Hermiona sa vrátila do svojich komnát a bola nahnevaná sama na seba. Draco mal pravdu – naozaj na Rheu trocha žiarlila a to vôbec nebolo dobré, keď si to on všimol. Myslela si však niečo úplne iné, ako to naozaj bolo. Vôbec by jej nebolo napadlo, že Rhea je Dracová mladšia sestra. Predstavovala si úplne iné scenáre, hralo sa s ňou jej podvedomie i zlomené srdce. Všetko však bolo úplne inak.

Vedela si predstaviť, že dievčina naozaj nemala šťastný život. Lucius podľa nej nebol schopný nikoho nikdy milovať a Narcissa dievčine sotva mohla dať lásku, keď v nej videla zradu svojho manžela.

A Draco bol preč takmer celé tie roky. Rhea bola osamotená a určite veľmi nešťastná. A to ju ešte pred pár minútami preklínala vo svojom podvedomí a teraz sa za to hanbila sama pred sebou.

Túžila iba potom, aby dievčinu znova stretla a mohla sa k nej správať milšie a nie ako naposledy, keď ju stretla v kníhkupectve v Šikmej uličke. Naozaj ju to mrzelo, rovnako ako scéna, ktorú urobila Dracovi.

Urobila zo seba hlupaňu a dala mu najavo, že jej srdce ešte neutíchlo.

***

Bill Weasley sa posledné dni cítil neskutočne osamelo. Myslel si, že vyučovať Obranu proti čiernej mágií ho bude baviť, ale v skutočnosti uvažoval nad tým, že by sa vrátil k svojej pôvodnej práci kliatborušiteľa pre Gringottbanku. Dokonca uvažoval znova nad Egyptom, ale nemohol opustiť svoje deti. Stačilo, že Fleur odišla do Francúzska, nemohol ich tu nechať samých.

Práve vychádzal z nemocnice sv. Munga, kde si bol po lieky na spanie, lebo odkedy Fleur odišla, nedokázal v noci zaspať a nechcel toľko zneužívať madam Pomfreyovú, aby mu varila bezsenný elixír. Omylom do neho narazila mladá žena, ktorá bola v pokročilom štádiu tehotenstva. Bill ju zachytil vo chvíli, kedy vykríkla a uvedomil si, že to boli kontrakcie a žena začína rodiť.

„Au, prepáčte," rýchlo sa mu ospravedlnila a pozrela sa na neho. „Pán Weasley, však?"

„Áno," prikývol Bill. „Poznáme sa?"

„Som Oriana, Teddyho,.. au," zakňučala od bolesti. „Teddyho kamarátka. Videli sme sa na svadbe."

Bill ju aj tak nevedel zaradiť, nepamätal si ju. Rýchlo si ju obzrel. Mala hnedé vlasy, veľké hnedé oči, bola vysoká takmer ako on. A zvíjala sa v bolestiach. „Poďte, odprevadím vás."

„Vďaka," pokúsila sa o úsmev. „Som tu sama, viete, slobodná mama," dodala.

Bill prikývol, nijako to nekomentoval. Nestaral sa do cudzích ľudí. Pomohol jej na správne oddelenie, kde ju ubytovali do izby a on bol stále pri nej, lebo nechcel, aby zostal zostala sama. Predstavil si, že by v takejto situácií bola Victoire, alebo Dominique. Neželal by si, aby ostali osamotené.

Oriana dostala ďalšiu kontrakciu a silno ho stisla za ruku. Billovi to nevadilo. Pamätal si pôrody svojich detí a Fleur to prežívala o dosť horšie ako Oriana. „Nemusíte tu byť," riekla mu. Tvár mala červenú a vlasy spotené.

„Nenechám ťa samú. Si predsa Teddyho kamarátka," odvetil jej. „Ak chceš, môžem poslať správu jemu, alebo otcovi dieťa?"

„Otec dieťaťa zomrel," povedala. „Ale to nevadí, no nebola to láska, viete..."

„A Teddymu?"

