Na zadné sedadlá nebovo modrého auta nahnevane hodila károvaný vak. Teraz však miesto nákupu obsahoval čierne tričko a tmavé tepláky s vyšúchanými kolenami - pracovný odev.

Pribuchla dvere, urobila zo dva kroky vľavo, otvorila predné a usadila sa na mieste vodiča.

Zapla rádio.

Hlboký nádych a postupne výdych- ako veľmi neznáša sa hádať s mamou.

Ale aspoň, že už stihla malú Ellie odprevadiť do škôlky, kým sa tak stalo.

Spomienka na malú sestričku jej pomohla sa skôr upokojiť.

Vybavila si, ako ju viedla za drobnú rúčku a malá princezná skákala jedna radosť, akoby nekráčala asfaltovým chodníkom, ale po jemných, sladkých obláčikoch.

Ako, keď na ňu pozrela, chcela pre ňu to najlepšie, čo mohol tento svet ponúkať.
Akoby, keď uvidí v jej lilavých očkách smútok, mal padať svet a všetko sa rúcať do záhuby a strácať zmysel.

Keď ju videla, slnko žiarilo jasnejšie, hrialo teplejšie a všetko bolo lepšie a krajšie, aj keď iba na moment. Na ten jeden jediný moment, kedy sa ich pohľady stretli.

Preto staršia sestra nemala najmenšie námietky, keď jej Ellie pred farebnou bránou škôlky zaštebotala: "Naomiii?"

"Áno princezná?" odpovedala jej s láskou a citom, aký necítila k žiadnej inej osobe.

"Mohla by si urobiť, prosím, na obed palacinky, že keď sa vrátim zo škôlky, tak si ich dáme aj zos...so šľahačkou?" poťahovala si ružové tričko a roztržito tancovala na mieste.

"Jasné srdiečko moje," usmiala sa, "a teraz šup-šup utekaj, nech pani učiteľky dlho nečakajú."

"Ďakujeeeeem!" objala ju malá Ellie a tvár si zaborila do jej brucha, keďže bola ešte veľmi maličká. Potom sa otočila na päte a rozbehla sa k pani učiteľke, ktorá stála pred vstupom do budovy a úsmevom vítala všetky deti, aj ich rodičov.

Ešte ju chvíľku sledovala z diaľky, potom sa otočila a vybrala sa smerom späť do bytu na druhom poschodí.

Cestou však odbočila doľava, obišla panelák, ktorý jej každým razom, keď tadiaľ prešla prišiel viac zničený a zašla do najbližších potravín. Chcela urobiť sestričke radosť šľahačkou.

Jej kľúče opäť spočinuli v pletenom košíku, šľahačka v chladničke a do jej rúk?

Čistiace prostriedky a vysávač.

Ak by sa čas na hodinkách neposunul, prišlo by jej, že to bolo len teraz, čo začala a už mala vyligotané dve izby, kuchyňu, kúpeľňu s vaňou a záchodom, aj maličkú chodbičku.

"Hádam som až taká rýchla?" spytovala sa samej seba prekvapene, keď si utrierala pot z čela.

Nelenila však, chytila vedro, naliala doň trocha saponátu, dopúšťala ho vodou doplna a pustila sa do umývania a leštenia starých, drevených okien.

Tieto okná neznášala, pretože vždy, keď sa spustila poriadna búrka, začala voda pretekať cez zlé tesnenie a po okrajoch vnútornej parapety, až na koberce.

V zime sa zasa stávalo, že sa medzi dvoma sklenenými tabuľami vytvorili obrazce, ktoré vyzerali ako nádherné ľadové kvety, čo malo tiež na svedomí zlé tesnenie.

Pamätala, si to ešte ako decko, avšak od vtedy sa zmenilo maximálne to, že ľadová krása ju už prestala fascinovať, a že namiesto jej matky, teraz ona beháva po byte s vedrami a handrami, sotva sa silnejšie rozprší. Dospela.

Špinavú vodu vyliala do záchoda, vedro vypláchla a odložila.

Umyla si ruky a z chladničky vybrala suroviny. Potom zo skrinky nad umývadlom vybrala guľatú fľašku s múkou, soľ a cukor.

Mlieko dala trochu zohriať do hrnca na sporák, nasypala do neho zo tri lyžice cukru a štipku soli.

Vtom sa otvorili dvere a vošla mama.

"Zase palacinky? Kto to má stále jesť?" znela dosť podráždene.

"Ellie chcela, tak prečo by nemohli byť?" bránila sa, kým preosievala dva poháre hladkej múky.

"Prečo neuvaríš niečo iné, napríklad mäso, alebo tak?" to ju dorazilo.

"Mami, veď vieš, že Ellie sotva zje mäso, prečo by som varila niečo, čo sa bude i tak vyhadzovať, a potom budeš zase hovoriť, že vyhadzujeme jedlo," vyhŕkla jej slová do tváre.

Matka sa nadýchla, že niečo povie, avšak Naomi ju predbehla a so slastným úsmevom zapla ručný mixér na plné obrátky.
Nahnevanej mame nezostalo nič iné, iba odísť.

Späť zo spomienok ju do reality zavolala pesnička od Petita Biscuita- Sunset lover, ktorú práve hrali v rádiu. Kľúčik stlačila do zapaľovania otočila ním, počkala kým zasvietili kontrolky a potom stlačila spojku a pri stlačenej spojke otočila znovu kľúčom a naštartovala auto.

Chytila pevne volant a vyrazila na cestu.