Hermiona strávila pár hodín v parku s Dracom a Nathanom. Nathan bol naozaj živé a veselé dieťa a ju zakaždým pichlo pri srdci a netušila, čím si Pansy zaslúžila tak rozkošného chlapčeka. Potom to však vypustila z hlavy, lebo by sa iba zbytočne trápila a to nechcela. Roky sa trápila, potajme plakala a doteraz si nedokázala zvyknúť.

Vrátila sa na Rokfort, potrebovala ešte opraviť domáce úlohy šiestakov. Vyrušila ju však Lily, ktorá vošla do jej kabinetu a posadila sa oproti. Usmievala sa na ňu. „Hľadala som ťa asi pred hodinou, kde si bola?"

„Prejsť sa," odvetila jej Hermiona.

„Krstná, prečo mám pocit, že si bola na rande?" spýtala sa jej Lily a žmurkla na ňu. „Mne to môžeš povedať, nikomu to nepoviem."

„To určite, Lily." Hermiona sa pousmiala. Lily Luna nebola práve z tých, ktorí dokázali udržať tajomstvo. „A nie, naozaj som nebola na rande. Vieš, že ja na také veci veľmi nie som. Už sa cítim stará a..."

„Nie si vôbec stará!" mávla nad tým jej krstná dcéra rukou. „Podľa mňa si ešte dosť mladá. A ženy chodia na rande aj keď sú o dosť staršie. Ja by som si tak priala, aby si si niekoho našla a nebola sama. Išla by som ti potom za družičku na svadbe."

„Lily, máš veľkú predstavivosť," poznamenala Hermiona. „Po mamičke, evidentne."

„Mama ťa neustále dáva s niekým dokopy, ja viem," smiala sa jej krstná dcéra. „Nemaj nám to za zlé, krstná, my len chceme, aby si bola šťastná."

„Ja som šťastná, Lily," snažila sa ju ubezpečiť, ale zrejme jej to veľmi nevyšlo, lebo Lily iba pretočila očami. A hlavne to ani nebola pravda. Hermiona sa necítila vôbec šťastne. Odkedy sa Draco vrátil, cítila sa dosť zvláštne a neustále sa jej vracali všetky zlé veci z minulosti. „Mám vás a vy ste moja rodina."

„Nebudem ťa ďalej presviedčať," odvetila jej Lily, za čo jej bola Hermiona vďačná. „Už si opravila moju úlohu? Dúfam, že mi nedala T."

„K tvojej som sa ešte nedostala," žmurkla na ňu Hermiona. „A pochybujem, že by to bolo na T."

„Nikdy nevieš, krstná," zasmiala sa Lily.

„Lily," Hermiona ju oslovila. „Keď už ma tak všemocne posielaš v jednom kuse na rande, tak by ma zaujímalo, čo ty a chlapci?"

Lily Luna trocha očervenela. „Hm," zamyslene odvrátila pohľad. „Možno sa mi niekto páči, ale pochybujem, že by som sa ja páčila jemu. A okrem toho som ho dlho nevidela."

„Poznám ho?"

„Nie," pokrútila hlavou, ale Hermiona si nebola taká istá, či to nebola lož.

„Pôjdem už," zodvihla sa Lily z ničoho nič. „Aby si mohla pokračovať v opravovaní úloh, isto som ťa vyrušila. Tak dobrú noc. Uvidíme sa ráno."

„Dobrú, Lily," usmiala sa na ňu Hermiona.

Lily odišla, zavrela za sebou starostlivo dvere a Hermiona sa vrhla na opravovanie písomiek. Práve sa jej do rúk dostala Royová, Ronovho syna. Chlapec bol v Transfigurácií dobrý, čo rozhodne nemohol zdediť po Ronovi. Pousmiala sa, keď si spomenula na niekoľko jeho nevydarených kúziel. Ako si nechal na skúške VČU zmiznúť obočie a podobne. Pobavilo ju to a napísala Royovi na domácu úlohu V.

***

Teddy poslal Billovi súrnu správu a tak sa stretli u Troch metiel. Teddy už na Billa čakal, neusmieval sa, skorej vyzeral dosť zronený. „Oriana ťa preklína," oznámil mu, keď sa zvítali. „Akosi nebola vôbec rada, že si mi prezradil, že si ju stretol a že má syna. Ale malý je chutný."

