Po podpísaní zmluvy ktorú som mala podpísať som sa dostala do izby.Svoje nádherné šaty som odložila do skrine a nahradila som ich modrými jeansami a bielym tričkom.Svoje biele topánky som nahradila teniskami a pomaly som kráčala dolu schodmy v panstve Malikovych. Ich panstvo bolo skoro rovnaké ako u Harryho doma.Plno sluzok a drahý majetok."Som rád ,že sa ti tu páči"povedal mi Zayn a ja som sa naňho zamracila."Ako vidím máš plný prehľad o tom čo robím a kde som"povedala som mu a znova som pozrela von oknom z ktorého som mala nádherný výhľad na ulicu plnú rovnakých budov ako bola tá v ktorej som sa nachádzala.
"Dnes večer ideme na večeru"povedal mi Zayn a ja som si smutne povzdychla.Kto vie kde by som bola s Harrym a mojimi detičkami.Ach,Harry.Slzy sa mi pomaly tyskli do očí ale rýchlo som ich zahnala keď som si spomenula na zmluvu ktorú som podpísala."Smiem vedieť kam?"spýtala som sa ho ale k jeho postave som sa vôbec neotocila."Samozrejme naša večera sa bude konať vo vile Stylesových"povedal mi.Rýchlo som sa k nemu otočila."Robíš si srandu?"spýtala som sa ho ale jeho tvár hovorila za všetko."Šaty máš v izbe"povedal mi a odkráčal preč.Rýchlo som sa rozbehla do izby.Nie kvôli satom ale skôr kvôli mojim slzám ktoré začali padať celú cestu ako som utekala do izby.Do izby som vbehla a okamžite som odhodila krabicu so šatami na druhý koniec izby a prepukla som v dlhý a srdca rvuci plač.Plakala som dlhé hodiny až kým ma začali páliť oči.Po nekonečnom pľaci som sa nakoniec obliekla do šiat ktoré mi pripravil Zayn.
Krátke biele šaty ku ktorým som sa slabo namaľovala som doplnila vysokými topánkami a mohla som vyraziť.
"Dnes si neskutočne krásna"povedal mi Zayn keď som dokracala k nemu."Ďakujem"povedala som mu takmer šeptom nechávajúc sa niesť k dverám pri ktorých stál komornik ktorý sa namna pozeral pohľadom je mi to neskutočne ľúto Nikol.Ach,keby si len vedel.
Spoločne so Zaynom som nastúpila do auta obrovského auta nechávajúc sa unášať preč k domu kde som mala stráviť zbytok svojho života ale bohužiaľ kvôli človeku ktorý vedľa mňa sedel sa mi to nepodarilo.
Z auta som vystúpila spoločne s ďalšími dievčatami a mužmi.
Videla som pred sebou svoj domov do ktorého som mala prísť ako cudzí človek.Zo Zaynovou rukou na páse som vkročila dnu stretávajuc sa pohľadom s Annou ktorá namna zmätene pozrela.Keby ste len vedela.To najhoršie ma však ešte len čakalo.Pohľad ktorý patril chlapcovi ktorého som milovala.Smaragdovozeleny pohľad Harryho.