O 5 rokov neskôr

„Žartuješ?"

„Ale vôbec nie," usmiala sa unavená Rhea na svojho otca. Boli v nemocnici a ona bola značne zničená pôrodom, ale predsa len bola šťastná ako ešte nikdy. James ju držal za ruku a jej otec mal v rukách ich syna. Prítomná bola aj jej mama a Jamesovi rodičia.

„Nemôžeš to dieťa tak pomenovať," zhodnotil Draco a privinul si chlapčeka ešte viac do náručia. „Všetci sa mu kvôli tomu budú smiať!"

„Ľudia sa ti smiali, že sa voláš Draco?" spýtala sa ho Hermiona.

„Nie, samozrejme, že nie," pokrútil hlavou. „Ale jemu sa budú smiať."

„Ocko, prosím ťa," zasmiala sa Rhea, lebo dobre vedela na čo naráža.

„Nemôžeš to dieťa pomenovať Draco Potter, to proste nemôžeš!" krútil hlavou.

„Už sa to stalo," odvetila mu.

„Pri všetkej úcte, Rhea, mala si s tým počkať, kým nebudeš rozhodená z pôrodu," povedal jej Draco.

„Draco!" napomenula ho Hermiona.

„Áno, preháňaš, Malfoy," zhodnotil aj Potter. „Hoci máš pravdu, ja by som sa skôr smial z toho Draco, ako z toho celého mena."

„Sklapni, Potter!" zháčil sa Draco. „Na mojom mene nie je nič smiešne."

„No vidíš, ocko, ani na Dracovom mene nie je nič smiešne. Preto som ho pomenovala Draco. Myslela som si, že sa budeš tešiť, že sa volá po tebe. Pretože pre mňa toľko znamenáš, ale ty sa iba durdíš," krútila hlavou tento raz Rhea.

„Ja si cením, že sa volá po mne a to meno mu skutočne ide. Ale nie s tým priezviskom!" trval na svojom.

„Daj mi to dieťa, Malfoy," zamračila sa na neho Potterová a nastavila ruky, aby jej podal vnuka. Draco chvíľku váhal, ale nakoniec jej ho opatrne dal do náručia.

„Draco, poď, Rhea si musí trocha oddýchnuť," žiadala ho Hermiona a chcela ho vyviesť z izby.

„Rhea, rozmysli si to, kvôli chlapčekovi," povedal Draco a pozrel sa na dcéru.

„Volá sa Draco Potter," povedala Rhea a stisla Jamesovú ruku. „Je to hotová vec."

„Chudák chlapec," zašomral Draco.

„Mlč, Malfoy," ohriakol ho Potter.

„Áno, Malfoy, mlč," pridala sa aj Ginny.

„Majú pravdu, mlč, Draco," zamračila sa na neho Hermiona a vyviedla ho von z nemocničnej izby ich dcéry.

„Nášmu vnukovi sa budú všetci smiať," znova zhodnotil Draco. „Veď to meno je strašné, vôbec to k sebe nejde..."

„Bla, bla, bla," uškrnula sa na neho manželka. „Draco, už vážne mlč. Nie aby si bol šťastný, že sa narodil zdravý a že aj Rhea je v poriadku. Vážne sa tu budeme doťahovať kvôli menu? Podľa mňa to znie pekne a vyjadruje to, čo nás za tie roky postretlo. Veď ste s Harrym kamaráti."

„Keď si to myslíš," pokrčil Draco plecami.

Stále nemal Pottera rád, ale rešpektoval ho, lebo jeho dcéra sa pred dvoma rokmi vydala za jeho syna. Aj tak k tomu boli predurčení a Draco s tým nemohol nič robiť, ale pravda bola, že ani nechcel. Rhea bola šťastná a ak jej šťastie bol James Sirius Potter, potom bolo všetko v poriadku.

Nikdy by však nenazval seba a Pottera ako nejakých extra priateľov. Jeho manželka však rada videla veci lepšie, ako naozaj boli.

„Vážne si dnes hrozný," zhodnotila Hermiona.

„Veď ja sa teším, máme vnuka, Hermiona," usmial sa na ňu. Jeho úsmev s ňou robil zázraky, lebo zlosť sa jej zrazu vytratila z tváre. „Je to úžasné. Nikdy by som si nebol myslel, že sa tak budem tešiť, že som dedo. Zrejme sa vekom človek zmieri aj s tým. Chápeš, mám vnuka a budem ho rozmaznávať. Mal by som mu ísť kúpiť metlu..."

