Ahojte! :) Po pomerne krátkom čase ma tu zase máte. Predtým však, ako prejdeme k príbehu, chcela by som sa opýtať, aký je zatiaľ vás názor na Side Effect, nemohla som si totiž nevšimnúť, že od prvej kapitoly poklesol počet čitateľov (neberte to ako sťažnosť, áno?), tak by ma zaujímalo čím to je, či je na príbehu niečo, čo vás odradilo :) Viem, že je to len 6 častí a teda len začiatok, ale naozaj by ma zaujímalo, aké z toho máte pocity a dojmy :) Ak chcete niečo vážnejšie a dramatické na štýl CA, možno by som s tým vedela niečo urobiť...

Vopred vám ďakujem za každý jeden názor :) 

Jade

Zobudilo ma pichanie slnečných lúčov na tvári. Nespokojne som zafunela a pretočila sa na druhý bok, no len som si pekne buchla hlavu do čohosi tvrdého. Posteľ podo mnou zavŕzgala, akoby mala sto rokov. Nepozdávalo sa mi to, moja posteľ je predsa dosť veľká aj pre troch, mohla som sa v nej rozvaľovať koľko som chcela a rozhodne nevydávala takéto čudesné zvuky.

Rozlepila som oči a zažmúrila do ostrého svetla, ktoré sa dnu lialo cez otvorené okno. Uvedomila som si, že neležím v mojej posteli, ale na rozťahovacom gauči v Lucasovej izbe, kde som včera musela zaspať, kým sme sa dlho do noci rozprávali. Jeho som však nikde nevidela, buď vôbec nespal alebo si ustlal na gauči, keďže som okupovala jeho posteľ. Nemohla som tomu uveriť, po štyroch rokoch som zase poriadne spala celú noc. Síce len, počkajte... päť hodín, ale stále je to viac ako tie dve, čo som spávala predtým.

Široko som zívla a ponaťahovala si stuhnuté údy. Na podlahe som si všimla pohodené moje ponožky, rifle aj podprsenku, ktorú som musela odhodiť niekedy v polospánku, keďže ma pri spaní vždy tlačí a zavadzia.

„Už si hore, spachtoš?" ozval sa Lucasov hlas. Otočila som sa jeho smerom a...zalapala po dychu. Musel ísť zo sprchy, pretože mal mokré vlasy a na sebe len uterák, ktorý mu na bokoch visel tak nízko, že by ho stačilo posunúť len o kúsok a videla by som za hory, za doly.

„Eh..." dostala som zo seba. Nečum, nečum, nečum jak teľa na nové vráta! nadávala som si. No chce- nechce som musela uznať, že tento pohľad bol jednou z vecí, ktorá mi na ňom tak chýbala.

Lucas sa zaculil a prešiel k svojmu malému šatníku, aby si vybral čisté oblečenie. Chápavo som sa zdvihla, otočila sa mu chrbtom, nech mu doprajem súkromie a začala sa súkať do džínsov. Verili sme jeden druhému dosť na to, aby sme vedeli, že sa nebudeme pozerať. A navyše, možno sme sa dlhší čas nevideli, no pochybujem, že by som na ňom našla niečo, čo už nepoznám.

Skvelé, to vyznelo vážne divne!

Odšuchtala som sa do kúpeľne, nech sa pozriem, ako veľmi zle vyzerám, no v konečnom dôsledku mi to bolo aj tak jedno. Hnedé vlasy mi v čudných uhloch odstávali na všetky strany a oči som mala opuchnuté od toľkého spánku. Ledabolo som si prešla prstami cez hrivu, aby som nevyzerala ako po prvotriednom fláme, no na mejkap alebo čosi podobné, som sa vykašľala- tie blbé pehy tak či tak nezakryjem. Kým sa nikto nepozeral, uchmatla som si Lucasovu kefku a aspoň na rýchlo si vyčistila zuby a potom sa odšuchtala dole.

