernejšie, i keď s plnou pusou.

„Toto musí prestať, Taira," prehovorí Kaiden.

„Ale ja som hladná. Neprestanem jesť len preto, že ste si nacvičili synchronizované mračenie. Mimochodom, Darren má jedno obočie vyššie." Konečne prehltnem, pretože je škoda každej omrvinky, ktorá skončí na stole. „Kazíš im to," prehovorím tentokrát k Darrenovi.

Všetci okrem Kyrena vstanú od stola a odchádzajú. Kaiden sa pri mne ešte pristaví, aby mi pošepkal do ucha: „Ak ťa niečo trápi, som tu vždy pre teba, Tai." Potľapká ma po ramene a potom odídu.

„Takže..." začne Kyren.

„Takže? Nechaj ma jesť."

„Si neznesiteľná, Taira. Každý okolo teba našľapuje po špičkách. Už sa ťa ani nesnažia osloviť. Už predtým bola tvoja povaha tak trocha problematická, no to čo predvádzaš teraz je..."

„Tieto tvoje keci mi kazia chuť k jedlu."

„Opäť som spravil tú istú chybu a dal ti priestor. A ako si ho využila? Uzavrela si sa do seba a každého, komu na tebe záleží, si odohnala."

„Tak to ešte že mám teba, čo?" zasmejem sa s kusom slaniny medzi zubami.

„Presn tak." Oprie sa predlaktiami o stôl a zavrtáva sa do mňa takým tým vtieravým pohľadom, ktorý vraví, zjem ťa.

Chvíľu tak na seba civíme, ja si občas z niečoho odhryznem, až stratí nervy a tak opäť otvorí ústa. „Vracala si."

„To vieš podľa toho, že nemám čižmy?" začudujem sa jeho dobrej dedukcii.

„Nie, cítiť to z teba." Jeho pohľad klesne nižšie. „Tvoj hrudník," podvihne obočie.

„Čo je s ním?" zamračím sa naňho. Nepáči sa mi, kam týmto rozhovorom smeruje.

„Si naostro. Vidím ti cez košeľu bradavky." Teraz sa už usmieva.

„Látka, ktorou sa obmotávam ešte nie je vypraná."

„Si neuveriteľná. Jednoducho priznaj, že máš citlivé prsia."

Sakra, mám ich citlivé od včerajška! Ako môže byť tak všímavý? Možno som mu mala predsa len navracať do tých čižiem, aby mohol svoju pozornosť zamerať na niečo iné.

„Opasok máš povolený o tri dierky."

„Prestaň," odfrknem si.

„Rozprávaj sa so mnou, Taira. Bojíme sa o teba. My všetci."

V jeho hlase cítiť takú úprimnosť, že sa nedá prehliadnuť ani keby som chcela. Postupne si uvedomím, že som celé dni myslela iba na temnotu a to prázdno vo mne. Lenže teraz, keď mi tu Kyren vraví všetky tieto veci, si na malý moment pripustím, že by mohol mať pravdu. Pravá ruka mi sama klesne na brucho.

Periférne zachytím, ako sa Modroočkovi nadvihnú líca. So zachmúrenou tvárou v tichosti vstanem a odídem.

Celý zvyšok dňa, až do samého večera som zatvorená v komnate, tupo civím na šaty a rozmýšľam.

Ten voľný kus látky som nerozdriapala iba preto, že to Kyrenovi jednoducho dlžím. Pretrpela som preňho viac, ako jeden večer v šatách a on pre mňa tiež. Ďalšou vecou je, že už viac nemusím byť sama a bojovať iba sama za seba. Mám okolo seba hneď niekoľko blcháčov, ktorím na mne záleží. Dobre, možno aj mne na nich. Trocha. Alebo trocha viac.

Za celý deň prídem na jednu dôležitú vec a to, že sa bez tej temnoty naučím žiť. Musela som prekonať fázu odmietania, ktorú vystriedalo čiastočné prijatie s tým, že sa bez tej vtieravej mrchy jednoducho musím naučiť žiť. A teraz... Teraz si vravím, nie že musím, ale chcem. Nevravím, že je to ľahké, pretože naozaj nie je, ale chcem to prekonať. Prejsť si očistou duše, ktorá bola obalená temnotou toľko rokov, je proces. Snáď nie moc dlhý, inak ma čoskoro vyhodia pred brány nie len paláca, ale aj mesta. Tiež si občas leziem na nervy. Áno, až tak zlé to so mnou je.

Potom je tu ďalší fakt, ktorý je pre mňa ťažké prijať. Och, nechce sa mi na to ani pomyslieť. Zadívam sa na brucho a šťuchnem doň ukazovákom. „Si tam?" A je to tu, práve som sa oficiálne zbláznila. Rozprávam sa s vlastným bruchom. Už som sa rozprávala s Kyrenovim zadkom, takže to asi nie je až také zlé. To ma trocha ukľudní a vyčaruje kŕčovitý úškrn na perách.

