Hermiona a Bill boli v jej komnatách, pili kávu a on jej rozprával o Oriane. Bola rada, že prišla na iné myšlienky, ale predsa len ju to zabolelo, keď počula o tom, ako sa ďalšej žene splnil sen o krásnom a zdravom bábätku. Bill však nemal odkiaľ vedieť o jej trápení a ona ho v rozprávaní nestopla.

„A potom som porušil sľub a napísal som Teddymu. Zdala sa mi osamotená a ak sú priatelia,... chápeš ma?" vravel jej.

„Áno, podľa mňa si urobil dobre," prikývla Hermiona. „Po škole sa priateľstvá trocha pokazia, predsa len každý má svoj život, ale sú situácie, kedy človek naozaj potrebuje niekoho mať pri sebe."

Vo chvíli ako to dopovedala, z jej kozubu vystúpil mladý čarodejník a usmial sa svojím typickým úsmevom, ktorý Ginny nazvala – teddyovským úsmevom, z ktorého takmer každá žena ide do kolien. A hoci Hermiona vždy vnímala Teddyho ako synovca, musela uznať, že jeho úsmev vždy stál za to.

„Ahojte, tak čo sa deje?" pozdravil ich Teddy, podišiel k Hermione, pobozkal ju na líce a potom si podal ruku s Billom a posadil sa k ním na pohovku.

„O Orianu," povedal Bill.

Teddy okamžite zareagoval. „O Ori? Ty poznáš Ori? Nevidel som ju roky. Neodpisovala mi na správy a..."

„Áno, dnes ráno som ju stretol. U sv. Munga," vravel mu Bill. „Rodila. Narodil sa jej synček."

„Vážne?" Teddy na neho hľadel prekvapene.

„Áno, ale bola sama. Povedala mi, že otec jej dieťatka zomrel. Ostal som s ňou pri pôrode, keď mi povedala, že je tvoja kamarátka. Nechcel som, aby bola sama. Potom mi povedala o svojich rodičoch. Musel som ti napísať, možno by si ju chcel vidieť," vravel mu Bill.

„Samozrejme, že ju chcem vidieť," usmial sa Teddy. „Synček, to je skvelé. Oriana to nemala v živote ľahké."

„Počuli sme," prikývla Hermiona.

„Nie, ono to je trocha horšie," riekol Teddy. „Smrťožrúti zabili celú jej rodinu. Otca, mamu i staršiu sestru Arianu," vravel im.

„Arianu?" zareagovala ihneď Hermiona.

„Áno, Oriana prežila iba preto, že v ten deň bola so svojím dedkom. Áno, dobre premýšľaš nad tým, Hermiona. Oriana je vnučka Aberfortha Dumbledora. Jeho dcéra bola jej mama. Po vojne sa vzdal krčmy u Kančej hlavy, aby vychovával Ori, ale pokiaľ viem pred piatimi rokmi zomrel a odvtedy sa mi Oriana poriadne neozvala."

Hermiona i Bill si vymenili prekvapené pohľady. Hermiona bola presvedčená, že o tomto nevedel ani Harry. Aberforth Dumbledore mal dcéru a dve vnučky a celá jeho rodina zomrela, okrem malej Oriany. Zdalo sa jej to také smutné. Vojna bola hrozná, naozaj strašná a jej pozostatky v nich naďalej zostávali.

„Preto sme si na Rokforte tak rozumeli," pokračoval Teddy. „Aj ja som prišiel o svoju rodinu a vychovávala ma babička. Mám Ori vážne rád, určite sa s ňou stretnem a chcem jej pomôcť, je to kamarátka."

„Oriana mi povedala, že to Dolohov," vravel Bill.

„Áno a Lucius Malfoy," dodal Teddy smutne.

Hermiona si domyslela. To oni sa podieľali na smrti rodiny Oriany. „To je strašné."

„Ďakujem, že si mi dal vedieť, Bill," usmial sa Teddy. „Určite za ňou zájdem aj za malým. Ako sa volá?"

