Keď sa Draco vrátil domov na Malfoy Manor, vôbec ho neprekvapilo, že Rhea na neho čakala v hale. Postavila sa zo schodov, keď sa vrátil. Určite tu sedela celý čas, čo bol preč. Ani ju nemal kto vidieť, lebo Narcissa sotva vychádzala zo svojej spálne, alebo obľúbeného žltého salónika.

„Zľakla som sa, keď si tak náhle odišiel," vravela mu nervózne.

„Netráp sa," povedal jej, pohladil ju po vlasoch a potom ju pobozkal na čelo. „Neurobil som nič zlé. Bol som sa iba niekomu ospravedlniť."

„Komu?"

„Po kom si taká zvedavá?" nadvihol Draco obočie.

„No tak, Draco," žiadala ho a trocha sa pousmiala.

„Uvidíš," prisľúbil jej a potom si rozopol som prívesok Saturnu, ktorý vždy nosieval. Chvíľku ho držal v rukách a potom jej ho pripol na krk. „Chcem, aby si ho mala."

„Ale je tvoj," riekla a dotkla sa ho. Už visel na jej krku a Draco sa na ňu usmieval. „Určite ho máš od Astorie a..."

„Nie je od nej," povedal Draco. „Je od inej ženy."

„Miloval si ju?"

„Veľmi," usmial sa na ňu Draco. „V mojom srdci mala vždy špeciálne miesto. Stále ho tam má. Miloval som Astoriu, naozaj veľmi. Ale žena, ktorá mi dala tento prívesok, je pre mňa dôležitá. A keďže ty si pre mňa tiež veľmi dôležitá, chcem, aby si ho nosila ty."

„Neviem, či môžem, Draco," šepla.

„Som veľmi osamelý, Rhea, už roky. A teraz keď som sa sem vrátil, som pochopil, že už nemôžem odísť. Je tu moja matka, o ktorú sa musím postarať. Si tu ty, ktorú musím ochrániť a je tu tá žena, ktorú stále milujem. Byť Malfoyom znamená výnimočnú osamelosť a to je niečo, čo pre teba nechcem," vysvetlil jej všetky svoje dôvody, prečo jej svoj obľúbený prívesok dáva.

„Kto je tá žena?" spýtala sa ho zvedavo.

„Nepoznáš ju," odvetil jej. „Raz ti ten príbeh porozprávam, ale nie dnes. Som už veľmi unavený a pôjdem si ľahnúť. A ty by si mala tiež. Bol to dlhý deň."

„Máš pravdu," prikývla a dotkla sa prívesku. „Draco?"

„Áno?"

„Keby si mal deti, tak by si bol menej osamelý, však?"

„Moje deti žijú na Saturne," odvetil jej a potom sa pobral hore schodmi. Rhea nerozumela jeho odpovedi a zostala smutná. Opäť sa dotkla prívesku, ktorý pre Draca toľko znamenal. Vedela to, lebo vždy keď sa stretli, keď tu bol navštíviť rodičov, alebo ju, mal ho na krku. Naozaj si celé tie roky myslela, že ho má od Astorie. Očividne však nebola jediná žena v jeho živote.

Rhea bola veľmi zvedavá, kto bola tajomná žena, ktorá mu podarovala prívesok.

Saturn.

Zrejme to niečo znamenalo, keď to spomenul v spojitosti s deťmi. Saturn. Stále jej názov tej planéty rezonoval v mysli. Rhea bola odhodlaná, že zistí, kto je tá tajomná žena a rovnako zistí aj to, či by ešte dokázala urobiť Draca šťastným. On nechcel, aby bola osamelá ako všetci Malfoyovci. Neprial si to a ona mala rovnaké pocity. Nechcela ho vidieť smutného, opusteného a vôbec nie osamelého.

***

Hermiona potrebovala ísť do Šikmej uličky, aby si zadovážila nejaké veci. Vôbec na to nemala chuť. Keď sa však v jej kabinete objavil Bill a pozýval ju k Trom metlám, rýchlo si rozmyslela, čo robiť.

„Prepáč, Bill, ale potrebujem toto voľno využiť na nákupy v Šikmej uličke. Nie všetko sa dá zohnať v Rokville," riekla mu. „Možno nabudúce."