„Brzdi," zasmiala sa Hermiona. „Práve sa narodil."

„No a? Vieš ako čas beží, za chvíľku pôjde na Rokfort a on musí byť skvelý v metlobale..."

„Draco," stále sa smiala. „Ja viem, že čas beží, ale vychutnajme si, čo je teraz, dobre?"

„Rád," prikývol a pobozkal ju na čelo. „Draco Potter," vyslovil nahlas. „Fakt sa mu budú smiať."

„Nebudú," povedala Hermiona, ale bolo to, akoby hrach o stenu hádzala.

***

„Dobre, ja si dám jedno ďatelinové pivo, čo ty, Vic?" Teddy žmurkol na manželku. Nachádzali sa v hostinci U kančej hlavy, v rodinnom podniku a naozaj vychýrenom miestečku. „Aká je špecialita dňa našej drahej babičky Molly?" spýtal sa a žmurkol na Orianu, ktorá si zapisovala jeho objednávku.

„Dnes je iba denné menu," povedala mu Oriana. „Vieš, že špeciality sú iba cez víkend."

„Zabudol som," povedal Teddy, vybral si niečo na jedenie a potom aj Victoire dokončila svoju objednávku.

„Za chvíľku to bude," usmiala sa na oboch Oriana.

„Tatko tu dnes nie je?" spýtala sa jej Victoire.

„Je vonku s dvojičkami a Willom, neskôr príde pomôcť. Včera tu bola tvoja sestra s Viktorom," vysvetľovala jej Oriana.

„Áno, viem, bola dnes u nás, vzala si Dorie a išli niekam na výlet aj s Viktorom," prikývla Victoire a sledovala brata Louisa, ktorý obsluhoval iný stôl. „Tatko to už celkom fajn berie, no nie?"

„Myslím, že si na Viktora už dávno zvykol," ubezpečila ju Oriana.

„Ako ja na teba," zhodnotila Victoire a zasmiala sa.

„A to som vážne rada," zasmiala sa aj Oriana. „Donesiem vám to pitie." A odišla.

Teddy sa usmial na Victoire a chytil ju za ruku. „Som rád. Posledné roky sú vážne skvelé. Všetkým sa darí. Teší ma, že máš Orianu tak trocha rada."

„Tatko je s ňou vážne šťastný," usmiala sa Victoire. „A okrem toho milujem svojich súrodencov. Máš pravdu, Teddy, všetci sú šťastní, dokonca aj mama, keď sa vrátila do Francúzska a stretla Pierra, tak odvtedy je spokojná. Pierre je vážne milý, aj jeho mám rada. Má na mamu dobrý vplyv."

„Hej s Pierrom je ozaj zábava," prikývol Teddy. „Remus dnes nepísal?"

„Nemusí písať každý deň a okrem toho o dva týždne už končí školský rok," vravela mu Victoire.

„Chýba mi."

„Aj mne," prikývla.

„Ale som s Nathanom vyzerajú byť dobrí kamoši, to je fajn," usmial sa Teddy.

Dvere na hostinci sa otvorili a dnu vošiel Bill s Williamom a dvojičkami. Dvojičky si hneď všimli sestru s Teddym a rozbehli sa k nej.

„Ahojte," usmiala sa Victoire a posadila si Reinu na kolená. „Ako bolo vonku?"

„Asi sme videli draka," povedal malý Artur, keď sa vyšplhal na stoličku k Teddymu. „Tatko vraví, že ich Hagrid znova chová."

„Nehovor," zasmial sa Teddy.

„Určite to nebol drak," zhodnotila Reina a pobozkala sestru na líce. Potom sa schúlila v jej náručí. Victoire milovala, brala ju ako svoj veľký vzor a Victoire veľmi na Reine lipla. „Ale strýko Charlie ich má veľa, však ich má veľa?" mrkla na Teddyho.

„Áno, on áno," prikývol Teddy.

„Cez prázdniny pôjdeme za ním do Rumunska," povedal malý Artur. „Som hladný. Idem do kuchyne," zoskočil a utekal do kuchyne za mamou.

Bill si prisadol aj s ďatelinovým pivom k ním. „Máte rande?"

„Fuj, tatko," vyvrátila Reina pohľad.

Všetci sa rozosmiali a Oriana priniesla Victoire a Teddymu obed. Naservírovala im to a potom sa usmiala na manžela. „Budeš aj ty, William?"