„William," odvetil mu.

Teddy sa uškrnul a potom sa znova usmial. „Je to v podstate pekné meno," žmurkol na Billa.

„Oriana mi povedala, že ju moja dcéra nemá rada," pokračoval v rozhovore ešte Bill.

„No," Teddy sa znova uškrnul. „Poznáš Vic, predsa. Je trocha žiarlivá, trocha dosť. Ale prisahám, že Oriana a ja sme boli vždy iba priatelia. Veď ja milujem Vic celý život a nikdy sa to nezmení."

„Ja viem, Teddy," prikývol Bill.

„Len mi je občas blbo, že jej musím v niečom klamať," riekol.

„V čom?" spýtala sa Hermiona.

„Viem o tom všetkom s Fleur," adresoval Teddy Billovi. „Ja som raz počul váš rozhovor a viem prečo odišla a že rozhodne nie je u tety Gabrielle. Chápem, že nechceš Vic a decká stresovať a ubližovať im, ale Victoire si myslí, že to ty máš inú ženu."

„Nemám inú ženu," povedal Bill.

„Áno, to si myslím," prikývol Teddy. „Len ti hovorím, čo na to Vic a bojím sa, že by si jedného dňa na to mohol doplatiť, aj keď na vine je Fleur."

„Napravím to," ubezpečil ho Bill. „Len jej nič nehovor."

„Samozrejme, že nie, je to vaše tajomstvo," prikývol Teddy a potom sa postavil z pohovky. „Pôjdem už. Ďakujem za informácie, Bill," podal mu ruku a potom sa otočil k Hermione. „Hermiona, rád som ťa videl, si stále krajšia a krajšia," usmial sa.

„Netáraj," nahla sa k nemu a pobozkala ho na líce. „Maj sa, zlatko, pozdrav Vic a deti."

„Vybavím," prikývol Teddy. „Majte sa." A potom podišiel ku kozubu a vrátil sa domov.

„Fleur má iného," prezradil Bill Hermione, keď Teddy odišiel. „Kvôli nej sa to skončilo."

„Myslela som si to," prikývla. „Je mi to ľúto, Bill. Takže odišla od teba a od detí kvôli inému?"

„Áno."

„Vieš, Bill," usmiala sa na neho. „Možno môžeš za život milovať aj viackrát. Ešte si mladý a môžeš si nájsť inú ženu. Avšak Teddy má pravdu, tvoje deti už nie sú na toľko maličké, aby nemohli poznať pravdu a vyrovnať sa s ňou. Naozaj chceš v očiach Victoire vyzerať ako ten, čo za to môže? Chápem, že zrejme chrániš Fleur, pretože ju stále miluješ, ale ubližuješ tým sebe a zrejme aj deťom."

„Poviem im to," prikývol Bill. „Ešte však nie. Keď na to bude tá správna chvíľa. Ďakujem, Hermiona."

„Nie je začo," odvetila mu.

„Myslíš, že sa bude Oriana hnevať, že som to povedal Teddymu?"

„Neviem, nepoznám ju," mykla plecami. „Ale hádam, že nie."

„Zdala sa mi veľmi opustená," riekol Bill. „A teraz, keď vieme o jej rodine a že je na tomto svete sama a nemá jej kto pomôcť s malým, no... zrejme bude potrebovať Teddyho."

„A aj iných priateľov," dodala Hermiona. „Myslím, že ti na nej záleží, aj keď ju poznáš pár hodín."

„Je milá," prikývol Bill.

„Ak jej chceš pomôcť, tak to urob, Bill. Keď to tak cítiš," usmiala sa na neho.

Bill prikývol, poprial jej dobrú noc a pobral sa do svojich komnát. Hermiona osamela so svojimi myšlienkami. Myslela však aj na Orianu a na to, ako prišla o svoju rodinu. Myslela na Teddyho, na Victoire a aj na to, prečo sa rozbilo manželstvo Billa a Fleur. Niečo podobné si aj myslela. Nebola jediná na tomto svete, ktorá mala problémy. Vedela to, ale aj tak každý z nich mal niečo, po čom ona vždy túžila – deti.