„Nie, nevideli sme sa pár rokov," odvetila mu. „Má svoju rodinu, už nie sme na Rokforte a..." Nedopovedala, iba sa usmiala. Potom však na ňu prišla ďalšia kontrakcia.

Bill zbehol pre liečiteľa, lebo mal pocit, že sa mladá žena priveľmi trápi. Liečiteľ zhodnotil, že už je čas. Bill sa pozrel na Orianu a nemal v úmysle ju teraz opustiť. Automaticky k nej podišiel a zotrel jej mokrým uterákom pot z tváre. „Bude to v poriadku," prisľúbil jej.

Oriana mu venovala bolestivý úsmev a začala rodiť. Bill bol celý čas pri nej, držal ju za ruku, zotieral jej pot z tváre. Až nakoniec na svet prišiel drobný chlapček. Oriana si ho privinula do náručia a usmievala sa na neho. Rázom zabudla na všetku tú bolesť, ktorú jej bábätko spôsobilo, keď sa chystalo von.

„Gratulujem, je vážne roztomilý," usmial sa Bill.

„Áno, to je," prikývla Oriana. „Vyzerá tak krehko a nežne. Dúfam, že to zvládnem."

„Určite," usmial sa na ňu.

„Ako sa voláte krstným menom?" spýtala sa ho.

„William, ale hovoria mi Bill," odvetil jej a netušil, kam mieri svojou otázkou.

„Mne sa páči celá verzia toho mena," povedala mu.

„A ako sa bude volať maličký?" spýtal sa jej on.

„Nemala som vymyslené žiadne meno doteraz," povedala mu úprimne. „William sa mi však zapáčilo, takže sa bude volať William."

Bill sa na ňu prekvapene pozrel. „Vážne?"

„Áno, je to krásne meno a aspoň mi bude pripomínať, že ste tu boli so mnou. Som vám naozaj vďačná, že ste ma nenechali samú. Neviem, ako sa vám niekedy odvďačím," vravela mu.

„To nestojí za reč," usmial sa na ňu a pohladil malého Williama po vláskoch. „Urobil som to rád."

„Naozaj ďakujem," opätovala mu úsmev.

„Nechám vás oboch odpočívať." Pobral sa Bill na odchod. „Naozaj nemám dať vedieť Teddymu, Oriana?"

„Nie, vďaka," odvetila mu. „Victoire má nemá veľmi rada."

„Nevedel som..."

„To je jedno, Teddy má svoju rodinu, ktorú mu veľmi prajem. Veľmi po nej túžil, viete," rozprávala mu. „Nepoznal rodičov a túžil po tom, aby raz mal vlastnú rodinu. Vždy miloval Victoire a teraz sú šťastní, majú dve deti. Je to úžasné. Teddy je najúžasnejší človek, akého poznám. Máte šťastie, že je váš zať. On si skutočne váži rodinu, váži si ľudí a verím tomu, že je ten najlepší otec na svete."

„Áno, to je," prikývol Bill. „Si milá."

„Majte sa, William," usmiala sa na neho. „Ďakujem za všetko."

***

Narcissa kričala na Rheu, aby išla otvoriť dvere, lebo niekto zvonil. Rhea zišla dole zo schodov ako víchor a potom otvorila dvere. Takmer odpadla, ešteže sa pridržiavala dverí, keď zbadala úsmev Jamesa Siriusa Pottera.

„Čauko," pozdravil ju.

„James," oslovila ho a akosi stratila reč.

„Tvoj brat mi dal adresu, že ťa nájdem tu," vravel jej James. „Tak, čo takto skočiť niekam inam? Tento dom sa mi zdá dosť desivý."

Rhea sa zasmiala a zároveň ju zalialo teplo pri srdci, že Draco povedal Jamesovi, že je jeho sestra a dal mu adresu, kde ju vyhľadať. Avšak ohľadom domu zdieľala jeho názor. Malfoy Manor bolo skutočne temné sídlo a chladné. Počula od Draca, že stemnelo ešte viac, keď tu pár mesiacov býval Lord Voldemort. Ani on nemal toto miesto rád a predsa len to pre oboch bol domov. „Dobre, nechám Dracovi odkaz a môžeme sa ísť prejsť tu po okolí. Tu to nie je také temné."

