,,Tamia!" počula som jeho hlas v dave volať moje meno, preto som pridala do kroku a snažila sa stratiť medzi tou kopou ľudí. Čo doriti odo mňa chce?! Tri mesiace odo mňa nič nechcel. V pohode ma ignoroval. Chodil si za ostatnými dievčatami a teraz? Uvedomil si,že asi som predsa len tá lepšia alternatíva? Alebo mi chce znova klamať? Znova mi chce pomotať hlavu?  Alebo sa mi chce vysmiať, za to, že som nestála za veľa alebo čo odo mňa chce? Prestala som nad tým rozmýšľať, keď som si uvedomila, že ležím na zemi, a že som niekoho zvalcovala.
,,Oh...prepáč..ja..ja som sa zamyslela, ani som nevedela, kedy som vyšla von zo školy a kde kráčam..prepáč," začala som sa ospravedlňovať dievčaťu s modrými vlasmi.
,,Oh...to si ty.."povedala hnusne. Ostala som zaskočene na ňu pozerať. 
,,Ospravedlnila som sa ti,"povedala som a odišla som preč. No výborne, ospravedlním sa jej a ešte je ku mne hnusná...och..
                                   ***
Keďže máme teraz obed a je teplo, všetci obedujú na školskom dvore, ja som v triede aby som sa vyhla Evanovi a vlastne všetkým.. Sedela som už teraz pre istotu v poslednej lavici, keďže tu máme ďalšiu hodinu. Nechcem riskovať, že ten idiot príde aj na túto hodinu. Pomaly som jedla svoju desiatu a len tak som si prezerala sociálne siete, zaregistrovala som nejaký pohyb, tak som sa pozrela k dverám. Bolo tam dievča s modrými vlasmi. Och..teraz som bola ja tá, čo pretočila očami. Ja neviem, čo je dnes za deň, ale už chcem aby skončil.
,,Ahoj,"pozdravila mi a nesmelo sa usmiala. Pozerala som na ňu ako na nejaký prízrak, dobre, že oči mi nevypadli, ale nakoniec som jej odzdravila.
,,Ahoj?"
,,Hľadala som ťa," povedala mi a išla smerom ku mne.
,,Mňa? Prečo?" opýtala som sa jej.
,,Chcem sa ti ospravedlniť..."počkala kým spracujem to,čo povedala a pokračovala ďalej.  ,,Dnes nemám svoj deň...som tu prvý deň, och..a hneď z rána ma nahnevala moja debilná sesternica Ariana a vyliala na mňa vodu. A potom sme sa zrazili a ja som si čiastočne vybila nervy na tebe. Teda nieže vybila..len bola som nepríjemná..Prepáč."
Povedala a ja som na ňu pozerala ako puk. Asi som bola dlho ticho, lebo som si všimla, ako sa nepríjemne cíti, keď som celý čas ticho.
,,Och..to je v poriadku..Ráno pri skrinkách som sa ťa chcela opýtať, či nechceš suché oblečenie, ale neodvážila som sa ísť za tebou.."
,,Hej..bola som nasratá na celý svet," zasmiala sa a ja s ňou.
,,Som Tamia,"predstavila som sa jej.
,,Ja Jenny," usmiala sa.
,,Teší ma,"
,,Aj mňa..inak máš voľné?"opýtala sa a ukázala na miesto vedľa mňa.
,,Oh..jasné,"usmiala som sa na ňu a vzala si svoje veci na svoju stranu. Jenny si sadla vedľa mňa a začali sme sa rozprávať. Je to celkom fajn dievča, aj keď tak rozhodne nepôsobila na prvý pohľad.
,,Inak..ty poznáš Arianu?" opýtala sa ma.
,,Boli sme najlepšie kamarátky,"povedala som jej skleslým hlasom.
,,A už nie ste?"
,,Nie,"
,,Čo sa stalo?" opýtala sa ma úprimným hlasom. Neviem či sa o tom chcem rozprávať a už vôbec neviem, či vôbec s Jenny. Áno, je v pohode dievča, ale nepoznáme sa ani jeden deň a...oh.
,,Vieš čo? Nechajme to tak...Prepáč,že som sa ťa vôbec na to pýtala,"ospravedlnila sa mi, keď si všimla moje zaváhanie.
,,Neber si to v zlom. Si super dievča,len hm..Ariana je tvoja sesternica a my sa nepoznáme ani deň a-"
,,Chápem, nemusíš mi to vysvetľovať. Keď budeš chcieť, povieš mi to,"usmiala sa na mňa a ja som slabo prikývla.