***

Draco sedel vo svojej pracovni, na niečom pracoval, keď dnu vošla Rhea a usmiala sa na neho. „Iba som ti chcela povedať-"

„Že som najlepší brat na svete, viem," zasmial sa Draco.

„Vážne si," usmiala sa, podišla k nemu a pobozkala ho na líce. „Som rada, že chceš, aby som mala priateľov."

„Želám si, aby si bola šťastná, Rhea," prikývol.

„James mi povedal, že ty a jeho otec ste sa veľmi na škole nemuseli," riekla mu Rhea. „Je to tak?"

Draco nevidel dôvod na to, aby jej klamal. „Áno, je to tak, Rhea. Doteraz veľmi Svätého Pottera nemám rád. Rešpektujem ho a aj on mňa. Nehovorím, že som nadšený z toho, že si si za kamaráta vybrala práve jeho syna, ale zmierim sa s tým, ak sa za neho neplánuješ vydať!"

„Čo? Nie," zasmiala sa. „Sme len priatelia a James je naozaj fajn."

„Ako povieš."

Draco jej chcel niečo odpovedať, ale do pracovne prišiel domáci škriatok a oznámil im, že prišla Pansy so synom a vraj veľmi plače. Obaja vyšli z pracovne a ponáhľali sa do predsiene. Pansy tam stála pri dverách, plakala a Nathan sa jej držal za ruku.

„Pansy," oslovil ju Draco. „Čo sa stalo?"

„Zabil sa, Gregory sa zabil...," fňukala.

„Rhea, zober chlapčeka, prosím ťa," požiadal ju Draco.

Podišla k chlapcovi, podávala mu ruku a usmiala sa na neho. „Pôjdeme sa pozrieť na kvietky? Draco mi hovoril, že ich máš rád."

Nathan prikývol, pozrel sa na matku, ktorá prikývla a potom podal ruku Rhei, ktorá ho odviedla do záhrady a tak Pansy a Draco osameli.

„Čo sa stalo?"

„Obesil sa, ako prašivý mukel!" nadávala Pansy. „Večer mi povedal, že už takto ďalej nemôže. Neznáša ma a je to moja vina, že náš syn je šmukel a podobné veci. A ráno som ho našla... čo budem robiť, Draco?" vrhla sa mu do náručia.

Nevedel, čo jej povedať. Bolo to príšerne smutné. Goyle bol kedysi jeho priateľ, prežili toho toľko, aj vojnu a on si zobral život len preto, lebo jeho syn nebol podľa jeho predstáv. Veril, že mali problémy aj s Pansy, ale aby si kvôli tomu vzal život? Draco tomu nerozumel. Pansy nariekala a on ju objímal. „Je mi to ľúto, Pansy."

„Nemilovala som ho," pošepkala. „Ale bol to otec môjho syna. Nathan tým tiež trpí. Nikdy ho nemal rád, ale bol to jeho otec. Neviem, čo si počnem... pomôžeš mi, prosím?"

„Zariadim pohreb," prikývol Draco.

„Vďaka," šepla a znova ho objala. „Mohli by sme s Nathanom ostať pár dní tu? Nemôžem sa vrátiť do toho domu, ja proste nemôžem..."

„Áno, iste."

Draco vedel, že to nerobí pre Pansy. Bola mu ukradnutá. Ale obľúbil si jej syna a nechcel ho nechávať iba s ňou. Veril tomu, že keď bude pár dní tu u nich, bude mu určite lepšie. Rhea sa mu bude venovať a on sám to tiež mal v pláne. Odviedol Pansy na poschodie do hosťovskej izby, aby si trocha oddýchla a požiadal škriatka, aby jej doniesol čaj a niečo na jedenie. Potom sa pobral do záhrady za Rheou a Nathanom. Sedeli pri fontáne a Rhea mu vysvetľovala niečo o nejakej rastlinke.

