Ahojte! Pôvodne mala byť časť až zajtra, ale keďže idem na oslavu a netuším, kedy sa vrátom domov, pridávam už dnes, aby ste "netrpeli" ;) Užite si pred pred poslednú časť :) 

Jade   

 Keď mi do nosa udrel stuchnutý, teplom presýtený pach Minnesoty, takmer som sa rozplakala. Nie od šťastia, že som doma, ale pre ten kritický rozdiel medzi USA a Talianskom, ktoré som nechala za sebou. Vivia mala pravdu, nikto si nemyslel, že utekám, brali to tak, že potrebujem zmeniť prostredie, aby som pekne spracovala fakt, že svojho otca už nikdy neuvidím. Stará mama mi sľúbila, že sa o chod domácnosti postará a všetci zamestnanci mi tiež prisľúbili, že ak chcem, budú pre mňa pracovať rovnako usilovne, ako pracovali pre môjho otca.

      Súhlasila som, až potom, čo som ich celá uslzená vystískala a stále dookola im ďakovala. Nezaslúžila som si ich, nezaslúžila som si ani cent z majetku, čo mi otec zanechal a rovnako som si nezaslúžila ani ten obrovský dom, čo patril našej rodine celé generácie. Preto som im všetkým navrhla, že v ňom môžu bývať tak dlho, ako budú chcieť. Koniec koncov, za tých desať rokov sa to stalo viac ich domov ako mojím.  Potom ma odviezli na letisko a teraz som stála tu, zase doma, ale čosi vo vnútri mi hovorilo, že už sa na mesto, kde som vyrastala, nebudem pozerať rovnakými očami.  

      Stopla som si taxík a odfrčala rovno domov. Nemala som chuť ísť pozrieť mamy, neverila som sama sebe, že zvládnem rozhovor s mamou bez toho, aby som nezačala kričať a vyčítať. Môj byt mi prišiel priveľmi pustý a bezútešný, také pochmúrne miesto, hoci mi krémová mojich stien vždy prišla upokojujúca a ateliér plný farieb a malieb veselý. Zdalo sa mi, ako keby som nevidela nič iné len sivú, sivú a sivú, fádnu a smutnú.  

Potriasla som hlavou, som doma sotva desať minút a už ma chytajú depresie.

       Nohy ma sami od seba zaviedli pred Colove dvere. Čo si mi hovorilo, že tam nájdem Giu, aj keď som s ňou nevolala pomerne dlho a nevedela som, či ten ich vzťah alebo čo to mali medzi sebou, ešte trvá. Podľa toho buchotu, nadávok a ženského smiechu, čo vypukol vo vnútri, keď som zaklopala, som hneď poznala odpoveď.
„Čo-" Cole sa zasekol uprostred vety, keď ma uvidel. Mal cez seba len ledabolo prehodenú plachtu, bol v nej zabalený ako staroveký Grék v tóge. Povytiahla som obočie a napriek tomu, že mi bolo mizerne, predniesla som: „Ale, že by si sa dal na fotenie aktov, Cole? Som si istá, že až tak dlho som preč nebola."  

       Ozvalo sa náhlivé ťapkanie bosých nôh a za jeho ramenom sa objavila Gia, celá strapatá a výrazne unavená, tiež zahalená len v plachte a vyvaľovala na mňa oči.
„Jade?" oslovila ma.
„Ahoj, Gia," pokúsila som sa o úsmev. „Myslela som...Ale najskôr ste zaneprázdnení, nebudem rušiť."
„Nezmysel," zavrtel Cole hlavou a naširoko otvoril dvere, aby som mohla vojsť. Ja...Zrejme som na tom bola emočne oveľa horšie, ako som si myslela, pretože stačilo aj toto jediné, primitívne gesto a bolo mi zase do plaču. Koľko chlapov kvôli vám a vašim depresívnym problémom obetuje sex? Hlavne, ak je to niekto, koho poznáte len zbežne?  

       Gia bola v sekunde pri mne, vtiahla ma do bytu aj do svojho objatia a ja som sa po toľkých dlhých rokoch, čo sa poznáme, cítila úplne maličká, krehká a zraniteľná. Z nás dvoch som vždy bola tou utešiteľkou ja – keď takmer prepadla z matiky, keď si myslela, že zmrvila prijímacie testy na vysokú, keď jej A.J. zlomil srdce... Gia mala srdce zo zlata a vždy mala problém, že sa ľahko zamilovala, bol citlivá a láskavá, čo jej často spôsobovalo bolesť. Bolo prirodzené, že som ju, ako jej drsná a necitlivá kamarátka, mala potrebu chrániť. No až teraz som si uvedomila, ako veľmi celé tie roky aj ona ochraňovala mňa.
„Uvarím čaj," jemne sa mi ramena dotkol Cole.  