„Niečo by som zjedol," prikývol. „Pomôžem ti?"

„Nie, len seď, to je v poriadku. Will mi pomôže," odvetila mu. „Reina, chceš niečo papať?"

„Dám si od tatina," uškrnula sa na ňu Reina.

„Dobre, kde je Artur?"

„V kuchyni," odvetili Reina a Teddy spoločne.

„Merlin, prečo?" pokrútila hlavou Oriana a pobrala sa do kuchyne. O pár minút odtiaľ vyviedla malého Artura a prútikom mu odstraňovala škvrnu z trička a karhala ho. Bol to veľmi veľký výmyselník a jeho sestra rovnako.

Oriana ho usadila k Billovi a o chvíľku sa k ním pridal aj William. Sledovala svoju rodinu a vedela, že by ich nevymenila za nič na svete. Nikdy nebola taká šťastná.

„Bonjour familia!" Dvere na hostinci sa znova otvorili a dnu vošli Dominique s Viktorom a malou Dorie. Pripojili sa k rodine.

Všetci sa veselo rozprávali a Oriana im priniesla pitie. Potom trocha vyslobodila Louisa, aby si na chvíľku posedel s rodinou. V hostinci už nebolo toľko ľudí, aby si nemohol dať na pár minút pauzu. Aj ona sama si po chvíľke sadla k Billovi a pobozkala ho na líce.

„Milujem ťa najlepšie," šepla mu.

„Nie viac ako ja teba," odvetil jej a pobozkal jej ruku. Potom znova počúvali Dominique, ktorej sa na ruke leskol krásny prsteň. Bill síce nad tým škrípal zubami vždy, keď sa dalo, ale Oriana vedela, že sa s tým už zmieril. Okrem toho sám musel priznať, že Dominique celá žiari a kvitne im pred očami.

„Už ste si konečne určili ten dátum?" spýtala sa Victoire sestry.

„Ale áno, 31. decembra."

„Na Silvestra?" spýtal sa Teddy.

„Áno, Teddy, veľmi správne," uškrnula sa na neho Dominique a všetci vybuchli smiechom. „Bude to magické."

***

„Ja si stále nemyslím, že by na meno Draco Potter bolo niečo zlé," zhodnotila Rhea, keď prišla navštíviť mamu. Boli už letné prázdniny a Nathan bol doma z Rokfortu a teraz sa práve rozplýval nad svojím synovcom.

„Rhea, už sa na to vykašli, prosím ťa," žiadala ju mama.

„Ale vždy, keď ho vidí, tak mám pocit, že ho ľutuje," povedala Rhea. „Vážne, mami, je to starobou?"

Hermiona sa zasmiala. „To nehovor pred otcom ani zo žartu!"

„Ale tak jemu šibe!"

„Rhea, akoby si ho nepoznala," zasmiala sa Hermiona znova. „Ver mi, že Draca miluje najviac na svete. Rovnako ako teba a Nathana. Len,... no áno, občas mu šibe."

Rhea znova pokrútila hlavou. „A ja som si myslela, že ho poteším, keď syna pomenujem po ňom. Dokonca aj James s tým súhlasil a on takto."

„Zlatko, ale on sa teší," ubezpečovala ju mama.

Draco sa vrátil domov a usmial sa, keď zbadal Rheu doma, lebo to znamenalo, že isto priviedla aj chlapčeka. „Ahoj, srdiečko," podišiel k nej a pobozkal ju na líce. Potom zamieril k Hermione a pobozkal aj ju. „A drobec?"

„S Nathanom v záhrade," odvetila mu Rhea.

„Ide ich pozrieť," usmial sa.

„Ocko, počkaj," Rhea ho chytila za ruku.

„Stalo sa niečo?"

„Nie, len..."

„Len čo?"

„Nepozeral sa na môjho syna, akoby si ho ľutoval, že má také meno," požiadala ho.

„Ja ho neľutujem," odvetil jej Draco. „Iba som párkrát spomenul, že to bude dôvod, prečo si ho ľudia budú časom doberať."

„Draco, to stačí!" zasiahla Hermiona.

„Prosím, to nehovor," zosmutnela Rhea.

„Rhea," Draco si všimol, že prestrelil. „Prepáč, mrzí ma to."

„To nič, to stále tie hormóny," riekla.