„Ahojte," pozdravil ich a prisadol si k ním.

„Ako je na tom Pansy?" spýtala sa Rhea.

„Zle," odvetil jej Draco.

„Ocko odišiel, však?" spýtal sa Nathan. „Mamka veľmi plakala a povedala, že je preč. Ale kam išiel?"

Draco sa nadýchol. Nikdy malému dieťaťu nevysvetľoval, že jeho rodič zomrel. Kľakol si k chlapcovi a pohladil ho po vláskoch. „Niekedy musia rodičia odísť do neba, vieš, lebo tam majú nejakú úlohu," vravel mu, aj keď pochyboval o tom, že by sa niekto ako Goyle mohol dostať do neba. „A to znamená, že už nemôže byť s tebou. Avšak ostala tu tvoja mamička a sme tu my s Rheou, nebudeš sám."

„Oco ma aj tak nemal rád," povedal Nathan a v jeho pohľade sa mihlo niečo smutné, čo Dracovi nebolo ani náhodou jedno.

„Určite ťa mal rád," snažil sa ho presvedčiť.

„Nie, nemal," pokrútil chlapček hlavou. „Povedal, že som pokazený. Ale ja neviem v čom, Draco."

„Nie si pokazený," uisťoval ho Draco. „Si skvelý chlapček."

„Áno, Nathan, si super, ja ťa mám veľmi rada," pridala sa aj Rhea a usmiala sa na neho.

„Ostaneš pár dní tu s nami, dobre?" vravel Draco.

„Áno, áno," potešil sa Nathan a potom Draca objal. Opätoval mu objatie a pohladil ho po vlasoch. Mal toho chlapca skutočne rád. Narodil sa rodičom, ktorí si ho nevážili. Ubližovali mu slovami, ktoré chápal. Draco nenávidel tú nespravodlivosť. Ľudia, ktorí si to nezaslúžili, mali úžasné deti a on nemal žiadne. Jeho dieťatko zomrelo s Astoriou.

Severus Snape mal pravdu, keď mu raz povedal, že život rozhodne nie je fér.

***

„Neviem, prečo si sa chcel stretnúť!" Hermiona sa zamračila na Draca Malfoya, keď prišla na miesto stretnutia. Zdalo sa jej zvláštne, pretože sa chcel stretnúť v muklovskom parku.

„Aj ja ťa rád vidím," odvetil jej a nadvihol obočie. „Ako sa máš?"

„To si chcel? Vedieť, ako sa mám?" zamračila sa na neho.

„Draco, Draco!" kričal na neho malý chlapček a potom k nemu dobehol. „Videl si, ako vysoko som sa hojdal?"

„Áno, šampión, išlo ti to super," pochválil ho Draco. „Pozri, niekoho ti predstavím. Toto je Hermiona, moja..." Na chvíľku sa zamyslel, lebo nevedel, ako ju nazvať. „Kamarátka," povedal napokon. Dúfal, že na to sa žena pred ním neurazí.

„Ahoj," Nathan k nej vystrel ruku. „Som Nathan."

Hermiona potriasla jeho rukou. „Ahoj, rada ťa spoznávam," usmiala sa.

„Draco, môžem sa ísť ešte hojdať?" spýtal sa Nathan, keď sa k nemu otočil.

„Iste, kamoško, len bež," prikývol.

„Čie je to dieťa?" vyzvedala Hermiona.

„Pansy a Goyla," odvetil jej Draco. „Goyle sa pred pár dňami zabil."

„Aha," prikývla, ale bolo jej to jedno. Či Goyle žil, alebo nie, jej bolo úplne jedno a aby ľutovala Pansy Parkinsonovú, tak by musela byť na hlavu. „A?"

„A nič," povedal jej spoločník. „Trocha ho strážim, to je celé. Chcel ísť do parku a ja som si spomenul na tento park. Chcel som ťa vidieť, tak som ťa sem pozval."

„Prečo si mal chcel vidieť?"

„Prečo musíš mať stále toľko otázok, Grangerová?" uškrnul sa na ňu.

