Viete, ako som hovorila, že pokračovanie HBBW nepribudne skôr ako koncom júla? Tak to som ešte netušila, ako neskutočne sa budem tieto posledné školské týždne nudiť a ako veľmi mi budú chýbať vaše slová na povzbudenie. Je to o dosť skôr, ako som plánovala, takže vás poprosím, aby ste mali strpenie, keďže, je síce leto a teda viac voľného času, ale idem na dovolenku, na brigádu a konečne som sa začala venovať aj novej verzii Výnimočných, s ktorou som spokojná :) Kapitoly nebudú tak často, budem sa snažiť každý týždeň, ale nesľubujem, že to tak naozaj bude :) Hádam to chápete. 

Tak to by bolo na začiatok asi všetko, ešte varujem, že toto budú len úvodné kapitoly, aby ste dostali predstavu, aké sú postavy (Jade bude úplne iná ako Maggie, ale priznávam, že som si ju obľúbila viac :D), takže nič prevratné nečakajte a tiež upozorňujem mladších čitateľov, že Side Effect bude najhardcorovejšia zo všetkých štyroch HBBW kníh, čiže ak je tu niekto príliš nevinný, radím mu, aby to nečítal, ak nechce počuť o niečom, na čo má ešte čas :D 

Poďme  na to! 

Jade

„Elisa June Stewartová," zaplesala Maggie už snáď tisícikrát a zamilovane hľadela do mobilu na fotku svojej trojmesačnej krstnej dcéry. Pretočila som nad ňou očami a radšej sa venovala svojmu perfektne vychladenému drinku, ktorý mi v takýto horúci júnový deň padol naozaj vhod. Dnes sa nám skončili všetky skúšky, oficiálne sme úspešne ukončili tretí ročník na univerzite a to si podľa môjho názoru pýtalo poriadnu oslavu! Maggie nemala šancu odmietnuť, pretože musela ísť robiť dozor do malej kaviarne/baru neďaleko našej školy, kde jej frajer, Ian Evans, každý víkend spieval.

Vždy sa bránila, že tam chodí, aby si ho vypočula, pretože miluje jeho spev- chlapec bol vážne talent-, ale mňa neoklamala. Bola tam, aby sa zbavila každej možnej fľandry, ktorá by sa opovážila siahnuť na jej chlapa. A keďže bol Ian riadny kus, to si môžete byť istý, že sa naňho baby lepili ako včely na med.

Kaviareň, ktorá sa každý večer, hlavne cez víkendy, menila na bar, bola preplnená študentmi z našej univerzity, ktorí zrejme tiež chceli osláviť ukončenie školského roka predtým, ako zajtra odídu na prázdniny. Hľadala som v dave Tannera, môjho ex, alias kamaráta, alias spolužiaka. Mal sa k nám dnes pripojiť, no on mal vždy tendenciu chodiť všade neskoro.

„Čaute, študáčky," ozval sa Ian, keď k nám podišiel a obdaril nás úsmevom.

„Nazdar," odzdravila som a kývla na barmana, nech mi doleje. Margo, ktorá si príchod svojho priateľa nevšimla alebo ho proste len ignorovala, ďalej civela do telefónu.

„Pozri, aká je-" Nedokončila svoju vetu, keď ju Ian netrpezlivo potiahol k sebe a vlepil jej vášnivý bozk.

Zvraštila som nos a znechutene sa odvrátila. Nejde o to, že by mi vadilo bozkávanie, len som nemala rada, keď to niekto robil predo mnou, vtedy som mala chuť vracať. Takéto cukrovanie bol jediný dôvod, prečo som bola rada, že sa Maggie pred pol rokom presťahovala k Ianovi, už som ho viac nemusela byť svedkom. Niekoľko týždňov som bývala sama, čo mi parádne liezlo na mozog, tak som začala vydierať Tannera a prinútila ho presťahovať sa ku mne. Mags bola predsa len lepšia spolubývajúca- minimálne narobila menej bordelu-, ale aspoň som tam nebola sama. Neznášala som samotu.

„Kedy ideš vystupovať?" začula som Maggie, čo bol pre mňa signál, že je bezpečné sa otočiť späť. Ian mal ruky položené na jej pleciach, ona ho objímala okolo pása a zjavne ignorovala všetky tie vražedné pohľady od dievčat sediacich naokolo.