„Prečo to vzala tak zle? Stalo sa medzi vami niečo?"

„Ja tomu celému tiež nerozumiem, Bill," vravel mu Teddy, objednal dve fialové vodky. „Naozaj som sa ju snažil vyhľadať, keď jej zomrel dedko. Nechcel som, aby bola sama. Je to moja priateľka."

„Niečo sa muselo stať," uvažoval nahlas Bill.

„Myslím, že to je kvôli Vic," pripustil napokon Teddy. „Bola k nej na našej svadbe zlá. Preto nešla Oriana ani na oslavu. Povedala jej, že si neželá, aby sa plietla do našej rodiny. Snažil som sa Victoire niekoľkokrát vysvetliť, že medzi mnou a Orianou je iba čisté priateľstvo, ale ženy asi neveria na priateľstvo medzi ženou a mužom. Prisahám ti, Bill, že som sa nikdy na Ori inak nepozrel. Poznal som ju od jedenástich rokoch, bral som ju ako sestru a viem, že z jej strany to bolo rovnako."

„Si si tým istý?"

„Áno, som," prikývol Teddy.

„Lenže to ženy naozaj nechápu," prikývol Bill. „Myslím, že Victoire brala vždy Orianu ako hrozbu. Oriana je skutočne veľmi pekná."

„Nikdy som si nevšimol, ja som mal vždy oči iba pre Vic," poznamenal Teddy.

Bill sa nad tým pousmial. Poznal Teddyho celý jeho život. Mal ho fakt veľmi rád a patril medzi najúprimnejších ľudí, akých poznal a preto mu aj v tejto chvíli veril. Avšak poznal aj svoju dcéru a vedel, že je veľmi žiarlivá, tak ako kedysi bývala Fleur.

„Mrzí ma to, Teddy. Pre dobro v rodine je niekedy nutné nechať najlepšie priateľky ísť," riekol mu Bill.

„Áno, viem," prikývol Teddy trocha smutne. „Nechcem však, aby Oriana na to bola sama. Nemá nikoho. Tak mi napadlo, či by si mi nepomohol."

„Ako?"

„Dohliadol by si na ňu? Občas ju navštívil, zistil, či niečo nepotrebuje a podobne," vysvetľoval mu Teddy. „V mojom mene samozrejme. Dal jej nejaké darčeky pre malého, ktoré zadovážim a podobne."

„Uff, Teddy, ak sa to Victoire dozvie, tak budeš mať rozhodne po chlebe," riekol mu Bill.

„Nemôžem Orianu opustiť. Ona by ma neopustila."

„Už to raz urobila," pripomenul mu Bill.

„Neopustila by ma, keby som zostal sám. Bez rodiny, bez pomoci a bez priateľov," opravil sa Teddy. „Prosím, pomôž mi. Aspoň po dobu, kým nájdem spôsob ako Victoire vysvetliť, že Oriana je iba moja kamarátka a nechcem, aby bola sama na bábätko a ostala sama po zvyšok života. Možno by to Victoire konečne pochopila. Pokúsim sa ju na to pripraviť. Okrem toho Dorie a Remus si zaslúžia nového kamoša."

Bill premýšľal. Poslednú dobu sa cítil naozaj sám a keby mal niekoho na starosti, tak by mu to prišlo vhod. Okrem toho Oriana bola milá a mal si s ňou čo povedať. A tiež si neželal, aby bola na všetko sama. Bolo by mu to ľúto. Nemohol odmietnuť. „Dobre," prikývol.

„Zajtra ju pustia z nemocnice o tretej," riekol mu Teddy. „Zašiel by si pre ňu a odviedol k nej domov?"

„Vykonám."

„Ďakujem, Bill," usmial sa na neho Teddy. „A dúfam, že si nemyslíš nič zlé."

„Nemyslím," ubezpečil ho Bill. „Poznám ťa celý môj život, Teddy Lupin. A poznal som tvojich rodičov. Boli lojálni, verní a naozaj skvelí ľudia. Ty si rovnaký."

Teddy mu venoval úsmev, ako vždy každému, kto ho prirovnal k jeho zosnulým rodičom.