       Vyrozprávala som im úplne všetko, od toho momentu, čo som našla u mám doma list od otca a potrebovala zmeniť vzduch. Opísala som im dohodu s Lucasom, aké bolo všetko perfektné, ako sme sa potom pochytili a on mi povedal, že ma miluje; ako som ho od seba odohnala a môj otec potom zomrel a všetci si mysleli, že pre mňa najlepšie bude vrátiť sa domov a trochu sa pozbierať. Gia aj Cole ma pozorne počúvali, neprerušovali ma a moja najlepšia kamarátka ma celý čas držala za ruku, čím mi dávala silu dohovoriť príbeh až do konca.  

      Keď som skončila, bola som vyprahnutá, hruď som mala zovretú, ale o čosi menej ako predtým a obaja moji priatelia boli ticho, spracovávali. Hltavo som dopila svoj čaj a bolo mi jedno, že je vonku okolo tridsať stupňov, jeho jemná a sladká chuť mi pomáhala sa upokojiť.
„Veľmi ma to mrzí, Jade," ozval sa ako prvý Cole. Pozrela som mu do modrých očí, ktoré so mnou úprimne súcitili a až vtedy som si uvedomila, ako veľmi mi na ňom vlastne aj za taký krátky čas začalo záležať. Ako keby to vycítil, pokrivene sa usmial. Gia smrkla a hodila sa mi okolo krku, aby utíšila seba alebo mňa, neviem.
„Úprimnú sústrasť, Jade, ach, je to mi tak ľúto," stískala ma. „Ale čo sa Lucasa týka, mám chuť ťa nakopať do zadku!"
„Ježiši, prečo zase?!" osopila som sa na ňu. „Ja viem, že som to zbabrala, ale čo som mala robiť, klamať mu? Alebo sa tváriť akoby nič, kým on stráca svoj čas milovaním ma, keď ja mu tie city nie som schopná opätovať?"  

      Gia sa odo mňa odtiahla a hľadela na mňa modrými očami, dívala sa, ako keby vedela niečo, čo ja nie. Mala som chuť ju udrieť.
„Neopov-"
„Položím ti otázku, Jade a očakávam na ňu úprimnú odpoveď," prerušila ma. „Keď Lucas odišiel, bolelo to?" Ako čert... „Mala si chuť sa za ním rozbehnúť a zastaviť ho?" Áno, ale nestihla som to... „Vieš si predstaviť svoj život bez neho, bez toho, aby bol pri tebe?" Ani trošku. Nič som nepovedala, ale dívala sa na mňa tak uprene, že si odpoveď musela vyčítať z mojej tváre.
„Už päť rokov sa dívam na to, ako veľmi ho miluješ a ako veľmi on miluje teba, ale, bohužiaľ, vy dvaja ste vždy boli takí neskutoční sprostí, aby ste si to všimli," vyhlásila. „Bojíš sa, áno viem, tvrdíš, že láska ti nikdy nič dobré nepriniesla, ale... Neuvedomuješ si to? Priniesla ti Lucasa a ty by si nemala pocit, že si stratená alebo zlomená, ak by si k nemu nič necítila."
„Je to môj kamarát," zasyčala som na svoju obranu.
Vševediaco sa usmiala. „To bol predsa aj Cole a brala si to úplne v pohode, keď si sa dozvedela, že sme si spolu začali." Do pekla aj s ňou, to znelo logicky. „Mňa nedobehneš, kamoška, mám za sebou dosť vzťahov, aby som vedela, kedy niekto niekoho miluje a kedy si to len nahovára."
„Nechápeš to," húdla som si svoje. „Je to komplikované."
„Sama to komplikuješ!" zatriasla mnou. „Do pekla, Jade, Lucas je to najlepšie, čo ťa v živote stretlo, zachránil ťa pred spomienkami, pred ktorými som ťa ani ja sama nedokázala ochrániť. Nenechaj ho odísť len preto, lebo sa bojíš, že to pohnojíš." Zovrela mi ruku. „Už si to totižto pohnojila viac než dosť."
„Čo teda navrhuješ?"  