Obedová prestávka sa skončila a študenti začali prichádzať do tried. S Jenny sme sa potom bavili, čo prišlo, až kým neprišla profesorka literatúry.
Ja viem, že by som nemala byť taká nedôverčivá alebo čo. Ale nikto by len tak nerozprával cudziemu človeku o svojom živote.Ale veď uvidíme, ako sa to vyvinie. Možno budeme kamarátky. Možno najlepšie kamarátky. Všetko sa môže stať. Alebo možno ani nie a bude rovnaká ako Ariana, veď sú predsa rodina,no nie?
,,Inak..prečo ťa Ariana obliala vodou?"opýtala som sa jej.
,,My sme spolu nikdy nevychádzali, a teraz sme sa s mamou presťahovali vlastne k ním domov a robí mi zle. Vždy sme si robili naprieky,  len teraz to je horšie, lebo bývame pod jednou strechou a vždy, keď sa jej niečo nepáči, tak to schytám ja. Napríklad vtedy v škole sa jej nepáčilo asi moje oblečenie- ja neviem. Možno preto sa neznášame, lebo pre každú sú priority niečo iné. Vieš, ja si vážim ľudí okolo seba..čo ma po nejakom drahom oblečení, perfektnej manikúre či pedikúre, vlasoch alebo ja neviem čím... Pre ňu je toto život. Ona si neváži ľudí okolo seba. Aj svoje kamarátky len využíva ako všetkých ostatných. Ona ja neviem...ona si akoby cez tých jej preafektovaných kamarátov vytvárala popularitu alebo čo..."povedala svoj monológ. Ako to o Ariane je pravda...
,,Ariana je dobrý človek,"povedala som a ona na mňa krivo pozrela.
,,Áno, viem. Ona je svojská, ale je dobrý človek. Má nejaké nedostatky, ale to každý-"
,,Počkaj, počkaj...ty ju obraňuješ aj keď už nie ste kamarátky?"
,,Nieže obraňujem,len..oh..ja neviem. Jednoducho nemyslím si, že je zlá osoba..áno má nejaké tie mínusy, ale to máme všetci..stalo sa, čo sa stalo..Nezmeníme to. Alebo možno aj áno, ale nechcem to ani ja, ani ona."
,,Chceš mi teda povedať, že s tebou nebola kvôli niečomu?" opýtala sa ma Jenny.
,,Ja neviem..možno áno a možno nie,"
,,Čo ti urobila?"
,,Čo som ja urobila?"opýtala som sa jej s otázkou v očiach.
,,Čo si urobila?"
,,Ja neviem...jednoducho, keď som ju najviac potrebovala,sa na mňa vykašľala. Začala ma ignorovať...a ani neviem prečo. Odvtedy sme sa nerozprávali,"
,,Ako dlho to je?"
,,Neviem...pár mesiacov,"
,,Prepáč.."povedala po tichu.
,,V pohode..vlastne si prvá osoba, ktorá ma vyprovokovala k tomu,aby som jej to povedala,"zasmiala som sa.
,,Och..tak bolo mi cťou,"zasmiali sme sa.
                                   ***
Vlastne takto prebiehal celý deň. Som rada, že sme sa s Jenny dali do reči. Konečne som sa s niekym rozprávala. Cestou domov som sa zastavila ešte v obchode, kde som bola asi pol hodiny, keďže predo mnou bol asi celý zástup dôchodcov. A viete ako to chodí..jeden je nahluchlý, druhý poriadne nevidí, tretí má čas a platí haliermi...oh naporazenie!Keď som prišla domov, vybalila som nákup, urobila si niečo na jedenie a išla som sa učiť. Pomedzi to ako som prechádzala sociálne siete mi prišla nová žiadosť, ktorá bola samozrejme od Jenny...Potvrdila som jej priateľstvo a hneď mi od nej prišla správa. Celý večer sme si písali a zistila som, že čím ďalej tým viac máme toho spoločného. Nielen, čo sa týka záujmov, ale aj hudby, či módy. Myslím, že Jenny je tá správna osoba. Hej viem. Poznám ju sotva deň, ale vidno na nej, že si ľudí váži. Teda aspoň, čo sa rodiny týka. Arianu nepočítame.Dúfam len, že jedného dňa sa na mňa nevykašle ako jej sesternica. Večer som sa už len išla osprchovať a išla som spať. Uvidíme, čo to bude zajtra za deň.