Prižmúri oči bez toho, aby upustil od úsmevu a ja pocítim, ako sa snaží dostať k tej temnote. Lenže ja ju nepustím.

„Nuž, keďže si v ten moment nemohla zabiť temnú bohyňu Sirmae a ona nesmela zabiť teba, iná možnosť v podstate ani nebola. S bohyňou Mirae, tou vašou matkou, som mal dohodu. Vieš, že sa vždy chcela zbaviť svojej sestry, nie? A ja som ju presvedčil, že práve ty budeš jej vrahom. V tomto som neklamal. Potreboval som, aby si ju zabila. Vaša milá matka na to skočila a tak ťa oživila. Dala ti čas, aby si prišla na to, ako zabiť Sirmae."

Ona sama sa jej zbaviť nemohla a tak mi poradila, ako ju uväzniť. Sama som sa presvedčila, že existuje niekoľko spôsobov, ako toto väzenie prekonať. Vtedy som to nevedela a verila, že to bude stačiť. Až neskôr som sa rozhodla, že ju zabijem. Lenže ju bolo treba zabiť hneď. Ani teraz nenachádzam inú možnosť, ako by som sa jej mohla inak zbaviť. Ďalšie uväznenie by bolo o tom istom, aj keby som vymyslela iné.

„Zvolila si veľmi efektívny spôsob jej popravy," uznanlivo mi pri tom zatlieska. Aj by som sa uklonila so spokojným úškrnom, no ja nie som spokojná, ani pokojná. Stále rozmýšľam nad tým, čo som mohla spraviť inak. Viem, že je to zbytočné, no i tak mi to nedá.

„Pravda, u mňa si zvolila príjemnejší spôsob. Aspoň tú predohru," mrkne na mňa, „tu sa dostávame k tomu, čo ťa trápi teraz a to je, že sa nechceš stať temnou bohyňou. Mám pre teba riešenie tohto problému." Na chvíľu sa dramaticky odmlčí. „Mňa," o krok ustúpi, ako keby som si ho mala lepšie obzrieť. To ale nie je potrebné, pretože si pamätám všetky jeho jazvy.

„Vypustíš temnotu a ja si ju vezmem. Keďže ti žiadna nezostane, nemôžeš sa stať temnou bohyňou. Jednoduché," poťuká si ukazovákom pravej ruky po hlave. Čakám či započujem dutú ozvenu. Nie, nepočuť nič. Génius, pomyslím si.

„A mňa necháš len tak odísť," poznamenám s podvihnutým obočím, čakajúc na jeho reakciu.

„Možno tak do svojej postele. Alebo cely, ak sa budeš príliš cukať. Ale mám ešte jednu motiváciu."

Čakám na pokračovanie, no on mlčí.

„Fajn. Akú?"

„Och, som rád, že sa pýtaš, drahá." Jazvy sa mu na tvári rôzne naťahujú a krútia pri tom, ako sa stále usmieva a smeje. Ten bastard sa dobre baví. Ja zatiaľ utláčam temnotu čo najhlbšie do môjho vnútra, aby som mala istotu, že sa k nej nijakým spôsobom nedostane.

„Tvojho druha, brata, to malé ohnivé vĺča. Och a ešte ďalších dvoch alfov pôvodných svoriek."

„Sú pod ochranou bohyne," oznámim mu, ako keby som tomu verila. Lenže zrazu som plná pochybností, pretože neviem, či sa jej dá ešte veriť. Vždy som bola presvedčená o tom, že je to iba znudená bohyňa, ktorej na nás nezáleží. Ak je to ale naozaj tak, o čo jej ide? Svojej sestry sa už zbavila, mala sa dávno utiahnuť späť.

„Vaša bohyňa sa ťa chce zbaviť a k tomu potrebuje svoju malú, no schopnosťami nabitú armádu. Stala si sa zbytočnou osinou v zadku niekoho mocného, Taira White."

„Armádu pôvodných alfov," špenem si viac-menej sama pre seba, ignorujúc jeho ďalšie slová.

Warrlina pohltí ďalší záchvat smiechu.

„Áno, veľmi zábavné," založím si ruky cez prsia. Ak sú všetky tieto nezmysly pravdivé, tak sme sa všetci ocitli znova v pekne tučnom zadku.

Temnota sa zacuká, chce sa pretlačiť späť. Trocha ma to vystraší, pretože som až príliš ľahko zabudla na to, ako ma do teraz mučila. Lenže práve v tejto chvíli mám tú najsilnejšiu motiváciu bojovať s ňou. Prestávam vnímať Warrlinove slová i okolitú tmu. Utiahnem sa do seba, aby som mohla bojovať s tým, čoho sa nemôžem zbaviť, no možno by som to mohla potlačiť, či dokonca ovládnuť. Naozaj ovládnuť.