***

Na druhý deň po vyučovaní sa Hermiona vybrala znova do parku. Nie preto, že sa tam mala stretnúť znova s Dracom, ale potrebovala sa trocha prejsť. Park bol muklovský, takže si chcela aj trocha oddýchnuť od svojho sveta. Premýšľala nad svojím životom po druhej čarodejníckej vojne.

S Ronom sa rozišli pár mesiacov potom, čo sa dali dokopy. Zistili, že ako priateľom im je spolu lepšie.

A potom sa začala stretávať s Dracom a všetko bolo také pekné, až do doby kým prišli k záveru, že to jeho rodina a jej priatelia to nikdy nepochopia. Nebojovali, vzdali to a Hermiona si nebola istá, či to bolo správne rozhodnutie. Lenže Draco potom odišiel a ona sa dozvedala, že sa oženil s Astoriou. Preplakala niekoľko dní, ale na druhej strane mu želala, aby bol konečne šťastný, ako pri nej nikdy byť nemohol. Jeho šťastie však netrvalo tak dlho, ako si myslela. Astoria zomrela spoločne s ich potomkom. Draco sa aj tak nevrátil z Ameriky. Zrejme nemal silu, možno ani chuť a radšej chcel byť sám. To rozhodne bol jeho štýl.

Hermiona netušila, ako uplynulo toľko rokov. Mala zrazu štyridsaťpäť rokov a nedokázala takmer nič. Zdalo sa jej to až smiešne na to, že svojho času bola vojnovou hrdinkou, bola skvelou čarodejnicou a nepodarilo sa jej nič zmeniť v čarodejníckom svete a nepodarilo sa jej zmeniť ani svoj vlastný.

Dokonca nebola schopná ani vrátiť svojim rodičom pamäť. Pokúšala sa o to, vyhľadala ich v Austrálií, ale nepamätali si na ňu vôbec. Snažila sa to kúzlo z nich sňať, ale aj to bolo márne. Nechcela sa ďalej trápiť, trápiť aj ich a tak ich nechala žiť pokojný život v Austrálií a raz za čas im poslala list, aby sa dozvedela, ako sa majú.

Skutočne mala pocit, že vo svojom živote takmer všetko pokazila. „A za všetko si môžem sama," povedala potichu sama sebe. „Som za to všetko vinná."

„Hermiona!" ozval sa za ňou chlapčenský hlas.

Keď sa otočila, videla, ako sa k nej rozbehol Nathan a skočil jej do náručia. Objala ho a usmiala sa. „Ahoj."

„Ahoj," opätoval jej úsmev.

„Si tu sám? Kde je Draco?"

„Je tu so mnou!" dobehla k ním Rhea. „Zdravím, pani Grangerová."

„Hermiona," opravila ju. „Ste na prechádzke?"

„Trocha," prikývol Nathan. „Rhea tu má rande."

„Rande?" Hermiona sa pozrela na Rheu, ktorá v momente očervenela.

„Nathan si trocha vymýšľa. Mám sa tu iba stretnúť s mojím kamarátom," riekla Rhea a trocha sa uškrnula na chlapčeka. „Nie je to rande. Nemyslím si, že by niekedy bolo."

„Prečo nie?" spýtala sa Hermiona a vzala Nathana za ruku a viedla ho k hojdačkám, lebo vedela, že ich má rád a pritom sledovala veselú Rheu.

„Myslím, že sa mu páčia iné dievčatá ako ja," riekla Rhea. „Som dosť obyčajná."

„To určite nie si," odvetila jej Hermiona. „Podľa mňa si veľmi pekná a milá."

„Som nula," opravila ju Rhea. „A on je auror. Jednoducho som rada, že sa so mnou aspoň priatelí. Nemám veľa priateľov. Chodila som do Beauxbatonsu a skoro nikto sa tam so mnou nepriatelil. Prepáčte, že vás tým zaťažujem, Hermiona."

„Nemala by si sa toľko podceňovať," povedala jej Hermiona. Nathan sa rozbehol na hojdačku a ona sa otočila k nej a pozrela sa jej do očí. Boli smutné, ale také šedé ako tie Dracové. „Určite si skvelé dievča. Nepoznám ťa síce, ale myslím si, že si veľmi milá. Máš nejakú prácu?"

„Áno," povedala Rhea nadšene. „V pondelok začínam u Draca. Veľmi sa teším."