Evangeline a Romain boli jediní dvaja členovia domácnosti, ktorí boli tiež hore. Sedeli na pohovke, Evangeline sledovala nejakého záhradkára a Romain sa veľmi snažil pri tom nezaspať. Všimla som si, že majú prepletené prsty a proti svojej vôli pocítila bodnutie pri srdci. Vždy som tak tajne závidela Lucasovi, že má takú rodinu, akú má. Jeho rodičia sa milovali, boli snáď jediný pár, na ktorý mi nerobilo problém sa pozerať, keď si prejavovali svoje city, láskou zahŕňali aj všetky svoje deti. Ich život nebol dokonalý, nemali účty plné závratných súm, tak ako moje mamy, a predsa sa mali lepšie, mali krajší život ako bol ten môj, pretože mali stále jeden druhého. Moja šanca na normálnu rodinu bola stratená od toho dňa, čo si otec zbalil kufre a nikdy viac sa neobjavil.

Z myšlienok ma vytrhol až Romainov hlas, keď ma tam zbadal stáť.

„Jade!" zvolal prekvapene. Ou... Podľa tých pohľadov som usúdila, že ani jeden z nich nevedel, že som stále tu. Cítila som, ako sa mi do tváre hrnie farba, keď mi došlo, čo si teraz asi budú myslieť, keď som tu strávila noc.

„Odkväcla som na Lucasovom gauči," mala som potrebu vysvetliť. „Nebojte sa, už som na odchode."

„Nezmysel, dievča," zamietla Evangeline, „najprv sa naraňajkujeme."

„Och, rada by som, ale ja ráno nemôžem jesť, môj žalúdok by to nezvládol," odmietla som so slabým úsmevom. „Plus, už som vás otravovala dosť." Skúšali na mňa všetko možné, aby ma u nich udržali, ale odolala som. Musela som ísť domov, poupratovať celý dom, keď zajtra príde Owen a Gii som sľúbila, že si vynahradíme všetky tie mesiace, čo sme obe v rozdielnych kútoch USA.

Doma som sa ako prvé odpratala do sprchy, kde som zo seba zmyla spánok, dym aj Lucasovu vôňu, ktorá mi zase začínala motať zmysly. Potom som dlhé minúty len tak v spodnom prádle stála pred rozgniavenou skriňou a rozmýšľala, čo si na seba obliecť, keďže vonku sa to pomaly menilo na tropické počasie. Okná som mala dokorán a aj tak som sa varila ako kurča v hrnci. Nezostávalo mi nič iné, iba na seba hodiť nejaké ľahké šaty, ktoré som neznášala nosiť, nakoniec uvážila, že môj byt je ešte v celkom udržiavanom stave a vybrala sa k Gii domov.

Jej prvé slová, ktorými ma privítala boli: „Teda, ty si musela mať vážne divokú noc!" Prevrátila som nad ňou očami, odstrčila ju, nech môžem vstúpiť a radšej jej poradila, nech mi pripraví ďalšie ľadové mojito inak sa začnem škvariť. Do pekla, vždy som vedela, prečo nemám rada leto!

„Len pre tvoju informáciu, takto vyzerám kvôli piatim hodinám spánku!" zavolala som a teperila sa za ňou do kuchyne. Gia na mňa nadvihla obočie.

„Stal sa zázrak alebo si sa len nadopovala práškami?" vyzvedala. Vyliezla som na barovú stoličku pri ostrovčeku a podoprela si bradu rukami.

„Spala som s Lucasom."

Len čo som to vypustila z úst, vedela som, že je zle. Mala som povedať u a nie s, ja koza hlúpa! Gia vyprskla a vrhla na mňa taký prekvapený pohľad, až som začala rozmýšľať, ako je možné, že jej tie oči nevypadnú.