„Vážne ma to mrzí, srdiečko," zovrel ju Draco v náručí. „Už nepoviem ani slovo o tom mene, sľubujem. A nie, nebudú si ho doberať. Potter, či Malfoy. Jedného dňa to všetko vybledne. A tie mená neurčujú jeho osud. Našťastie."

„Vážne si to myslíš?" spýtala sa Rhea.

„Isteže," povedal Draco. „Okrem toho to bude isto skvelý chlapec, veľmi milovaný."

Rhea sa na neho usmiala. Dracovi spadol kameň zo srdca, lebo ju nerád videl smutnú a hlavne ju nerád sám zraňoval. Uvedomil si, že to dosť pokazil a preto sa rozhodol, že to už nikdy nespomenie. Zmieri sa s tým, tak ako sa zmieril s Jamesom, lebo samotným Potterom. A bude dúfať, že ho vnukovi sa raz za to meno naozaj nikto nebude smiať.

Nathan s malým Dracom vošiel do obývačky. „Vonku sa mu páči, ale ja som hladný."

„Daj mi ho," podišiel k nemu Draco a vzal si malého do náručia. „Ahoj, chlapče," usmial sa na neho a pobozkal ho na čelo. „Zase si vyrástol. Podobáš sa na mňa."

„Netáraj," pokrútila hlavou Hermiona. „Je to celá Rhea."

„Nie je, je celý ja, sleduj tie Malfoyovské rysy," povedal jej Draco a podišiel aj s malým k nej. „Bude to fešák."

„Ako ty?" spýtala sa ho.

„Ako James," uškrnula sa Rhea.

„Odkedy je James Potter fešák?" nadvihol Draco obočie.

„Ocko," zamračila sa na neho Rhea.

„Nie, Draco bude po mne. Veď uvidíte!"

„Merlin nás ochraňuj," zasmiala sa Hermiona a vzala si od Draca malého a privinula si ho do náručia. „Nepočúvaj toľko deda, nemá vždy pravdu. Ale v niečom ju má. Budeš najviac milovaný chlapček na svete."

***

O 11 rokov neskôr

„Priveľmi ho rozmaznávaš," zhodnotila Hermiona.

„Je to zatiaľ náš jediný vnuk, Hermiona," povedal jej Draco, aby ospravedlnil svoje činy, že malému Dracovi kúpil na narodeniny najlepšiu metlu, sovu a ešte aj kopec žartovných pomôcok v obchode Weasleyovcoch. „Mám na to právo."

„Ale Rhea sa hnevá," odvetila mu Hermiona.

„Rhea sa nemusí starať do môjho vzťahu s vnukom," povedal jej Draco. „A mali by sme ísť. Lebo zmeškáme."

„Draco je rozmaznaný ako ty," povedala mu Hermiona vážne. „A je to hlavne tvoja vina."

„Rozmaznaný je preto, lebo je jedináčik," ospravedlňoval to Draco. „A nie je až tak rozmaznaný, to ani náhodou. Ja som bol ďaleko viac."

„Si nenapraviteľný," zamračila sa na neho a pripla si do vlasov sponu. „A máš pravdu. Mali by sme už ísť."

Spoločne sa odmiestnili do domu, v ktorom bývala Rhea s Jamesom a malým Dracom, ktorý už nebol taký malý, ale predsa len ho tak všetci volali, aby ho odlíšili od jeho dedka. Malý Draco mal dnes jedenásť rokov a práve sa chystali na jeho oslavu narodenín.

V dome už boli Harry s Ginny a Lily, ktorá vyzerala krásne ako vždy. Albus Severus bol pracovne mimo, ale poslal synovcovi veľa darčekov.

„Ahojte," usmiala sa Hermiona a so všetkými sa zvítala.

„Čauko," pozdravil aj Draco a podal Potterovi ruku. „Ako?"

„V pohode, čo ty?"

„Moja žena mi iba nadáva, ale dá sa to zvládnuť. Vraj môžem za to, že malý Draco je rozmaznaný hlavne ja. Ale podľa mňa si na vine aj ty, Potter," vysvetlil mu v krátkosti Draco.

„Ja?"

„A kto iný? Kúpil si mu psa."

„No a čo?"

„Ty si mu kúpil najnovšiu metlu, Malfoy, neporovnávaj to so psom," zastala sa manžela Ginny.

„Chlapec má vedieť, čo je dobré," ospravedlňoval svoj čin Draco.

„V prvom ročníku Rokfortu aj tak nesmie hrať metlobal," povedala Ginny.

