Stojím tu tesne pred koncom a hľadím do divokých, nespútaných vĺn, ktoré tvrdo narážajú do skál a trieštia sa o ne. Aj keď vedia, že skaly nikdy neporazia, skúšajú to znova a znova.
Hľadím na to bláznovstvo nazvané prírodou. Prečo ľudia tvrdia, že príroda je inteligentná, keď stále necháva svoje morské deti zápasiť v predom prehranom boji? Nikdy nebudú môcť úplne vyhrať. Tak ako nebude môcť vyhrať nikto z nás. Otázka znela: Čo by som zmenila na živote? Tak tu je odpoveď: existenciu.
Som totiž ako tieto vlny. Stále sa pokúšam prekonať skalu, no nejde mi to. Nech to skúšam bezpočtu krát, nikdy to nedokážem. Pretože som len hračka prírody.
Počúvam ďalej.
V diaľke potichu šumí les. Listy padajú na suchú zem, kde neskôr uschnú. Ďalšie zmarené životy. Každá vetvička, ktorá sa ulomí je usmrtená.
Prečo? Pretože je slabá, rovnako slabá ako každý z nás.
Počujem vlkov. Zvieratá, ktoré každý deň vyjú na mesiac, aj keď z toho nič nemajú. Nevidím v tom žiadny zmysel.
Tak ako vo svojom živote.
Začujem výstrel. Ľudské výmysly spôsobujú iba bolesť. Jedna puška môže zmariť toľko životov. Ozve sa bolestný ston. Je mi ho ľúto. Robil iba to, čo robil vždy. Svoju pravidelnú rutinu a človek zabil jeho jedinú nádej. Zabil jeho.
Tak ako každý z tohto bezcenného druhu zabíja sám seba.
Chcem ísť domov. Neverím, že toto môže byť domov. Miesto plné bolesti a hnevu.
Urobím ďalší krok vpred, tento krát do prázdna a pousmejem sa. Vnímam len približujúce sa vlny. Za chvíľu sa k ich vojne pridám tiež.

Ahoj! :) wau, ja sa prekonáva tretia čas za deň ^^ v každom prípade si už možno rád/a, že je to opäť po slovensky, takže vďaka že si to vydržal s mojou skvelou angličtinou... No, ako si zistil z názvu príbehu, príbeh bol písaný na tému Čo by si zmenil/a na živote a bol zaslaný do súťaže, v ktorej som sa síce neumiestnila, no čo už :) v každom prípade ďakujem za prečítanie  a V&C potešia! <3