„Za chvíľu," odvetil, „iba som vás chcel pozdraviť."

„Čo budeš dnes spievať?" vyzvedala som. Tajomne sa usmial.

„To je prekvapenie." Tie neznášam!

Tak ako sľúbil, o chvíľu sa od nás vzdialil, aby zaujal svoje miesto na vyvýšenej stoličke na pódiu, do rúk vzal svoju gitaru a usmieval sa pri tom, čo zapríčinilo, že baby v bare začali zasnene vzdychať. Kútikom oka som sa pozrela na Maggie, ako to nesie, ale ona mala len hrdo zdvihnutú bradu a na tvári nefalšovaný úškrn, z jej tváre akoby kričalo: Je môj, mrchy! 

„Zmeškal som to?!" padol na stoličku vedľa mňa udýchaný Tanner.

„Nie, ideš akurát včas," zavrtela som hlavou a posunula k nemu môj pohár. Vďačne si ho vzal a dorazil môj drink.

Po úvodnom privítaní začal Ian brnkať na gitaru a ja som hneď spoznala pesničku, ktorú sa nám dnes chystal zaspievať. Spokojne som sa usmiala, keďže patrila k mojim obľúbeným, a pohodlnejšie sa usadila na stoličke, keď sa stíchnutou miestnosťou začal šíriť jeho zmyselne chrapľavý hlas. Chcete pravdu? Možno som tiež trochu Maggie závidela, že má po svojom boku takéhoto krásavca- čo som jej aj povedala v deň, čo som ho uvidela-, ale určite by som sa nikdy neznížila k tomu, aby som jej ho prebrala.

„Cause girl you're perfect, you're always worth it." Všetky ženy v bare, zadané alebo nezadané, prváčky, juniorky alebo seniorky, sa na Iana dívali ako na splnený sen, no on mal oči len pre jedinú z nich.

„So I love when you call unexpected, cause I hate when the moment's expected," spieval Ian do mikrofónu. „So I'ma care for you, you, you." Bol vážne dobrý a ja neochotne priznávam, že som sa v ten večer cítila úplne rovnako ako jeho fanúšičky.

Odspieval ešte ďalšie dve pesničky, jednu vlastnú, ktorú napísal pre svoju kapelu Ladiesmen a cover verziu piesne Jealous. Potom sa pripojil späť k nám, kde sme ho, samozrejme, zahltili komplimenty o tom, aký je skvelý a spoločne pili ďalej. Niekde na polceste medzi štvrtým a piatym drinkom sa pri nás pristavil Christian, aby sa rozlúčil pred prázdninami a mne neušlo, ako Ian po jeho príchode upevnil svoje zovretie na Maggiinom páse, ktorá mu sedela na kolenách.

Každý z nás vedel, že tí dvaja spolu chodili iba preto, lebo Maggie potrebovala oporu po rozchode, ale v skutočnosti sa nikdy nemilovali, nie viac ako kamaráti, no Ian Christianovi stále nedokázal zabudnúť, že sa opovážil dotknúť jeho dievčaťa. Bavili sa spolu a vychádzali dobre, ale zakaždým, keď sa pri nej objavil, uistil sa, že vidí, komu teraz Maggie patrí. Chlapi, čo vám poviem, večne majetnícki.

Mags, na výrazný nesúhlas Iana, vstala, aby sa so svojím kamarátom mohla rozlúčiť objatím. Odchádzal už dnes, aby stihol byť nejakú dobu doma s rodinou a nemal výčitky, keď si potom odíde do Baltimoru za svojou frajerkou Callie. Ani Maggie, ani Ian neboli týmto vzťahom nadšení, Ian preto, že je to jeho sesternica a Maggie preto, že to podľa nej bola malá rozmaznaná potvora, pri ktorej sa Christian menil na nezodpovedného rozblázneného teenagera.

„Maj sa, Jade," podišiel Christian aj ku mne, „pekné prázdniny."

„Aj ty," zaželala som mu a krátko ho objala.