„Myslím to doslova," rýchlo som ju zarazila, kým stihla spustiť o svojej teórii, že my dvaja proste nedokážeme držať ruky jeden od druhého. Okej, priznávam, že keď som ho dnes ráno videla, mala som pokušenie ohmatkať si jeho pekne rysované telo, ale nie je to predsa dvadsaťštyrihodinová skutočnosť.

„Nezahováraj!"

„Hej, naozaj!" ohradila som sa. „Gia, je to môj najlepší kamarát!"

Prenikavo sa na mňa zahľadela. „Predtým ťa to nezastavilo."

„Georgiana!" okríkla som ju celým menom, ktoré nenávidela zo všetkého najviac.

Gia vyskočila zo svojho miesta, keď sa môj hlas rozozvučal v tichej kuchyni a zazrela na mňa tak, že keby nemám dlhoročnú prax v odolávaní vražedných pohľadov, už dávno by som mašírovala kade ľahšie.

„Nehovor mi tak," zahundrala pomedzi stisnuté zuby. „Neznášam to meno, prečo ma mama musela tak otrasne pokrstiť?"

„Aby som ťa mala čím provokovať," žmurkla som na ňu.

Ďalej ma zabíjala pohľadom, no aspoň to odviedlo jej pozornosť od rozoberania kauzy ja a Lucas, čo som presne chcela dosiahnuť. Áno, možno som tú chvíľu v jeho aute nikdy neľutovala, ale rozhodne som ľutovala fakt, že som to Gii hneď na druhý deň ráno vykvákala. Pochopte, mala som pätnásť, musela som sa o to podeliť so svojou najlepšou kamoškou. Lenže ona to odvtedy neprestajne používala proti mne, za čo som ju síce v kútiku duše neznášala, ale byť na jej mieste, robím to isté. Teraz bolo však jej podpichovanie oveľa neznesiteľnejšie, pretože osoba, ktorej sa to týkalo, bola až nebezpečne blízko.

Lucas

Dodržal som sľub, ktorý som dal A. J.- ovi a v pondelok sa s ním dohodol, že si spolu skočíme na bowling, aby sme si pripomenuli staré dobré časy. Kým sme chodili na strednú, bola to taká naša zábavka po škole. Mal s nami ísť aj Isaac, tretí člen našej partie bývalých zápasníkov. Nevidel som ho tak strašne dlho! Hneď po maturite zdúchol kamsi do Európy, aby začal svoj voľný rok pred nástupom na vysokú a odvtedy som o ňom poriadne nepočul.

Do nášho starého bowlingové klubu, ktorý sa za tie roky stal obľúbeným útočiskom mladých v ich voľnom čase, sme dorazili niekedy okolo siedmej. Decká sa tam buď chodili najesť, zahrať do herne alebo teda do bowlingu, alebo si tam len posedieť pri bare a hulákať na celú miestnosť. Isaac na nás čakal vo vnútri, lebedil si v kresle a popíjal pivo z fľašky.

„Nazdar, flákač!" zarehlil sa A. J. a natiahol k nemu ruku, aby si tľapli. Rovnako ako aj A. J., ani Isaac sa za tú dobu nezmenil- dlhé blond kučery mu strapato odstávali okolo hlavy, podobne ako A. J. mal v uchu náušnicu a na brade nepatrné strnisko.

„Stále rovnako veľký tupec ako aj predtým," predniesol Isaac s opovržlivým úsmevom. Potom sa otočil na mňa.

Usmial som sa. „Tak čo, spasil si Európu?"

„Doteraz sa z toho tá štetka spamätáva," mrkol na mňa. Obaja sme sa rozosmiali a chlapsky sa potľapkali po chrbte.

Mali sme odohratých niekoľko kôl, v ktorých ma tí dvaja nemiestne valcovali, keďže mali väčšiu prax ako ja. Kedysi som bol bowlingové eso, no zdá sa, že roky netréningu sa obrátili proti mne.

