Moje najmilšie ja,

Ani neviem ako začať. Dnes som na pár minút mala pocit, že sa na mňa usmialo šťastie. Kráčala som zaľudnenou ulicou, na ramene taška, hlava sklonená a obrovský zmätok v srdci.

A vtedy sa to stalo.

Bola to iba sekunda. Jedno zdvihnutie hlavy. Jeden pár nádherných očí a moje srdce doslova poskočilo.

Ale aj ty vieš, že takto to vo svete neexistuje.

Moja milovaná. Cítim v sebe obrovský smútok. Neskrotnú nenávisť. Nespočetné množstvo emócií. Nedokážem nič, len sa pýtať samej seba, či niekde existuje človek, ktorý ma bude ľúbiť?

Ty to už určite dávno vieš. Možno to teraz čítaš spolu s ním. A možno si stále sama.

Nechcem, aby si bola sama. Och, ako veľmi to nechcem.

Najdrahšia, ja viem ako sa cítiš. Ja viem aký je to pocit a preto ťa prosím. Vydrž. Len vydrž.

Verím, že niekde tam, existuje niekto, kto pochopí môj smútok. Komu nebude vadiť môj hlasný smiech a kto ma bude neskutočne milovať.

Ako veľmi túžim potom, aby ma niekto miloval.

Najdrahšie ja. Pevne verím, že toto čítaš a na perách máš obrovský úsmev, pretože ten niekto ťa už dávno pozná.

Ľúbim ťa. Tak veľmi ťa ľúbim.

Odo mňa, pre mňa. x