„No vidíš, to je skvelé," usmiala sa Hermiona. „Nie si nula, Rhea. Len si zrejme mala ťažký život. Ale kto z nás ho nemá?"

„Ste veľmi milá, Hermiona, ani neviem, či si to zaslúžim," povedala Rhea.

„Teta Hermiona?" ozval sa za nimi známy hlas. James Sirius Potter prekvapivo hľadel na svoju tetu a novú kamarátku Rheu. „Vy dve sa poznáte?"

„James," Hermiona ho pobozkala na líce. „Takže ty si kamarát Rhei?"

„Áno," prikývol.

„Trocha sa poznáme," vysvetlila Rhea. „Nevedela som, že Hermiona je tvoja teta."

„Je to najlepšia priateľka mojich rodičov," vysvetlil jej na oplátku James. „Ten náš svet je veru malý."

„Tak sa bežte prejsť, ja postrážim Nathana," usmiala sa na oboch Hermiona. Všimla si okamžite ako jeden na druhého hľadia a bola presvedčená o tom, že Jamesovi sa Rhea páči a bolo mu jedno, že má na sebe kabát z druhej ruky. James Potter by nikdy na také veci nehľadel. Bol ako Harry. Videl v ľuďoch to dobré. Mala ho veľmi rada.

„Kto je Nathan?" spýtal sa James.

„Tam ten chlapček," ukázala Rhea. „Je to synček jednej Dracovej známej. Pred pár dňami sa mu zabil otec. Vzala som ho na prechádzku, je taký opustený, vieš."

„Chudák chlapček."

„Naozaj dám na neho pozor, choďte sa prejsť," pobádala ich Hermiona.

„Ďakujeme, teta Hermiona," žmurkol na ňu James.

Rhea jej venovala úsmev a potom sa pobrali k jazierku. Hermiona ich chvíľku sledovala a uškrnula sa, keď si uvedomila, akí nadšení asi budú Draco a Harry, keby sa medzi tými dvoma predsa len prejavila láska. Bolo to síce od nej trocha zákerne, ale nemohla si pomôcť, lebo ju to pobavilo. Potom sa pozrela na Nathana, ktorý jej ukazoval, ako vysoko sa dokáže húpať.

„Hlavne opatrne," žiadala ho.

„Neboj sa, Hermiona, raz vyletím ako vták, uvidíš!" kričal jej.

Zasmiala sa a sledovala ho ďalej. Nakoniec sa jej toto popoludnie zdalo akési pekné. Bola rada, že stretla Rheu s malým Nathanom a že videla po pár mesiacoch aj Jamesa. Usmievala sa ako už dávno nie. Cítila sa naozaj dobre v prítomnosti Rhei i malého Nathana. Až sa jej to zdalo celé neuveriteľne.

***

„Ahoj, Oriana," pozdravil ju Bill, keď prišiel do nemocnice sv. Munga. Bola vo svojej izbe, mala pobalené nejaké veci, iba čakala, kedy jej donesú synčeka.

„Pán Weasley," zamračila sa na neho. „Zradili ste ma."

„Ospravedlňujem sa," povedal Bill. „Myslel som si, že ti Teddy pomôže."

„Nenapadlo vám, že žiadnu pomoc nepotrebujem?" spýtala sa ho.

„Každý z nás v niektorých situáciách potrebuje pomoc," riekol jej Bill. „Jednoducho som to považoval za správne. Môžeš sa na mňa hnevať, ale neurobil som to iba kvôli tebe, ale aj kvôli malému. Teddy o tebe veľmi pekne hovorí, záleží mu na tebe, chce, aby ste boli ďalej priatelia."

Oriana sa trocha usmiala. „To však nejde. Nechcem sa miešať do jeho rodiny. Victoire by sa to nepáčilo a nechcem mu spôsobovať problémy."

„Chápem," prikývol Bill. Prišiel liečiteľ a doniesol Oriane jej syna. Bill sa na neho pozrel. Za tých pár dní celkom vyrástol. Bol veľmi peknučký. „Odprevadím ťa domov, zoberiem tie tašky."

„To nemusíte," riekla Oriana.

„Trvám na tom," oznámil jej Bill.