Nakoniec som toho dostala viac, ako by som dokázala ustáť. Ale ja to i tak dokážem. Počuješ, Osud? „Dokážem to," šepnem do ticha, ktoré ma obklopuje. „Dokážem." Možno chcem viac presvedčiť seba ako Osud. No a čo?

-

K večeru už moje myšlienky blúdia zlým smerom, k temnote. Tentokrát je to ale pre niečo iné.

„Taira?" Vo dverách sa objaví učesaná hlava.

„Ty... si sa učesal? A čo to máš na sebe?" Kyren vojde, zatvorí za sebou a oprie sa o stenu vedľa dverí. Zrejme preto, aby som si ho mohla lepšie prezrieť.

„Hodil som sa do slávnostného obleku. Ale ty si sa ešte ani nezačala prezliekať, ako vidím." Kútik úst mu povädne, keď si všimne môj výraz tváre. Stále sa neviem zbaviť mojej poslednej myšlienky. Prejde k posteli, na ktorej sedím a postaví sa predo mňa. Chcem mu povedať, čo ma trápi, no prídem si tak slabá a zraniteľná, že radšej odvrátim tvár a obíjmem ho okolo pása.

„Občas mám pocit, že nevládzem," začnem potichu. Kyren ma jednou rukou hladí po ramene a druhou sa mi hrá s vlasmi. „Stalo sa toho toľko, odkedy sme sa spoznali. To, že si sa učesal, je ako klinec do rakvy nášho starého života," uchechtnem sa, snažiac sa trocha odľahčiť situáciu. Modroočkovi sa zavlnia svaly na bruchu, pri uchechtnutí. „Bojím sa," doprajem si dlhšiu odmlku. Kyrenove prsty na mojich vlasoch ustanú v pohybe. „Moje telo dokázalo samo od seba brániť to malé. Prežívala som muky, bola ovládaná, naplnená temnotou až na doraz... Bolo toho toľko a i tak je stále tu. Hrozba pominula, obrana sa stiahla a zrazu je to tak zjavné, že je to až desivé."

„Z toho máš strach?" Kyren klesne do drepu, chytí ma za bradu a otočí mi hlavu k sebe. Dívame sa jeden druhému do očí. Prídem si ako úplný hlupák, že sa strachujem.

„Nie. Ja... Čo ak bude ako ja? Čo ak sa k nemu temnota dostala? Neviem dostať z hlavy predstavu, ako sa naše dieťa kúpe v temnote. Priamo v mojom bruchu!" Oči sa mi zaplnia slzami. Kyren si ma vtiahne do objatia a tuho ma stisne. Mlčí. Zrejme si to tiež predstavuje.

„Nič také sa nestalo, nedeje sa a ani sa diať nebude. Musíš sa myšlienok na to svinstvo zbaviť. Prosím. Sama vravíš, že si ho chránila..."

„Nie ja, ale moje telo," skočím mu do reči.

„Tvoje telo, tvoja myseľ, tvoja duša. Taira, to si ty. Je jedno, či si to robila vedome alebo nevedome. To ty si ho chránila. A ak ťa to tak trápi... Predsa ťa tá temnota poslúcha. Môžeš ju poslať preč, ak by to tak bolo." Odtiahne sa odo mňa a opäť sa mi zadíva do očí. Tentokrát jeho pohľad dopĺňa aj povzbudivý úsmev a pohľad, ktorým ma uisťuje, že to bude v poriadku. Všetko bude dobre. „Už na to nemysli, dobre? Teraz sa sústreď iba na to, ako veľmi budeš trpieť v tých šatách."

Zaháňajúc pochmútrné myšlienky ho udriem do hrude a rozstrapatím mu vlasy. Áno, takto je to lepšie.

-

Stojac v šatách za splnu mesiaca na skalnatom výbežku za mestom, som pripravená byť opäť silnou a odolnou vlčicou. S Kyrenom po boku a bandou verných blcháčov za zadkom. Och a nesmiem zabudnúť na Krorra.

Samozrejme som tiež pripravená sa okamžite po obrade prezliecť. Predsa by som Eidhana neobrala o jeho predstavy o mojom výstrihu. Darrenovi na hostine naservírujem orieškovu pomazánku a malého Tasela budem brávať každý večer na lov a učiť ho. Predsa som mu to sľúbila.

Pôjde to. Viem, že áno. 

-----

Tak čo, aký je váš verdikt?

Milujete ma alebo nenávidíte?

Hah, robím si srandu. Stále je mi to jedno.

Vaša Taira...

Raf!