„Nechápem, čo si od tohto sľubuješ," riekla mu a mračila sa.

„Vôbec nič," odvetil jej. „Chcel som ťa vidieť," zopakoval. „Ty si prišla, čo znamená, že si ma tiež chcela vidieť."

„Nefandi si, Malfoy!"

„Čo nové v škole?"

„Nič!"

„Hermiona, prečo si taká? To nemôžeme byť ani priatelia?"

„Ja neviem," povedala, ale zmenila tón hlasu. Spomenula si ako Billovi a Teddymu hovorila o tom, ako človek potrebuje priateľov. Nebola si však istá, či sa dokáže priateliť s Dracom Malfoym.

„Môžem to aspoň skúsiť?" navrhol jej.

„Premyslím si to," prikývla napokon. Sadli si na lavičku k hojdačkám a sledovali ako sa Nathan húpal. Usmieval sa, mával im a volal na nich. Draco sa usmieval tiež a jej sa to videlo milé, ale nechcela si to priznať. „Milý chlapec," poznamenala však.

„Je šmukel," riekol jej.

„Preto nie je menej človek, nie?"

„Samozrejme, že nie," povedal jej Draco. „Je fakt milý a celkom múdry. Baví ho Herbológia."

„Možno keby to bolo tvoje dieťa, tak by si to vnímal podobne ako Goyle. Myslím, že ten s tým nebol veľmi spokojný, však?"

„Vieš, Hermiona." Draco sa na ňu pozrel. „Možno mi nebudeš veriť a ani sa ti nedivím, ak nie, ale bol by som rád, keby som mal syna ako Nathan. Je milý, slušný a inteligentný chlapec. Nie je čarodejník, ale to je jedno. Je zdravý. A je tu. Ja syna nemám. Bol by som veľmi spokojný keby som nejakého mal. Bolo by mi úplne jedno, či je, alebo nie je čarodejník. Mal by som koho milovať."

Hermiona si neuvedomila, že plače. Draco siahol po jej ruku a ona mu to dovolila. „Prepáč, ja..."

„Pokojne ma ďalej súď, mysli si, že som sa nezmenil.."

„Viem, že si sa zmenil. Zmenil si sa už po vojne, ale je mi to ľúto, že si nemal deti," riekla mu. „Chápem ťa, viem, ako sa cítiš."

Prikývol a pohladil jej ruku. „Naozaj by som dal všetko za to, aby si ty dieťa mala."

Neodpovedala, lebo to bolelo. Tak veľmi. Zotrela si slzu z líca a pozrela na Nathana, ktorý na nich znova zavolal. Usmieval sa a ona mu úsmev opätovala. Netušila čím si ju chlapček získal, ale nechcela sa mu strániť, ako iným deťom. Niečo bolo v jeho pohľade, čím mal jej stopercentnú pozornosť. Draco sa tiež usmial. Aj on si chlapčeka ihneď obľúbil. Poznala to podľa jeho pohľadu.

„Život nie je fér, však?" šepol jej Draco. „Drahý Severus mal veru pravdu. Povedz mi, prečo ľudia ako Pansy a Goyle majú tak úžasného chlapca?"

„Snape mal pravdu," prikývla Hermiona. „Neviem ti odpovedať, Draco."

„To nevadí," odvetil jej. „Som rád, že si prišla."

Hermiona to nepovedala nahlas, ale v skutočnosti bola rada, že prišla. Začala vážne uvažovať nad jeho ponukou, aby sa z nich stali aspoň priatelia. Nevedela, kam to povedie, čo sa ešte stane, ale priateľov človek potreboval vždy a Draco Malfoy nebol zlý človek. Práve naopak, urobil veľa chýb, ale poučil sa z nich. Považovala ho skutočne za silného človeka, ochotného a vedela, že má veľké srdce. Vážila si ho, aj keď to jej zlomil.

Pozn. autorky:

Ahojte, ako sa Vám páčila kapitola? Čo hovoríte na vývoj situácie?