Oriana iba mykla plecami a vybrala sa von z izby. Pri recepcii sa na neho otočila a povedala mu adresu, kam sa ide premiestniť aj so synom, kde má malý bytík. Bill prikývol a pri premiestňovaní sa sústrediť na to miesto.

Keď sa ocitol na mieste, Oriana stála pri ňom aj s malým a jemu sa to vôbec nepáčilo. Bola to divná ulička, dosť pochybná a bytový dom bol starý, plesnivý a naozaj pôsobil strašidelne. Oriana otvorila kľúčom dom a vyšla na prvé poschodie. Billovi sa to vôbec, ale vôbec nepáčilo. Zhrozil sa pri pohľade na byt. Bola to iba jedna miestnosť. Ošarpaná, so starým zničeným gaučom a takmer nepoužiteľnou kuchynskou linkou. Nebola tam vyslovene špina, ale nepôsobilo to ani dobrým dojmom. Bolo to jednoducho hrozné.

„Tu nemôžeš zostať," riekol okamžite.

„Viac si nemôžem dovoliť," odvetila mu. „Položte tie veci tam," ukázala na hrozný gauč, ktorý bol na miestach potrhaný a deravý, akoby ho niečo prežralo. Zrejme myši.

„Nie, tu ťa nenechám. William tu nemôže vyrastať," povedal jej Bill. „Mám v Rokville malý domček. Nebývam tam, lebo väčšinou som na Rokforte."

„To nemôžem prijať," zamietla okamžite.

„Keby si sa mi to ten domček starala, tak by si tam mohla bývať," navrhol jej.

„Prečo to pre mňa robíte? Požiadal vás o to Teddy?" napadlo jej okamžite.

„Proste ťa nenechám tu v tomto byte," povedal a chytil ju za ruku. Premiestnil sa s ňou aj s malým Williamom do Rokvillu priamo pred svoj malý domček.

Oriana sa síce na neho mračila, ale keď otvoril dvere a vpustil ju dnu, usmiala sa. Domček bol skromný, naozaj maličký, mal iba dve izby, alebo útulný, čistý a určite bol lepším miestom, kde by mohol vyrastať jej synček.

„Tak dobre," prikývla napokon. „Budem tu upratovať a variť. Prídete cez víkend vždy na večeru, áno?"

„Dohodnuté," usmial sa na ňu Bill.

„Ďakujem," opätovala mu úsmev. „Viem, že to od vás isto žiadal Teddy, poznám ho a som vďačná aj jemu. Nechcem pre Williama zlý život, ale nemohla som si viac dovoliť."

„Rád som ti podal pomocnú ruku," odvetil jej Bill.

„Ste veľmi dobrý človek, William," pripustila Oriana. Na chvíľku mu do náručia podala svojho syna.

Bill sa rozlúčil s malým chlapčekom a potom sa zadíval na ňu. Začala vybaľovať nejaké svoje vecičky, hlavne darčeky, ktoré dostala pre malého. Vyzerala krehko, nevinne a on by si vyčítal, keby ju nechal v tom hroznom byte. Tu jej bude určite lepšie a malému Williamovi rovnako. Možno to bolo šialené, ponúknuť bývanie celkom cudzej žene, ale mal z toho dobrý pocit.

„Ďakujem." Vzala si od neho Oriana maličkého.

„Maj sa pekne," usmial sa na ňu.

„V sobotu vás čakám na večeru," pripomenula mu.

„Prídem, rád," odvetil jej a pobozkal ju na líce. Žmurkol na drobčeka a potom odišiel.

Naozaj mal z toho dobrý pocit. Po dlhej dobe mal z niečoho dobrý pocit.  

Pozn. autorky:

Ahojte, krásnu sobotu všetkým :) dnes som tu s novou kapitolou Saturnu, tak dúfam, že sa Vám páčila :) isto ste si už uvedomili, že sa tu odohrávajú tri dejové linky a črtajú sa tri páry :) tak by ma zaujímalo, ktorý sa Vám zatiaľ najviac pozdáva a najviac mu fandíte:

a.) Hermiona a Draco

b.) Rhea a James

c.) Oriana a Bill

Viem, že sme iba na začiatku stále, ale tak nejaké sympatie hádam už každý pociťuje, hehe :) 

Na animácii je Rhea a James :)