James prisľúbil a Rhea zatiaľ napísala odkaz pre Draca. Nenamáhala sa dať vedieť niečo Narcisse, aj tak by ju to nezaujímalo. Vzala si svoju kabelku a potom vyšla von a zatvorila dvere. Viedla Jamesa po cestičke smerom k menšiemu mestečku pod kopcom a rozprávali sa. Rhea bola veľmi zvedavá na jeho prácu aurora a tiež aj na to, aký je Rokfort. Draco o svojej čarodejníckej škole rozprával dosť málo a keď aj rozprával tak v zlom. Nebol tam šťastný. Pre Jamesa to však bolo to najkrajšie miesto na svete a Rhea ho nadšene počúvala.

„A je tam Duch Zloduch, s ním bola fakt sranda," smial sa James. „Rád robí žartíky vieš a to bola na Rokforte moja parketa. Ale povedz mi, aký je Beauxbatons?"

„Je to pekný zámok, ale z toho, čo rozprávaš sa mi Rokfort zdá viac útulný a krásny," riekla mu Rhea. „Okrem toho som nemala moc priateľov a nepreskúmala som zámok ako ty svoj hrad. V Beauxbatonse je veľa porcelánových sôch, chodby sú mramorové, je to veľmi bohatá škola a i zámok. Lenže všetko tam pôsobí tak honosne a namyslene."

„Chodila tam moja teta," riekol jej James. „Volá sa Fleur. Vždy o Beauxbatonse rozprávala nadšene. Myslím, že bola do toho zámku zamilovaná. Fleur je však taká – snobská, namyslená a trocha fiflena, podľa mňa a je tak trocha víla. Akurát sa so strýkom Billom rozvádzajú."

„To ma mrzí," riekla mu Rhea. „Majú deti?"

„Áno, tri," prikývol James. „Vlastne jedno z nich by si mohla poznať. Myslím, že tvoju rodinu navštevuje Teddy Lupin, však?"

Rhea prikývla. „Áno, ale nikdy som sa s ním osobne nestretla. Narcissa si to nepriala. Vieš, som nemanželská dcéra."

„Chápem," prikývol James smutne. „Teddyho manželka Victoire, je dcéra strýka Billa a tety Fleur."

„Viem ktorá," prikývla a vybavila si skutočne krásnu blondínu. Naozaj si vždy myslela, že musí byť víla a teraz zistila, že mala pravdu celý ten čas. „Sledovala som ich z okna, často. Majú detičky, však?"

„Áno, Dorie a Remusa, sú totálne zlatí," riekol jej James. Rhea nadšene počúvala o jeho veľkej rodine. Dozvedela sa, že sám má dvoch mladších súrodencov a on jej rozprával toho toľko, že Rhea mu v dobrom závidela, že má takú veľkú rodinu. Aj keď James sa ponosoval na toľko sesterníc a bratrancov, v skutočnosti z tónu jeho hlasu spoznala, že ich má všetkých veľmi rád. Imponovalo jej to, páčilo sa jej to.

„Musíš mať skvelú rodinu, James," usmiala sa na neho.

„Zoznámim ťa s nimi, ak by si chcela," odvetil jej. „Chcela by si?"

„Neviem, či by sa to Dracovi páčilo," povedala úprimne. „Nie som si istá, či je on a hlavne Narcissa pripravená na to, aby celý svet o mne vedel."

„Môžem ťa predstaviť ako svoju kamarátku," navrhol James. „Nemusíme nikomu z nich povedať, že si Malfoyová."

„To znie fajn," usmiala sa Rhea.

„Povedal ti tvoj brat niekedy o tom, že sa veľmi nemusí s mojím otcom?" spýtal sa jej.

„Nie," pokrútila hlavou. „Vážne?"