      Zbalená som už bola, takže Gia nemala veľa práce, keď sa konečne obliekla, odpratal ma ku mne domov a hneď mi zarezervovala najbližší let do New Yorku. Bolo jedno koľko som protestovala, kričala a bedákala, že tam ísť nemôžem, že nie som pripravená a podobné nezmysli, prejavila svoju mrchovskú stránku a urobila, ako to sama povedala „to, čo je pre mňa najlepšie". Svetové, vážne.
A tak som sa zase ocitla v lietadle, vystresovaná, schúlená na sedadle a absolútne netušila, čo ma v New Yorku vlastne čaká.  

       Využila som tých niekoľko hodín na palube oceľového monštra, aby som si rozmyslela, čo mu chcem vlastne povedať, čím sa chcem obhájiť a ako sa ospravedlniť. Lenže so slovami mi to nikdy nešlo, vždy som proste tresla prvú hovadinu, ktorá mi prišla na jazyk a modlila sa, aby to ľudia brali s nadhľadom. Nemala som filter, občas mi vykĺzlo aj to, čo som povedať nechcela. Teraz, keď slová boli to jediné, na čom záležalo, nemohla som čosi také dopustiť.  

      Kým sa podvozok dotkol betónu na pristávacej dráhe letiska, bola som v koncoch. Takmer som si vytrhala vlasy, zvierala opierku sedadla tak pevne, že tam určite zostanú odtlačky od mojich nechtov a vydávala zvuky ako ranené zviera, na čo sa môj spolusediaci odťahoval tak ďalej, ako to len sadadlo dovoľovalo. Skrátka sen.  

       Prešla som cez letisko a vo dverách ma obliala ďalšia vlna horúčavy a sparna a dymu, ktorý bol neodmysliteľnou súčasťou mesta, ktoré nikdy nespí. Chcelo sa mi vracať, ale neviem či od toho puchu alebo od nervozity, ktorá mi zvierala vnútornosti. Toto neskončí dobre, sakra, mala som sa aspoň ohlásiť alebo niečo také, zistiť, či ma vôbec chce vidieť. Ale nie je to tak dávno, čo sme spolu volali a on znel pomerne...normálne, nie ako by ma preklínal a nabodával špendlíky do woodoo bábiky s mojím menom.  

       Odchytila som si taxík a nadiktovala vodičovi adresu, ktorú som si zapísala ešte pred tými mnohými rokmi, keď mi sem zmizol hneď po maturite a poslal mi adresu svojho bytu, keby som niekedy chcela prísť na návštevu. Nikdy som v jeho byte nebola a nebola som si istá, či sa na to teším. Bude mať výhodu domáceho ihriska, Kriste, ja to nedám! Jade, drž už sakra hubu a sústreď sa!  

       Len čo taxík zmizol v zapadajúcom slnku a nechal ma stáť pred vchodom do bytovky, kde sa nachádzal aj jeho byt, naozaj som sa povracala. Vďakabohu za kríky, čo rástli hneď po mojom boku, takže som svoju potupu mohla zvaliť na niekoho iného. Vypláchla som si ústa sódou, čo som ukradla z lietadla a strčila si do úst mentolku, ak mi bude dych smrdieť po zvratkoch, pravdepodobnosť, že mi odpustí sa zdala ešte menšia.  

     Našla som dvere s číslom dvadsať a po piatich minútach vnútorného kričania, búchania hlavou o stenu a podobných nezmyslov, som zaklopala. Zhlboka som sa nadýchla, keď som začula kroky a otvárala ústa, že hneď začnem svoju obhajobu, keď sa dvere otvorili. Stŕpla som. Nestál tam Lucas ani žiadny iný chlap. Vynadala som sama sebe, že som ani na sekundu nezvážila, že sa môže stať toto.  

Vo dverách ma vítala Penelope. 

Hmm, tááákže, ešteže má Jade takých mudrých kamarátov inak by do NY jednoznačne neodletela :D Ako myslíte, že zareaguje na Penny vo dverách? Ak to nebolo jasné z kontextu, nemala šajnu, že s Lucasom býva a aká je pravá povaha ich vzťahu a keďže je taká zabednená... Myslíte, že Lucas stihne prísť včas zachrániť ich vzťah? :)