Temnota a ja. Držíme sa jedna druhej už od doby, kedy som bola iba malé vĺča. Možno jej to dáva veľkú moc nado mnou, no rovnaká výhoda je aj na mojej strane. Len som ju doteraz nedokázala správne uchopiť. Čím viac ju udupávam, tým je menšia, koncentrovanejšia. Predstavujem si, že ju nakopávam zo všetkých strán, do úhľadnej malej guličky. Myslela si si, že ma môžeš kŕmiť, že ti budem slúžiť, že dosiahneš svoje? Nadávam jej, ziapem na ňu, no najradšej by som ju zničila už navždy. To bohužiaľ nie je možné. Škoda.

„Tak zúfalá..." prenikne ku mne niekoľko Warrlinovich slov. Och, áno, práve pred ním kľačím na kolenách. Vyzerám zlomená, zúfalá. Z jeho strany sú to ale iba obyčajné slová. Všetko čo mi doteraz povedal, pravdu či lož, všetko to sú iba slová. Prečo? Pretože nemá nič, čo by mohol použiť. Môže k sebe volať temnotu, môže rečniť, môže sa smiať. A to je asi tak všetko, pretože bez svojej temnoty je to stále iba mŕtvy kus hovna. Bastard!

Bolo na čase, aby som sa spamätala. Vždy sú zadné vrátka. Áno, vždy. A ja ich nájdem. Netreba mať dokonalý plán, stačí dobre improvizovať. Veď predsa, čo najhoršie by sa mohlo stať?

Warrlina vytesním, temnotu potlačím a potom, potom sa zobudím.

Aké to prekvapenie, keď si uvedomím, že ležím na stole uprostred jedálne. Hneď sa aj poobzerám, kto sa ma tu tak krásne naservíroval. Zapriem sa rukami do drevenej plochy podo mnou, aby som mala lepší výhľad na zamračenú bohyňu Matku a jej novú armádu. Čierny, sivý, biely, malý hnedý a najväčší z nich, štvorfarebný vlk s očami ako samo nebo. Modroočko poprešlapuje na mieste a zakňučí. Pokrútim hlavou sama nad sebou, pretože ho naozaj rada vidím. On mňa asi nie, pretože nepribehne, aby mi dal poriadne uslintanú pusu. Nie, že by som po tom prahla.

Malé hnedé vĺča zavrtí chvostom. Darujem mu jedno rýchle mrknutie. Presuniem pohľad na Kaidena, ktorý odvráti tvár. Au? Čo sa to tu deje? Aha, niekto sa ma tu chce zbaviť.

„Zaútočte!" zvreskne bohyňa. Nikto sa ani nepohne. „No tak! Viete čo treba robiť!" Zrejme jej trocha dochádzajú nervy. Prvý z vlkov, čierny, si odfrkne, akoby tým vravel, kašľať na to. Prkrčí sa, oči mu zahalia tenie, ktoré sa okolo neho zbiehajú. Malé tmavé chápadlá sa okolo neho vlnia ako také doterné mačky. Strasie ma pri pomyslení na to, že by sa mi niekedy nejaká obtrela čo i len o čižmu.

Ako ďalší sa prikrčí Rhyon v podobe sivého vlka so striebornými očami. Jedna z okenných vitráží sa roztriešti, keď do nej udrie blesk, ktorý sa doplazí až k jeho predným labám.

„Chceš ma zabiť?" zavrčím na bohyňu, ktorá horí od nedočkavosti.

Daj mi svoju temnotu. Dokážem nad nimi vyhrať. Obaja vieme, že tvoje šance sú mizivé. Teda, presnejšie povedané, žiadne. Ozve sa Warrlinov hlas. Túto možnosť som zavrhla už predtým. Vlastne som jeho návrh nikdy nepovažovala za jednu z možností.

Teraz nastala ta chvíľa, kedy by sa mi hodila tá improvizácia, na ktorú som sa chcela spoľahnúť.

„Nie, iba ťa chceme oslobodiť." Jej oči sa zúžia, pery sa stratia v tenkej linke neprirodzeného úsmevu. Vo vzduchu cítiť faloš.

Oheň malého Tasela zapraská, žiara okolo môjho brata tvorí na dlážke malé kryštáliky ľadu. Až sa toto skončí, musím sa to naučiť tiež. Iba Kyren nepovolal svoju moc prameniacu z jeho pôvodu. Pretože hmla nie je jeho pôvodná schopnosť.