Hlava sa mi trochu zatočila, keď som pri tom musela zliezť zo stoličky. Fajn, Jade, tuším máš dosť. Nemyslite si, nie som žiadna bábovka, mám dobrú výdrž, ale počas školského roka pijem iba pri príležitosti nejakej oslavy alebo ak som príliš nervózna. Navyše, zajtra ma čakal štvorhodinový let do Minnesoty a s poriadnou opicou by to bolo ešte neznesiteľnejšie ako zvyčajne. Za to Tanner si dával aj za mňa, lial do seba jeden drink za druhým a modré oči sa mu stále viac leskli.

„Ty dnes chceš ísť domov asi po štyroch, čo?" poznamenala som a namiesto ďalšieho burbonu si vypýtala od barmana sódu.

„Prosím ťa," odfrkol si, „som predsa nejaký chlap."

Pritisla som si k perám pohár, aby som nevyprskla do opovržlivého smiechu a nezačala vymenúvať všetky tie situácie, keď to nezvládol, ktorých som bola svedkom. Na svojej osemnástke sa zrúbal tak, že ho na chrbte musel odniesť jeho šestnásťročný dvojmetrový brat a on pri tom celý čas kričal: „Hijo heta na koníčku!" Keď nás prijali na Yale, spravili sme si súkromnú párty uňho doma, ktorá skončila jeho „jazdou" na metle po celej štvrti, čo sa samozrejme nezaobišlo bez zásahu polície. Naháňali ho niekoľko pár ulíc a keď ho konečne chytili, povedal im: „Ospravedlňujem sa, páni policajti, videl som zlatú strelu, ale tá mrcha sa mi stratila!" Takže, keď príde na Tannera a alkohol, človek nemá núdzu o zábavu a spomienky, ktoré neskôr rád nabonzuje jeho budúcej manželke a deťom.

Do desiatich minút sa mi stratil z dohľadu, keď už bol dostatočne líznutý, aby sa mohol vydať na „lov". Otočila som sa na mojich druhých dvoch spoločníkov, no tí už boli zase v sebe, teda, aspoň ich jazyky, z čoho sa mi zase len pekne zdvihol žalúdok. Nemala som sa s kým rozprávať, alkoholu som si viac dopriať nemohla a čo bolo najhoršie, z reproduktorov sa začala šíriť tak otrasne pomalá hudba, že som mala chuť kričať.

Neznášala som cukrovanie alebo romantiku, prehnanú sladkosť a všetko s tým spojené. Láska, sama o sebe, bola tá najväčšia kravina na svete. Bolo to len obyčajné klamstvo, ilúzia, ktorá vyprchá hneď, ako spoznáte pravú tvár človeka, ktorému ste sa rozhodli dať svoje srdce. Či som niekedy bola zamilovaná? Božechráň, nie! Na strednej som mala pár krátkych vzťahov, ale nikdy som sa nedokázala prinútiť prechovávať voči druhej osobe hlbšie city. Mala som rada pozornosť a zábavu, milovala som bozkávanie a to všetko, ale...láska? Uch, nie, to odo mňa nechcite.

„Hej, Jade, nechceš zaskočiť k nám?" oslovila ma zrazu Maggie, keď jej Ian dal trochu priestoru nadýchnuť sa. Pozrel sa na ňu, akoby mu práve skazila veľmi peknú predstavu a mne bolo hneď jasné, o čom bola.

„Nie, to je v pohode," odmietla som. „Aj tak by som sa mala ísť ešte pobaliť."

Chvíľu na to odišli, aby sa mohli jeden druhému venovať už v súkromí. Zostala som sedieť na svojom mieste, krútila v rukách pohár s vodou a očami jastrila po bare a rozmýšľala, či sa tiež nemám vydať na lov, rovnako ako Tanner. Už som to pekne dlhú dobu neskúšala, musela som sa sústrediť na školu. Barman na mňa stále poškuľoval, no akokoľvek na zahryznutie vyzeral, zdravý rozum nepustil a nakoniec som mu zaplatila za svoje pitie a odobrala sa na intrák.

Nenáhlivo som hádzala všetky veci do kufra roztvoreného na Tannerovej posteli. Oblečenie, kozmetika, učebnice, fotky... Mama sa ma vždy pýtala, na čo ich stále vláčim so sebou, keď ich nakoniec aj tak vždy priveziem späť, ale ja som si nedokázala predstaviť svoju spálňu bez fotiek a obrazov. Pripomínali mi Minnesotu a ľudí, ktorých som tam zanechala- mamu, Christine, Ruby, Giu, Lucasa, hoci ten bol v New Yorku... Nikdy som nebola sentimentálny typ, ale vďaka týmto spomienkam som sa na hocijakom mieste cítila ako doma.