„Áno, na škole spolu dosť bojovali, ale môj otec mu párkrát zachránil život," rozprával jej James. „A potom Narcissa zachránila život môjmu otcovi. Bolo to vo vojne. Klamala Voldemortovi priamo do očí. Je to dlhý príbeh. Možno by ti tvoj brat mohol o tom niečo povedať. A ak nie, tak ti to porozprávam ja."

Rhea ostala z toho prekvapená. Pravda bola, že o čarodejníckej vojne vedela iba pár základných faktov, ktoré sa dočítala. V dome sa o tom nehovorilo, zrejme sa Malfoyovci snažili silou mocou zabudnúť. Teraz však bola veľmi zvedavá na všetko okolo vojny. A zvedavá aj na to, prečo Draco nemá rád otca Jamesa Siriusa Pottera.

***

Bill sa túlal Londýnom a nemohol z mysle dostať Orianu a udalosť, ktorá sa stala. Stal sa svedkom príchodu na svet malého chlapčeka, ktorého pomenovala rovnakým menom, aké nosil on. Zastavil sa v obchode pre deti a kúpil mu nejaké oblečenie a hračky. Potom narazil na kvetinárstvo a kúpil kyticu kvetov.

Spomenul si, aký bol nadšený, keď na svet prišli jeho deti. Od prvého pohľadu ich miloval a ďakoval Fleur za to, že mu ich dala. Myslel si, že budú šťastní naveky. Oni dvaja a ich deti, ale Fleur všetko zničila pred pár mesiacmi, keď odhalil jej neveru. Utiekla do Francúzska so svojím milencom a deťom povedali, že odišla k sestre Gabrielle. Bill nechcel, aby jeho deti trpeli ešte viac, keby vedeli, prečo sa rozvádzajú a že ich matka opustila, aby si niekde mohla užívať s milencom. Nechcel, aby si o nej mysleli to najhoršie, pretože ju mal stále veľmi rád, aj keď sa vysmiala jeho láske. Vedeli o tom iba oni dvaja. Len oni dvaja poznali dôvody rozpadu ich manželstva a Bill to zatiaľ nechcel meniť.

Zamieril späť do nemocnice, vyšiel na správne poschodie a vošiel do izby Oriany. Chlapček pri nej nebol a ona spala, lebo bola zrejme veľmi unavená z pôrodu. Položil darčekovú taštičku na stolík a kvety jej položil na nočný stolík.

Orianu to však prebralo a pozrela sa na neho. „William, ste tu, alebo sa mi to sníva?"

„Doniesol som nejaké darčeky pre malého a tebe kvety," usmial sa na ňu.

„Ďakujem," usmiala sa na neho, pozviechala sa na posteli, siahla po kvetoch a privoňala si k ním. „Je to od vás milé, vážne."

„Rado sa stalo," prikývol. „A čo tvoji rodičia, dám vedieť aspoň im?"

„A viete poslať sovu do neba?" spýtala sa ho.

„Prepáč, nevedel som..."

„To je v poriadku," povedala smutne. „Je to už dávno, mala som pár mesiacov, keď ich zabili. Smrťožrúti na čele s Dolohovom."

Bill si ihneď uvedomil, prečo si táto dievčina bola taká blízka s jeho zaťom. Aj on prišiel o svojich rodičov, rovnako hrozným spôsobom a zrejme aj rukou rovnakých ľudí. Nemohol uveriť tomu, koľko zla napáchali a koľko detí nechali bez rodičov. „Je mi to ľúto."

„Boli to dobrí ľudia, viete," riekla. „Ale, nemôžem to zvrátiť, aj keď sme s Teddym na škole dávno vymýšľali, ako by sa to dalo. Pochopili sme, že vrátiť mŕtvych je jednoducho nemožné."

„Áno, to veru je. Vo vojne sme stratili veľa ľudí. Ja som stratil brata a priateľov," vravel jej. „Boli to hrozné časy."

„Máte pravdu," prikývla.

„Nechám ťa oddychovať, keby si niečo potrebovala, pošli mi sovu do Rokfortu. Tam učím," riekol jej Bill. „Myslím to vážne, Oriana, keby si potrebovala pomoc s hocičím."

