Dnes som sa na počudovanie zobudila sama a k tomu aj s dobrou náladou. Postavila som sa z postele a namierila si to do šatníka. Obliekla som si legíny,tričko, mikinu a obula som si bežecké topánky. Rýchlo som si išla ešte vyčistiť zuby, vlasy som si dala do gumičky, zobrala som si ešte mobil a slúchadlá, a vyrazila som.
Nechodím často behať...teda vôbec, ale celkom sa mi to páči, takže beh určite zahrniem do môjho denného harmonogramu. Vonku bolo príjemne. Svietilo slnko ani jeden mráčik na oblohe. Hah..asi to bude tým počasím,že mám dobrú náladu.
Ani vlastne neviem kedy som sa cítila tak oddýchnutá a plná energie...Fuu...celkom dlhý čas. Ale nebudem sa nad tým zamýšľať. Dnes mám skvelú náladu a budem sa snažiť, aby mi tú náladu niekto alebo niečo nezničilo. Utekala som ulicami nášho mesta a usmievala sa na okoloidúcich. Hah..zrejme si museli myslieť, že na niečom fičím, ale veď aj keby- to nie je ich vec.
Čakala som,že zastavím pri najbližšej lavičke v parku, ale prvýkrát som si prestávku urobila asi kilometer od nášho domu.
,,Tamia?"ozvalo sa za mnou. Trošičku som znervóznela a zamrzla v pohybe,ale aj tak som sa otočila. Moje telo sa razom uvoľnilo a na tvári sa mi zjavil široký úsmev.
,,Jamie,"oslovila som ho.
,,Dlho som ťa nevidel,"prišiel ku mne a objal ma. Okej,toto som nečakala,ale objatie som mu opätovala s úsmevom.
,,No, ako sa máš? Ako sa ti darí? Čo škola? Hm...máš priateľku?"sypala som naňho kopu otázok.
,,Hou-hou...nechaj ma vydýchnuť,"zasmial sa a spolu sme si sadli na lavičku.
,,Takže mám sa celkom dobre, darí sa mi tiež celkom dobre, škola pohode, no a áno, mám priateľku,"usmial sa,keď ju spomenul.
,,Povedz mi niečo o nej,"
,,Nemáš náhodou školu?"opýtal sa.
,,Oh..hej,"zatvárila som sa zarmútene.
,,A kedy končíš?"
,,Okolo pol tretej..prečo?"opýtala som sa s úsmevom.
,,Prídem po teba...bolo by fajn si znova vyjsť ako kedysi.."
,,To máš pravdu.."prikývla som.
,,Dobre, tak teda o pol tretej budem pred tvojou školou..už musím tak ahoj,"postavil sa, objal ma,zakýval mi ešte a odišiel.
S úsmevom som si dala slúchadlá do uší a utekala smerom k domu.Otvorila som dvere a utekala k sebe do izby, cestou som sa vyzliekala a spotené veci hodila do koša na špinavé prádlo. Vbehla som rýchlo do sprchy a rýchlo som sa osprchovala.Len v uteráku som vybehla z kúpeľne a spievajúc som išla do svojej izby. Obliekla som si tričko, rifle, čierne tenisky a sveter, keďže po škole mám ísť s Jamiem von. Vzala som si tašku do školy a už som utekala.
Chodbami školy som rýchlo prebehla, a potom vošla do triedy. S úsmevom som si išla sadnúť k Jenny, ktorá sa na mňa usmievala. Usmiala som sa na ňu a išla k nej. Sadla som si na miesto a obzrela sa po triede. Ako som pozerala po triede, zaregistrovala som opovrhujúci pohľad mojej bývalej najlepšej kamarátky, nad ktorým som pretočila očami a ďalej si obzerala ostatných. Pohľad mi spadol na jedného chalana. Presnejšie na Evanovho kamaráta -Zacka. Bol celkom dosť odlišný od jeho partie. Oni boli akoby typickí bad boyi- hah..aké klišé a on bol...aký vlastne Zack je? Nechodila som často s Evanovou partiu von. Vlastne, keď som nemusela, tak vôbec som s nimi nekomunikovala. Nie preto, že som ich nemala rada, len mi to také prišlo, že som pri nich navyše, že k nim nepatrím a trpia ma vlastne len kvôli Evanovi, čo bola vlastne aj pravda. No, späť k Zackovi. Aj za tie krátke okamihy, čo som s nimi bola, som si všimla, aký odlišný je. Bolo na ňom niečo neobyčajné a vždy som chcela zistiť, čo to je. No, nemala som tú česť. Vlastne som sa s ním ani nerozprávala a ani som si nevšimla, že chodí so mnou na dejepis. Neuvedomila som si, že naňho doslova čumím, kým do mňa nebuchla Jenny.
,,Podám ti vreckovku?" opýtala sa.
,,Ale prosím ťa,"zasmiala som sa.
,,Ale nie, vážne. Tečú ti sliny,"
,,Ha-ha,"urobila som ironicky a ona sa zasmiala.
,,Úprimne keby nie sme v škole a nevidel ma, tak by som slintala aj ja," zasmiala sa a ja s ňou.,,Kto to je?" opýtala sa.
,,To je Zack,"povedala som nezaujato.
,,Hm...to je všetko, čo mi o ňom povieš?"opýtala sa ma s nadvihnutým obočím.
,,No viac neviem. Patrí do jednej partie chlapcov, ale je na kilometre vidieť, že je od nich odlišný..Neviem oni sú takí bad boy-i a on? On je...hm..vlk samotár? Ja neviem, nikdy som nemala tú česť spoznať ho alebo čo i len s ním prehodiť nejaké slovo," povedala som.
,,Myslíš, že s Arianou niečo mal?"opýtala sa ma celkom s nechuteným pohľadom.
,,Oh...tak ako, čo sme sa bavili tak nie...spomínala vždy jeho kamarátov alebo aspoň jedného z nich."
,,Prečo mám pocit, že ste sa vlastne prestali baviť kvôli chlapcovi?"
,,To nebude pocit,"
,,Fuuu...tak to ma zaujíma. Pokračuj." vyzvala ma.
,,Dobrý deň, žiaci!" zvolala učiteľka, keď vošla do triedy.
,,To ti poviem potom niekedy," zasmiala som sa a ona pretočila očami.
***
Po hodine som sa s Jenny rozlúčila, a potom som ju už nevidela celý deň. Asi niekde odišla. Nevadí,to sa jej opýtam zajtra. Teraz sa cítim tak trošku blbo, lebo som znovu sama, ale veď už som zvyknutá. Vlastne hodiny po obede mi zbehli rýchlo, až na tú poslednú, keďže sa na hodinu dotrepal aj Evan. Keď ma uvidel, zjavil sa mu úsmev na perách a ja som len pretočila očami. Neviem o čo mu ide, ale úprimne mi znova otočil môj svet hore nohami. Už som si začínala myslieť, že som v pohode. Hm... tak zrejme nie. Nevadilo mi ho stretávať niekde na chodbe, keď bol vo vzdialenosti minimálne päť metrov a nie, ako teraz. Tvári sa, že je všetko v poriadku, že sa nič nestalo, že mi môže znova ublížiť, že môže všetko a ja sa kvôli tomu poskladám do kocky. Oh. Konečne zazvonilo. Pozrela som sa na mobil a usmiala sa. Jamie ma už čaká. Rýchlo som sa zbalila a utekala dať ešte učebnice do skrinky.
,,Tamia, musíme sa porozprávať."