„Ale prosím ťa, Potterová, ten chlapec má talent. Možno bude mať šťastie ako tvoj milovaný a dostane sa do tímu hneď. Zdedil talent po nás všetkých, je to skvelý hráč," vravel jej Draco nadšene a hrdo. „A to priezvisko Potter mu aj tak ďalej otvára dvere," dodal a potom sa zaškeril. „Bohužiaľ."

Do záhrady prišiel aj Nathan a za ruku viedol Dorie Lupinovú. „Čauko, rodinka. Kde je oslávenec?"

„Tu som!" vyrútil sa z domu malý Draco Potter a potešil sa, keď videl celú svoju rodinu. „Dnes ráno mi prišiel list z Rokfortu!" Hrdo im oznámil.

„To je špica," žmurkol na neho Nathan.

„Áno, áno, ja sa tak teším," usmieval sa malý Draco a potom si rozbaľoval nadšene darčeky.

„Vážne ďalšia metla?" Rhea položila otcovi ruku na rameno. Stál na kraji záhrady, potreboval byť pár minút sám. Stále nemohol uveriť tomu, že má teraz kompletnú a fungujúcu rodinu. Niektoré dni sa mu to stále zdalo ako jeden veľký sen.

„Jeho talent človek musí podporiť," riekol jej Draco. „Nehnevaj sa."

„Rozmaznávaš ho."

„Si ako tvoja matka," povedal jej.

„Milujem, keď si to myslíš," usmiala sa na neho.

„Ja si nemyslím, je to pravda," odvetil jej Draco a pohladil ju po vlasoch. „Veď sa pozri, aký je teraz malý Draco šťastný."

„Má skvelú rodinu," prikývla Rhea.

„Má hlavne skvelú mamu," dodal Draco. „Som na teba taký pyšný, Rhea. Aj na Nathana. Dokázali ste toho tak veľa. Ja ani neviem, čím som si zaslúžil také skvelé deti."

„Určite zaslúžil," nahla sa k nemu a pobozkala ho na líce. „A nežijú iba na Saturne," dodala a žmurkla na neho.

„Tak čo? Ideme nahnevať Potterovcov s tým, že malý Draco bude isto v Slizoline?" nadhodil Draco a žiarivo sa usmial na dcéru.

„Nikdy ťa neprestane robiť si z toho všetkého srandu, však?"

„Nikdy," pripustil Draco, chytil dcéru za ruku a zaviedol ju späť k ostatným. Ona podišla k Jamesovi, ktorý práve doniesol malému Dracovi tortu. Obaja sa postavili po stranách svojho syna a on zatiaľ sfúkol všetky sviečky.

Ostatní tlieskali.

Draco si preplietol svoju ruku s tou Hermioninou a usmial sa na ňu. „Vidíš, vravel som ti, že rastie ako z vody, veď už ide na Rokfort."

„Ja viem, že čas beží," prikývla. „Ale to nevadí. Bude mu tam dobre."

„Áno, bude," prikývol aj Draco a potom sa obrátil na zvyšok rodiny. „V Slizoline mu bude naozaj dobre!"

Pohľady Potterovcov hovorili za všetko a Draco sa rozosmial. 

Ahojte, vítam Vás pri epilógu a tým pádom aj poslednej bodke k tomuto príbehu. Dúfam, že Vás epilóg pobavil, poviedka bola dramatická, tak aspoň na záver aj trocha vtipnosti, ktorú vyvolal hlavne Draco (očividne sa mu v manželstve darí, keď toľko vtipkuje).

Ako sa Vám páčil epilóg?

Veľmi by som sa Vám chcela poďakovať, že ste vydržali až do konca tejto poviedky :) vážne som ju veľmi rada písala, patrí medzi moje obľúbené a pevne verím, že sa páčila aj Vám <3

Počas písania (aj tejto poviedky) sa stalo veľa vecí, o ktorých som Vás tu informovala (aby ste trocha poznali svojho autora), stihla som naplánovať svadbu, vydať sa a čakám bábätko <3 Som rada, že ste pri týchto situáciach boli so mnou. 

Síce táto poviedka končí, rada by som Vás pozvala k čítaniu novinky WHY DID FATE DECEIVE ME?, ktorú nájdete na mojom profile. Takisto ak Vás zaujíma iba Dramione, tak tam mám už dve dopísané. Alebo sledujte môj profil, možno sa niekedy nejaká ďalšia Dramione pošťastí (ale v blízkej budúcnosti skôr nie).