„Osoboď nás od seba," precedím pomedzi zaťaté zuby pri tom ako vstávam. Temnota ticho čuší pri tom, ako ju neustále utláčam.

Nikto neprežije spojenie moci pôvodných svoriek. Vedela si o tom, drahá?

Nikto, opakujem si v hlave, rozmýšľajúc pri tom, čo to pre mňa znamená. Nikto.

Nikto neprežije útok pôvodných, bohyňa ma chce zabiť a ja... Čo zostalo mne?

„Prísľub vernosti," ozve sa cez puto. Úskokom pozriem na Modroočka. Práve teraz by som sa mu najradšej hodila okolo krku. Áno, nám zostal prísľub vernosti spriaznených duší a naplnené puto.

Čo ak sa veci zmenili? Čo ak si ma temnota vybrala už navždy? Prehovorím tentokrát ja k Warrlinovi.

Och, drahá, zobuď sa. Nie vždy pôjdu veci podľa toho ako si práve zmyslíš. Koniec-koncov si sa o tom už presvedčila. Nikto sa ťa už nebojí, nevzbudzuješ strach tak ako kedysi. Nikto pred tebou nepokľakne. Nemáš nič, nikto ti nezostal. Iba ja. Môžem ťa oslobodiť od toho bremena.

Mýliš sa, drahý. Jeden je môj. Ten najdôležitejší prašivý čokel, aký kedy žil a ja to nie som. Pousmejem sa.

Schmatnem to malé, príliš napumpované klbko temnoty a vytiahnem ho na svetlo sveta.

„Znič ju! Zaútoč!" zvreskne bohyňa s doširoka otvorenými očami, keď zbadá temnú hmotu formujúcu sa medzi mojimi dlaňami.

Vlasy sa mi ježia pri neuveriteľnom množstve energie sálajúcej spomedzi mojich rúk. Iskrí, šteklí, praská, vlní sa, no ja ju stále stláčam do tej gule, ktorá je napumpovaná na prasknutie. Chce von, chce ničiť a chce to hneď.

Nevieš čo robíš. Zabiješ ich. Daj mi ju! Nervózne syčí Warrlin, ktorého pohlcuje zúfalstvo. Cítim, ako sa snaží uchmatnúť aspoň malé sústo, drobnú omrvinku ničivej temnoty. Nejde to, pretože ju nepustím. A pokiaľ k nemu nepríde sama, nemá šancu. To je jedna z nevýhod toho, keď ste mŕtvy. Aká to smola.

Kyren sa prikrčí ešte o kúsok viac. Ani nežmurknem pri tom ako sledujem, čo za moc to na mňa použije. Lenže on nepoužije svoju moc, ale zberá vyvolané tiene, blesky, oheň a žiaru, aby ich spojil do jednej nebezpečne pulzujúcej hmoty. Naozaj sa chceme presvedčiť o tom, čo z toho je silnejšie? Moja temnota, alebo tento ich kokteil?

„Aké je to stať sa bohyňou, ktorá čoskoro umrie?" Bohyni žiara oči v radostnom očakávaní.

Kyren pohodí hlavou a pošle žiarivú pulzujúcu hmotu na mňa. V tej istej sekunde uvoľním temnotu spomedzi dlaní a nechám ju, aby sa spojila s Warrlinom. Ten po nej skočí a nasaje ju do seba. Temnota sa sformuje do vysokej štíhlej postavy. Kyren prevedie dráhu letu ničivej sily proti Warrlinovi. Už cítim víťazstvo na jazyku. Nevnímam prílet krkavcov cez rozbité okno, ani hlasné nadávky bohyne. Spamätám sa až vtedy, keď sa žiara tesne pred tmavou siluetou znovurodiaceho sa Warrlina zastaví. Ďalšia sekunda a rúti sa priamo na mňa. Volám temnotu späť, no už to nejde. Som bezbranná. Nevnímam trepot krídel kdesi nado mnou, keď sa v panike otočím na Kyrena.

Jeho oči sú ako brána do neba. Ale ja, ja patrím do pekla.

Silný náraz, ostrá bolesť celého tela, žiara, ktorá ma oslepí a pretne tak náš krátky očný kontakt. Letím vzduchom, no dopad necítim. Posrala som to, vyšlem poslednú myšlienku, kým ma pohltí ničota. 

---

Tak vám to sem našvácam hneď. Prepis čakajte tak o rok alebo podľa toho ako sa zrovna zobudím :D :D 

O týždeň idem na dovolenku, takže s malou dušičkou dúfam, že to dovtedy dopíšem :P

Hviezdičkujte, komentujte, tešte sa zo života :))