„Počuj, Anselin, dajako si v tom Brooklyne vymäkol," uťahoval si Isaac a poslal guľu po dráhe. Víťazne udrel päsťou do vzduchu, keď zhodil šesť koliek. Zagúľal som očami a radšej sa zdvihol, pretože počúvať ich drísty ma vážne nebralo.

„Idem si po pivo."

Vzdialil som sa k barovému pultu a naznačil chalanovi za ním, že si dám ešte jeden Heineken. Oprel som sa lakťami o pult a sledoval spoločnosť okolo mňa, akosi som nemal chuť hneď sa vrátiť k chalanom. Jasné, že som mal mojich kamošov rád, ale...boli to blbci, naozaj, človek občas potreboval krátku pauzu, aby dokázal prežiť tie ich hlúpe poznámky. Narozdiel od tých Jadiných, ktoré boli vtipné, tieto boli len trápne a nemiestne. Gemme... Už dlho som ju nevidel, od toho rána, čo odišla z mojej izby, sa mi neozvala.

Kým som si vôbec uvedomil, čo robím, už som mal mobil v rukách a stláčal tlačidlo volať. Zdvihla to až na niekoľké zazvonenie, kedy som si už myslel, že to nechám tak a nebudem sa správať ako úbohý pako, čo nevydrží ani deň bez svojej najlepšej kamarátky.

„Áno..." ozvala sa unaveným hlasom.

„Hm, to som ja, gemme," ozval som sa trochu nesmelo. Neznela byť vo veľmi dobrej nálade.

„Lucas," vydýchla. „S čím ti pomôžem?"

„Myslíš, že by si ma dokázala uchrániť pred kompletným vymytím mozgu zo strany dvoch neandertálcov?" Na chvíľu sa odmlčala.

„Si s A. J. - om a Isaacom, že mám pravdu?" zasmiala sa.

„Hej," vzdychol som. „Mám ich rád, ale... Ak ich budem počúvať ešte chvíľu, asi si zahrám bowling z ich hlavami."

„Vy ste na bowlingu?!" zvolala vzrušene. „Ježiši na kríži, za desať minút som tam aj s posilou!" Na to hovor náhlivo ukončila a ja som sa pobavene vrátil k tým dvom mimoňom.

Pozoroval som chalanov, ako sa jeden druhého snažia poraziť, no vážne, správali sa ako malé decká, a usmieval sa popod fúzy. Ak sem príde Jade, tí dvaja majú po chlebe! Ak bol niekto, kto dokázal môj status bowlingového kráľa ohroziť, bola to Jade Liethová.

„Čo sa tak škeríš?" vyzvedal A. J., no nakedy som vôbec stihol otvoriť ústa, všimol som si Jade a Giu, ako prechádzajú okolo baru a zdravia sa s tým mladíkom, čo nás obsluhoval. Gemme zachytila môj pohľad a žmurkla na mňa. Zasmial som sa, čo prinútilo A. J.- a otočiť sa a... On aj Gia sa automaticky pustili do vojny, kto koho skôr zabije pohľadom.

„Svindžúr," ledabolo kývla hlavou jeho smerom.

„Melihuba," odkývol jej A. J. strnulo.

S Jade sme si vymenili pobavené pohľady. A. J. a Gia boli na nože snáď odo dňa, čo sa spoznali, Gia nikdy nemala veľkú trpezlivosť s idiotmi A. J.- ovho kalibru a A. J. by nikdy nedokázala prehryznúť svoje mamutie ego, keby každú jej poznámku vhodne neokomentoval. Ironické je, že v posteli im to spolu klapalo. Teda, do chvíle, kým nezistila, že A. J. sa popri nej stretával s ďalšími dvoma a koketoval so všetkým, čo sa mihlo v jeho blízkosti, Gia sa naštvala a odvtedy sa tí dvaja nemôžu vystáť. Podľa môjho osobného názoru sa však v kútiku duše stále neuveriteľne chcú.