ZAUJÍMAVOSTI

* Možno sa niektorí čakali, že sa niektoré veci v poviedke vyvinú lepšie. Viem, že mnohí boli zvedaví, či sa z Oriany, Hermiony a Rhei raz stanú priateľky. Bohužiaľ nie. Nehovorím, že sa nerešpektovali, keď sa stretli na rodinných oslavách, ale vyslovene priateľky nikdy neboli. Oriana jednoducho nedokázala prehrýzť fakt, že Rhein dedko jej zabil rodinu (ruku na srdce, nikto z nás by to nedokázal).

* Oriana a Victoire to je už trocha iné. Niežeby boli kamarátky, ale myslím, že Victoire to už brala časom naozaj lepšie. Okrem toho milovala svojich mladších súrodencov, takže nemohla byť už odporná k ich matke. 

* Bill sa viac menej vyrovnal so vzťahom Dominique a Viktora. Pomohla tomu úprimnosť Dominique, ktorá mu povedala, ako Viktor pri nej stál, keď sa rozpadlo jeho manželstvo Fleur. Bill ani len netušil, že Dominique to ťažko niesla. 

* Nathan vždy hrdo nosil meno Malfoy, ale predsa len si našiel čas a zaniesol kvety na hrob svojich skutočných rodičov. Draca a Hermionu vždy bral ako svojich rodičov, nikdy im neprestal byť vďačný, že sa o neho postarali a dali mu lásku. Zaľúbil sa do Dorie Lupinovej, s ktorou tvorí pár. Remus je jeho najlepší priateľ. Spoločne vymýšľali na škole, aj keď každý bol v inej fakulte.

* Rhea si otvorila škôlku pre čarodejnícke deti, dokonca aj pre tie pomalšie, ktoré blokujú svoju mágiu ako Nathan. Často jej pomáha aj jej mama. James naďalej pracuje ako auror. 

* Hermiona a Draco si sľúbili, že nikdy nebudú spomínať na to, čo hrozné sa im v minulosti stalo. Žili prítomnosťou a budúcnosťou. 

* Dominique je jediná z Billových detí, čo má ryšavé vlasy. Reina a Artur majú tmavé vlasy po mame. Patria medzi najväčších výmyselníkov v rodine Weasleyovcov. Malý William nikdy nemal pocit, že by nebol skutočný Billov syn, alebo by nepatril do rodiny. Všetci ho mali veľmi radi. 

* Oriana za celý svoj život povedala Billovi iba raz Bill.

* Dominique a Viktor mali okolo svadby veľmi veľa problémov. Išla im na nervy ich rodina. Aj jej rodina i tá jeho. Viktor odmietol na svadbu pozvať priateľa svojej sestry, lebo ho neznášal. Dominique niekoľkokrát svadbu zrušila. Milovala Viktora, ale nechcela svadbu, kde sa všetci hádali. Nakoniec sa predsa len zobrali a mali veľkú svadbu. Teddy sa im ešte niekoľko rokov smial, že sa vzali na Voldemortové narodeniny, t.j. 31. decembra. 

* Teddy a Victoire už nikdy nemali také problémy ako v poviedke. Victoire sa poučila zo všetkého a prestala sa správať ako osina v zadku a začala kontrolovať svoju žiarlivosť. Za žiadnu cenu nechcela prísť o Teddyho, ktorého milovala z celého svojho srdca.

* Kančia hlava - vychýrené miestečko, rodinná reštaurácia. Najviac plná cez víkendy, kedy varila špeciality babička Molly. Privíta vás rodinná atmosféra a na stenách možno vidieť fotografie padlých hrdinov vojny a príbuzných rodiny. V nedeľu sa pravidelne púšťa Kotlík plný lásky k večeri o 19tej. 

* Lily si otvorila svadobnú agentúru pre čarodejnice a jej podnik má veľký úspech. Dokonca naplánovala aj svadbu Dominique a Dominique bola spokojná. Jej rodičia najprv neboli nadšení z jej povolania, ale nakoniec si zvykli. Chceli pre ňu nejaké lepšie povolanie, ale Lily je šťastná, plánuje svadby a to nielen vo svojej rodine. Dokonca uvažuje o tom, že svoju agentúru rozšíri aj do muklovského sveta.

* A čo myslíte, do akej fakulty sa dostal Draco Potter?