,Ollie no tak prosím. Len to vyskúšaj. Určite ti to pôjde..." prosila ma Ryanova dcéra Olivia. Spoznal som sa s ňou iba včera a už viem, že ma má veľmi rada a že v práci ako jej opatrovateľ ostávam. Nedala by ma za nič na svete. Bol som tu už včera, aby mi pán Mikaelson vysvetlil všetko ohľadne pracovnej zmluvy a pravidiel. Áno. Pravidiel. Nie je ich veľa.
Ale pravidlo, čo moju pozornosť upútalo najviac bolo, že sa nemôžem zamilovať do môjho zamestnávateľa. A hádajte, čo sa stalo. Áno. Veľmi správne. To pravidlo som porušil. ,,Liv ja neviem...nikdy som netancoval, lebo mi to nešlo," zakňučal som. ,,No tak maličký, len to vyskúšaj..." začul som jeho hlas a zvrtol som sa na päte. Ryan sedel na gauči, ktorý bol asi meter odo mňa.
Mal na sebe vyťahané biele tričko a sivé tepláky. Vlasy mal ešte stále v rannom rozcuchu a bol veľmi sexy. Dneska nepracoval a ja som sa v duchu tešil. Navonok som bol však veľká machuľa stresu. ,,Presne ako ocko povedal. Len to skús. Možno sa ti to zapáči, čo vieš," žmurkla po mne Liv a ja som sa veľmi chcel na mieste prepadnúť pod zem. Nie preto, že po mne žmurklo päťročné milé dievčatko.
To vôbec nie.
Bolo to preto, lebo som si uvedomil, že Ryan tam ostane sedieť a bude nás pozorovať ako tancujeme. Teda ako jeho dcéra tancuje. Na mne sa bude určite smiať, pretože som kyptavý ako nejaký ten manták. A musel som si dnes ešte k tomu zobrať moje najviac upnuté skinny jeans aké mám. Fakt super. Takže sa mi ešte bude pozerať aj na zadok. Liv zapla telku a nastavila tú jej hru. A poviem vám, inak sa mi rozšírili zreničky, keď som zistil, že tá jej obľúbená hra je Just Dance. 'Kurva. Toto tak ľahko nezabudnem...' preglgol som.
,,Liv...to nemyslíš vážne...Ja...Ja som to ale nikdy nehral..." začal som habkať. ,,Je načase maličký..." Ryan ma opäť trochu podráždil. Vyčítavo som na neho pozrel a potom som svoj pohľad sklopil na moje tenisky. ,,Ollie pozri sa na mňa prosím..." zazvonil jej jemný hlások a ja som sa protestne na ňu pozrel. ,,Môžem ti to vysvetliť?" opýtala sa ma. Rozhodol som, že prestanem klamať.
,,Nemusíš. Poznám to dobre, len som to nikdy nehral. Pretože som strašne trápny keď tancujem..." vysvetlil som jej, prečo kladiem taký odpor voči tej hre. Prikývla. Stiahla ma za rukáv môjho dlhého voľného trička na jej výškovú úroveň a začala mi šepkať do ucha: ,,Neboj sa Ollie. Stavím sa, že tancuješ oveľa lepšie ako oco..."
,,Nemyslím si moja. Ocino je určite lepší tanečník ako ja..." stál som si za svojím názorom. Ona mi verila a ja som sa stále iba a iba podceňoval.
,,Prosím..." zaprosila a to "í" v slove prosebne pretiahla, čo sa týka artikulácie. Nakoniec som povolil moje zábrany a môj strach. ,,Fajn...skúsim to. Ale iba jednu pesničku..." protestne som si rozkázal svoje a odtiahol som sa od nej, pretože som mal blbý pocit, ktorý o chvíľu Ryanov pohľad iba potvrdil. Naozaj ma sledoval od hlavy po päty. Snažil som sa upokojiť, aby som z toho ešte nemal problém. Samozrejme, že u Ryana.
'Kurva prečo...prečo sa mu tak páčim? Veď môže mať každého na koho ukáže. Prečo práve ja?' pýtal som sa sám seba, ale odpoveď som nevedel. Liv nastavila pesničku a vytrhla ma zo zamyslenia. Dvakrát som zamrkal a potom som sa pozrel na telku. Preglgol som. Ani si len neviete predstaviť, ako som váhal. Strápnim sa a bude ma to strašiť naveky.
,,Môžeme?" spýtala sa ma. Len som prikývol a ona hru odštartovala.