Gia presunula chladnokrvný pohľad z A. J.- a na Isaaca a akoby švihnutím čarovného prútika sa celé rozžiarila ako slniečko. Isaaca z nás všetkých milovala snáď najviac, Jade sa mi raz zdôverila, že si je istá, že keby si mala vybrať medzi ňou a Isaacom, bezpodmienečne by šla s ním. Nemohla jej to však mať za zlé, Isaac bol pre Giu ako ja pre Jade, tiež bolo všetkým jasné, že by si vybrala mňa. Rovnako ako ja ju.

„Chewy!!!" skríkla Gia naradostene ako drobné dievčatko, ktoré práve prvýkrát uvidelo Santa Clausa v nákupnom centre, rozbehla sa a skočila na Isaaca, že sa takmer prekotil. Prezývka Chewy vznikla podľa postavy Chewbaccy zo Star Wars, pretože s tými jeho neskrotnými škutami ju Gii stále pripomínal.

„Hej, Ultraviolet!" rozosmial sa Isaac a pevne Gii objatie vrátil.

Otočil som sa späť smerom, kde stála Jade a zbadal ju, ako sa s roztvorenou náručou blíži k A. J.- ovi. Krátko sa objali a Jade ho hravo drgla do vydúvajúceho sa bicepsu.

„Niekto tu posiloval," uťahovala si.

„To vieš, babenky v Saint Louis majú rady vyrysované telá," hrdo vystrčil bradu. Nenápadne šibol pohľadom za seba, či ho Gia počula, no tá bola príliš zamestnaná drkotaním s Isaacom. Stálo ma veľa sebazaprenia, aby som sa hneď nezačal nahlas rehotať. Zdá sa, že ani tie jeho „babenky" zo Saint Louis mu nedokázali pomôcť zabudnúť na našu Ultraviolet.

Baby sa postupne zvítali s nami všetkými, objednali si od Tannera- ako som zistil, že sa volá ten chalan, čo nás obsluhoval- pitie a počkali, kým chalani dohrajú posledné kolá, aby mohli začať od začiatku a ony im to mohli parádne natrieť.

„Aký si mala deň?" naklonil som sa k Jade.

Unavene si povzdychla. „Upratovala som, dávala pozor na Owena, maľovala..."

„A ako to dopadlo?"

„Po dvoch hodinách státia s paletou v ruke bolo plátno stále panensky biele ako vyprané v Perwolle," zahundrala. „Netuším, čím to je, ale akoby som stratila inšpiráciu." Chlácholivo som jej položil dlaň na koleno.

„To sa poddá, uvidíš, asi len musíš chvíľu relaxovať," radil som jej.

Ako som správne predpokladal, duo Jade- Gia bolo neporaziteľné, keď šlo o bowling. Chalani sa síce bili statočne, teda hlavne Isaac, A. J. bol priveľmi zamestnaný obzeraním Giinho zadku, ale nestačilo im to. Po víťaznom placáku a zrazení bokov sa Jade premiestnila k chalanom a chlácholivo ich potľapkala po pleciach.

„Bowling nie je pre slečinky, mali by ste si nájsť niečo ľahšie," odporučila im. „A teraz, ako poctu víťazkám, nám platíte rundu!"

Rýchlo sme sa preorientovali zo športovania, k pitiu, zabávaniu a celkovo správaniu sa neprimerane nášmu veku. Neriešili sme to, možno sme boli všetci už dávno za prahom dvadsiatky, ale keď sme spomínali na naše teenagerské časy, mohli sme predstierať, že ešte stále máme osemnásť. A. J. nám čoskoro zmizol z dohľadu, aby si v dave návštevníkov našiel niekoho podľa svojho gusta, s kým by vypustil paru, no my sme sa bavili dobre aj bez neho.

„Pamätáte si, keď sme počas vašej rozlúčky po celej riaditeľkinej kancelárii rozvešali kópie pohlavných orgánov celého futbalového tímu?" škerila sa Gia. Jade vyprskla svoju tequilu po celom stole, čo vybuchla do takého hurónskeho smiechu a my s Isaacom sme sa tiež od srdca zasmiali.