„Je to od vás milé, William, ale už vás ďalej nechcem obťažovať. Pomohli ste mi viac ako ktokoľvek iný na tomto svete, ak nerátam Teddyho," usmiala sa. „Ak vymyslím spôsob, ako vám za toto všetko poďakovať, tak sa ozvem."

„Nemusíš vymýšľať žiadne spôsoby," pousmial sa. „Urobil som to rád," zopakoval. Potom sa k nej nahol a pobozkal ju na čelo. „Oddýchni si."

Oriana mu opätovala úsmev. „Vďaka," šepla a pritom sa jej zatvárali oči.

Bill sa vytratil z jej izby a nechal ju odpočívať. Stále nad ňou premýšľal, aj keď dorazil na Rokfort. Porušil sľub, ktorý jej dal a poslal list Teddymu Lupinovi.

***

Hermiona si prezerala staré fotoalbumy. Bolo jej smutno, cítila sa znova akási osamelá. Na fotografiach bola ona s Harrym a Ronom. Neskôr aj s Ginny. A ešte neskôr tam boli aj fotografie ich detí. James Sirius, Albus Severus a Lily Luna. Jediné deti, ktoré skutočne milovala a bola s nimi najčastejšie.

Ľutovala časy, kedy ich nechcela vidieť, lebo trpela svojou vlastnou bolesťou a situáciou, ktorú nemohla zmeniť. Nemala nikdy deti a najhoršie na tom bolo niečo, čo doteraz vedela iba Ginny a nikto iný – nikdy deti ani mať nemohla. Boli to už roky, čo jej to zistil doktor a práve od tej doby Hermiona úplne zanevrela na lásku a mužov. Aký muž by chcel takú ženu? Ženu, ktorá mu nikdy nedá potomka? Hermiona vedela, že takého by sotva našla.

Časom si na to zvykla, znova sa zaľúbila do detí Harryho a Ginny a prestali jej prekážať aj iné deti, aj keď si k ním nevedela nájsť až taký vzťah.

Zaklapla album a zotrela si slzu z líca. „Moje deti skutočne žijú iba na Saturne," šepla sama sebe. Bolo to bláznivé, ale bola to krásna predstava.

Potiahla nosom, siahla po vreckovke a vysmrkala sa. Potom si zotrela slzy a pobrala sa na večeru do Veľkej siene, kde panoval hurhaj a ona rázom prišla na iné myšlienky. Sledovala tie deti, ich šťastné tváre a to jej znova pripomenulo, že nemala v živote šťastie. Nemala dieťa. A koľko rodičov tých detí, si neváži čo má?

Znova jej zostalo smutno.

„Si v poriadku?" Naklonil sa k nej Bill, ktorý sa jej dnes zdal akýsi zamyslený.

„Ale áno, len trocha unavená," zaklamala. „A ty si prečo taký zamyslený?"

„To je dlhý príbeh," pousmial sa.

„Myslím, že po večeri nič nemám," odvetila mu. „Čo by si povedal na kávu? Môžeš mi povedať ten príbeh, aspoň prídem na iné myšlienky."

„Dobre," prikývol.

Hermiona dojedla zvyšok svojej večere a stále sa nezbavila smutnýchmyšlienok na svoje trápenie. Na svoj vlastný kríž, ktorý nosila na svojichpleciach toľké roky.      

Pozn. autorky:

Mne je Hermiony stále viac a viac ľúto, nikdy nemohla mať ani deti :( osud sa s ňou veľmi zahral, ale myslím, že sa nemusíte báť, že by tento príbeh nedopadol happy endom, myslím, že postavy si to zaslúžia :)

Čo poviete na Orianu? O jej vzťahu s Teddym bude trocha viac časom <3 Na foto je Oriana s malým Williamom :)

A pre fans Rhei  a Jamesa tiež spoločná scéna, keďže sa Vám spolu páčia :)

Ako sa Vám páčila kapitola?