V tú noc, ako aj mnohokrát predtým, mi dal spánok kopačky. Takýto rozídení sme boli už nejakú dobu, no všetky moje pokusy o zmierenie nebral na vedomie, takže som nakoniec vždy skončila ležiac v posteli, zízala som do stropu a rozmýšľala nad tým, aká som katastrofálne unavená. Dnes som ho ale nemienila nechať vyhrať tak ľahko. S pocitom, že to ráno budem trpko ľutovať, som vytiahla z kufra laptop a rozklikla si Misfits na epizóde, kde som minule skončila. Pohodlnejšie som sa uvelebila do perín a ponorila sa do pozerania. 

Boh žehnaj britské seriály!

Ako som aj predpokladala, nasledujúce ráno bolo na facku. Spala som možno len nejaké dve hodiny, takmer svitalo, kým som konečne zatvorila oči, a už mi rovno do ucha začal škriekať budík, aby som vstávala. Naslepo som po ňom chmatla a hodila ho do steny. To má za to, že tak vrieska! S mrnčaním som sa prevalila na chrbát a prehodnocovala, či sa na to proste nevykašlem, neschovám sa pod perinu a domov poletím večer alebo až zajtra. Potom som si ale spomenula, že stávam o ôsmej preto, lebo mám menej ako hodinu na to, aby som sa zo svojej izby vysťahovala.

Šomrúc a nadávajúc popod nos som nakoniec opustila raj v podobe mäkkých perín a odšuchtala sa do kúpeľne. No hej, mali sme vlastnú kúpeľňu, tomu sa vraví luxus! Oneskorene som si uvedomila, že je v izbe až príliš ticho a nakukla do spálne. Tannerova posteľ zívala prázdnotou, nikto v nej celú noc nespal, čo určite znamenalo, že jeho včerajší lov bol úspešný. Alebo sa len vykotil kdesi na tráve pri kampuse a chrápal. Nemienila som naňho čakať, nebolo mojou povinnosťou mu zachraňovať zadok zakaždým, keď sa správal nezodpovedne. Hodila som kefku aj pastu do kufra, navliekla na seba roztrhané šortky a čierne tielko a vytočila Maggieino číslo.

„Na teba priskorá hodina, nie?" ozvala sa namiesto pozdravu.

„Zachrániš ma?" zareagovala som.

Maggie sa zasmiala. „Už ti chystám espresso."

Nechala som Tannerovi na dverách prilepený lístok, aby nezabudol, kedy nám to letí, potom si zavolala taxík a zamierila na okraj mesta, kde bývali tie dve holubičky. Za ten rok, čo je Ian v Connecticute som v jeho byte bola asi trikrát- keď sa prisťahoval, aby som mu pomohla sa zabývať; keď sa k nemu presťahovala Maggie, aby som jej pomohla vybaliť a ten tretíkrát, keď som ich len tak z nudy prišla pozrieť a ocitla sa rovno uprostred tretej svetovej. Akokoľvek sa tí dvaja milovali, šťavnato sa hádali snáď každý mesiac.

Zaklopala som na dvere a otvorila mi ich totálne strapatá a strhaná Maggie s takými kruhmi pod očami, že to vyzeralo, akoby na sebe skúšala halloweensky mejkap.

„Ježiši na kríži, čo sa ti stalo?!" zvolala som a vstúpila dnu. Do pekla, čo ak sa aj včera večer pohádali a nedopadlo to dobre? Nie, to by mi to určite hneď v tej chvíli zavolala.

Maggie si hlboko povzdychla a odšuchtala sa do kuchyne.

„Včera mal Ian zase jeden z tých svojich záchvatov. Dala som mu tabletky na spanie, no aj tak som sa oňho bála. Nespala som od pol tretej."

Vedela som o Ianových občasných záchvatoch paniky a nočných morách, ktoré ho sprevádzali odkedy jeho bývalá frajerka zomrela na následky autonehody. Dodnes si to vyčítal, aj keď to už bol takmer rok. Maggie sa snažila najlepšie ako vedela- rozptyľovala ho, starala so oňho, robila všetko preto, aby na to nemusel myslieť, no napriek tomu ho niekedy uprostred noci strašili zlé sny o Lane, ktorá ho prišla potrestať za to, čo jej spravil.