„Ach, staré dobrá časy," túžobne si povzdychol Isaac.

„Hej, čo taký zronený," šťuchla ho Jade. „Celý rok si bol sám v Európe, kto by si to s tebou rád nevymenil?"

„Netvrdím, že tam nebolo super, ale... Občas som si prišiel osamelý," priznal. „Neuveríte, ale dokonca mi tam chýbal aj A. J. a tie jeho chlapské reči."

„Pche," odfrkla si Gia, „ja mám v sebe viac testosterónu ako ten chalan vo svojich kecoch."

„Svätá pravda," prikývol som a zdvihol svoj pohár. „Na to si pripime."

Tuším, že tak do hodiny sa naša štvorčlenná spoločnosť ešte viac zredukovala iba na mňa a Jade, ktorí sme ako jediní odolávali vábeniu tmavého tanečného parketu a rytmickej hudby.

„I go crazy, crazy, baby, I go craaaazy!" vyspevovala si Jade spoločne so Stevenom Tylerom. „Ježiši, to koho pustili za ten dídžejský pult, moju už dávno zosnulú prababku, čo zažila ešte časy prvej svetovej?"

„Hej, neurážaj pesničky mojej mladosti!" ohradil som sa.

„Ouu, prepáč, pán Fosília," zagúľala očami a vyliala do seba ďalší drink. Potom si strčila do úst celý mesiačik citróna a cmúľala ho ako nejaký dudel.

„Prečo je vlastne citrón kyslý?" vybafla na mňa odrazu. „Prečo práve citrón....prečo nie napríklad taká jahoda? Alebo banán?"

„Gemme, to sa pýtaš naozaj vážne?" nadvihol som obočie.

„Teba to nezaujíma?" vrátila mi otázku. „Prečo je Zem guľatá, prečo sú ľudia chlpatí, prečo je more slané...Aha, to vlastne viem."

„Vážne?" začudoval som sa.

„Kvôli veľrybím spermiám." Takmer som sa udusil vlastným pivom, no Jade nehla ani brvou. Myslela to smrteľne vážne.

„To nevieš? Veľrybí samec vyprodukuje 1, 5 metra spermii, ale iba desať percent sa dostane k svojmu cieľu, k veľrybej samici, čiže zvyšných 1350 litrov zostáva rozptýlených vo vode," poučovala ma. „Plus si vypočítaj, koľko takýchto samcov sa v tom mori nachádza a, whoala, zbohom pekná dovolenka v Karibiku."

„Aké šťastie, že som nikdy pri mori nebol," odvetil som nenútene.

„Keď sa nad tým zamyslím, ja tiež nie," zareagovala Jade. „Zakaždým, keď sme boli v Taliansku, chodili sme len po mestách a pamiatkach, nikdy ma otec nezobral kúpať sa."

„Ehm....Vieš o ňom niečo nové?" opatrne som sa spýtal. Jej otec bola citlivá téma, vedel som, že to nerada ukazovala svetu, ale fakt, že ju tak dlho ignoroval, jej značne ublížil.

„Nie," stručne odvetila, kopla do seba posledný pohárik a postavila sa. „A už sa nudím, poď tancovať!" Tanec nebol moja silná stránka, ale, okej, aspoň bude sranda. Tiež som dorazil svoje pivo a vzal jej ponúkanú ruku, aby ma odtiahla rovno do stredu tej upotenej masy neznámych tiel. 

Je sakra dlhá, takže som vás snáď neunudila hneď v polovici a tí, čo sa dočítali až sem, sú riadne esá :D A. J. dostal trošku viac priestoru a konečne tu máme aj posledného trubiroha s Lucasovej partie, Isaaca. Ako sa vám to teda pozdávalo? :) Som zvedavá na vaše názory :) 

Isaac vyzerá v mojej hlave asi nejako takto, len viac strapatý a s dlhšími vlasmi ;)