Z reprákov vedľa telky sa ozvala hudba a ja som začal "tancovať" podľa môjho panáčika. Z času na čas som sa však pozrel aj na Liv. Jej to išlo a ja som sa naozaj cítil ako moták. Z jednej pesničky sa stali tri a po skončení som len unavene dychčal a ledva som stál. ,,Idem na záchod..." zachichotala sa Liv a odbehla hore, kde sa zamkla v kúpeľni.
,,Maličký..." šepol a ja som sa na neho pomaly otočil. ,,Tancuješ skvele..." usmial sa a oblizol si jeho suché pery. ,,To nie je pravda..." ošil som sa. Pozrel sa na mňa viac uprene. O môj dobrý bože. Môže ma prosím prestať takto mučiť? Chytil ma za predlaktie a potiahol ma k sebe: ,,Ale áno. Je to pravda...a ty to dobre vieš..." Netuším ako a sedel som mu v lone. 'ČO SA TO DEJE?' prekvapene som sa spýtal sám seba. Vystrašenými očami som sledoval tú jeho tak sexy tvár, ktorá nemala jedinú chybu.
Jeho dlane boli položené na mojich bokoch a jemne mi ich hladil. Pozrel som sa inde. Cítil som sa naozaj trápne. Nechcel som mu povedať, že som sa ešte s nikým nebozkával. ,,Pozri sa na mňa maličký..." šepol jemne, zobral si moju tvár do dlaní a natočil ju na seba. Srdce mi spadlo až niekde do žalúdka a vynechalo dva údery. Jeho oči zbehli na moje pery.
Jemne si ma k sebe začal priťahovať a ja som zavrel moje vystrašené oči. Po pár sekundách sa naše pery o seba jemne obtreli. Zachvel som sa a on si ma k sebe ešte viac pritiahol, aby ma mohol naozaj bozkávať. 'On ma pobozkal...' povedal som si pre seba a jemne som sa dotkol jeho krku mojou pravou dlaňou. Usmial sa mi do pier a v bozku trochu pritvrdil.
Veľmi som sa zľakol, keď mi skusol peru a preto som sa v rozpakoch odtiahol. Otvoril som oči a čelil som jeho zmätenému pohľadu.
,,Prepáčte mi pane, ale toto ja nemôžem..." ospravedlnil som sa mu a snažil som sa z neho zliezť, ale on si ma za moje boky opäť len pritiahol k sebe. Tvrdo som mu narazil do jeho hrude a spomedzi pier mi nechcene ušiel pridusený ston. Ešte viac sa usmial a ja som si schoval tvár do dlaní. Moc som sa červenal a nechcel som, aby to videl.
,,Neskrývaj sa predomnou...a samozrejme, že môžeš..." povedal jemne. ,,Ale v pravidlách som čítal, že sa predsa  nemôžem zamilovať do môjho zamestnávateľa..." zložil som si dlane z tváre a neisto som sa na neho pozrel.
,,Áno. Je to tam. Ale pravidlo neplatí vtedy, keď sa aj zamestnávateľ zamiluje do zamestnanca..." pohladil mi boky a ja som na neho vyjavene pozrel. 'Myslel to naozaj? Alebo si zo mňa len uťahuje?' behalo mi mysľou a tak isto aj v očiach. A on ako keby tie otázky videl, pretože sa pousmial.
,,T-to n-nie j-je m-možné...t-to n-naozaj?" zakoktal som viac ako prekvapene. Prikývol a ja som sa k nemu pritúlil. Jemne sa zasmial a začal ma hladiť po chrbte. Bolo mi to naozaj veľmi príjemné. Vedieť, že ma konečne niekto miluje. Že ma konečne niekto miluje...pane bože. Potichu som mu vzlykol do krku.
,,Čo sa stalo maličký? Prečo plačeš?" zobral si moju tvár do jeho dlaní a utrel mi slzy. ,,V živote ma nikto nemiloval tak, ako to teraz myslíte vy pane..." očervenel som pod jeho dotykom. ,,Ach tak...To je v poriadku. Síce netuším, ako ťa mohol niekto nemilovať, pretože si krásny, ale ja som tu a postarám sa o teba...dobre anjelik?" dal mi opäť pusu na čelo.
Jemne som sa usmial a prikývol som. On si ma k sebe ešte viac pritúlil a ja som sa úplne uvoľnil. Naozaj som bol šťastný. Konečne ma niekto miloval tak, ako som miloval aj ja. Pravo a veľmi silno.
,,Nebudem na teba ani tlačiť...budem robiť iba to, čo mi povolíš..." šepol mi do ucha a mnou prešla vlna horúcich zimomriavok...

Som tu s ďalšou kapitolkou tohto krásneho príbehu plného lásky. Čo si myslíte o kapitolke? Čakali ste prvú pusu?😉viem, že dve dušičky áno🥰
Loads of love
~S.