Usadili sme sa za malý okrúhly stôl v kuchyni, kde na nás už čakali pariace šálky kofeínu. Hneď som skočila po tej mojej a odignorovala prskajúceho Cata, ktorý okupoval moju stoličku. Zasyčal na mňa, tak som mu zasyčala naspäť. Nie je tajomstvom, že nemám rada mačky a keď prišlo na mňa, Cat zase neznášal ľudí. Naše hádky boli neodmysliteľné.

„Takže," načala som rozhovor, „kam sa chystáte na prázdniny?"

„Rozmýšľali sme, že pôjdeme do Brooklynu, zopakovať si minulý rok, ale bez všetkej tej drámy, nadávok a bolesti." Uchlipla si z kávy. „Ale asi ostaneme iba mesiac, Thalia by ma roztrhala, keby jej aspoň na chvíľu nepomôžem s malou."

„Jasné, Thalia je ten problém, vôbec to nie je v tom, že si do toho dieťaťa zamilovaná."

„Hej, ja za to nemôžem!" bránila sa. „Zdedila tie najlepšie gény z oboch strán a ja som deti vždy zbožňovala."

„Som zvedavá, či budeš rozprávať rovnako, keď budeš mať vlastné," poznamenala som.

„To je ešte priveľmi ďaleká a neistá budúcnosť," odvetila.

Ian vstal krátko pred mojím odchodom. Vlasy mal ako po výbuchu, na sebe len spodné prádlo a unavene si pretieral oči. Dorazila som svoj druhý pohár kávy a zdvihla sa, bol čas sa pakovať.

„Bežím," poinformovala som Maggie, „nech nevychytám dlhé rady na letisku."

Maggie vstala spolu so mnou. „Tak sa teda maj pekne, Jade," lúčila sa. „A ak by si sa veľmi nudila, budeme len radi, ak nás prídeš pozrieť do New Yorku."

„Uvidí sa," odvetila som neurčito a objala ju na rozlúčku. Zakývala som Ianovi, ktorý nedočkavo chlípal zvyšnú kávu z kávovaru, na Cata som len zazrela a konečne smer letisko.

Už som sedela na svojom mieste a civela von oknom na dráhu plnú oceľových obrov, keď mi blikla správa od Tannera.

Prosím ťa, povedz, že som to nezmeškal.

Máš ešte tri minúty.

Jeho jediným šťastím bolo, že je atlét, konkrétne šprintér, takže to za tie tri minúty naozaj stihol. Síce len tak- tak a takmer sa pritom udusil, no jeho zadok dopadol na sedadlo vedľa mňa len pár sekúnd predtým, ako sa z reproduktoru ozval hlas pilota, aby nás privítal na palube.

„Ty si prekliate dieťa šťasteny, Tanner Williams!" zašomrala som jeho smerom.

Lietadlo sa odpichlo od zeme, na čo môj žalúdok nie veľmi nadšene zareagoval prudkým zhupnutím a v jednej chvíli som mala pocit, že všetku tú rannú kávu vyvraciam. Našťastie si zrejme stihol uvedomiť, že na lietanie je zvyknutý a prestal sa búriť. Ale keď mi prišla ďalšia esemeska, tento krát od Gie, od šťastia mi znova začal poskakovať. Písala mi, že sa dnes po dlhej dobe domov vráti aj Lucas, môj najlepší kamarát. Oprela som si hlavu o okno a s blaženým pocitom, že dnes konečne uvidím môjho obľúbeného Francúza, som zavrela oči.

Vravela som, že to na úvod nebude nič moc, ale dúfam, že ste si tam našli aspoň niečo, čo sa vám páčilo :) Pripomenuli sme si Mian aj Jaliu, ktorí už majú svoju malú princeznú a konečne som vám mohla odhaliť aj Jade, ktorá je podľa môjho skromného názoru, vážne top žena :D Čo na ňu zatiaľ hovoríte vy? A celkovo na tretie pokračovanie His Bad Boy Ways, má to zmysel? :) 

P.S.  Hore máte Iana spievajúceho Earned It a tu dolu moju predstavu Jade ;)