„Ak by si chcela spoločnosť, môžem ísť s tebou," odvetil jej.

Hermiona nemala chuť na spoločnosť, ale nechcela byť nepríjemná ani netaktná. „Prepáč, Bill, ale mám sa tam s niekým stretnúť."

„Chápem," prikývol.

„A nemyslím si, že by bolo vhodné, keby nás spolu videli," dodala a obliekal si kabát. „Vieš, že nemám rada nejaké čudné reči. A keby sa dostali k tvojej mamke, tak by som sa necítila dobre. Si môj priateľ a kolega, mám ťa rada, ale pochop, že to nie je vhodné."

„Máš pravdu, Hermiona," opäť prikývol. „Šikmá ulička je dosť vychytené miestečko. Tak ti prajem pekný nákup."

„Vďaka, Bill," poďakovala sa mu a spoločne vyšli z jej kabinetu. Bill sa pobral do toho svojho a ona sa pobrala smerom dole do Vstupnej haly. Po ceste stretla Lily, ktorej prisľúbila, že jej niečo prinesie z obchodu strýka Georga. Dosť často jej nemohla odolať.

Vyšla dubovou bránou, prešla za hranice Rokfortu a potom sa odmiestnila. V Šikmej uličke to žilo, lebo bolo pekné počasie a čarodejníci si vyrazili na nákupy. Sem-tam spoznala rodičov niektorých svojich žiakov, ktorí kupovali nejaké veci do školy pre svoje deti, ktoré zabudli kúpiť cez prázdniny.

Vybrala sa najprv k Georgeovi do obchodu, ale nebol tam. Nakúpila žartovné veci, o ktoré ju požiadala Lily a potom zapadla ako vždy do kníhkupectva, kde vždy strávila najviac času. Netušila prečo, ale kroky ju zaviedli do oddelenia astronómie. Pri regáli sedelo dievča a čítalo si knihu o planétach.

Hermiona dievčinu spoznala na prvý pohľad. „Rhea?"

Rhea sa zľakla, keď ju niekto oslovil. Sklopila knihu a pozrela sa na Hermionu. „Dobrý deň, pani Grangerová."

„Nechcela som ťa vyľakať," povedala jej Hermiona. „Prepáč."

„To nič, len mám asi zlé svedomie. Áno, mám, nemala by som tu byť, ale keď ja toľko milujem knihy," usmiala sa Rhea, postavila sa zo zeme a v ruke stále držala knihu. „Aj vy?"

„Veľmi," opätovala jej Hermiona úsmev. „Tú knihu, čo máš v rukách, som čítala asi v tvojom veku. Je pekná. Planéty sú tam pekne opísané."

„Na Beauxbatonse sa neučí Astronómia," riekla jej Rhea. „Skoro nič o nej neviem."

„Prečo ťa zaujíma?" spýtala sa Hermiona.

„Zaujíma ma všetko, čo nepoznám," odvetila v krátkosti Rhea. Otočila sa a vložila knihu späť do regálu.

Keď sa otočila späť, Hermionu upútalo niečo na jej krku. Retiazka a prívesok, ktorý dobre poznala.

Saturn.

Dala ho kedysi dávno Dracovi a naposledy tú retiazku aj s príveskom videla na jeho krku. Prekvapilo ju, že ju na krku má to tajomné dievča. Trocha ju to aj sklamalo, lebo bolo očividné, že Draco si retiazku dal iba na stretnutie s ňou, aby ju presvedčil o tom, že na ňu nezabudol. Teraz však poznala pravdu, jeho hru a taktiku a bolo jej smutno. „Má-máš pekný prívesok..."

Rhea sa dotkla prívesku a usmiala sa. „Ďakujem, dal mi ho niekto dôležitý."

Hermionu pichlo pri srdci. Ginny ju presvedčila, že Rhea určite nie je Luciusová neter, lebo nemal súrodencov. Dievčina jej vtedy na cintoríne klamala. Držala sa Draca. Hermioniná fantázia vymýšľala rôzne scenáre, lebo dievčina pred ňou bola veľmi pekná a mladá. Smutne sa na ňu usmiala. „Potom chápem, prečo ťa toľko zaujímajú planéty."

„Áno, je to aj preto," prikývla Rhea, ktorá si zrejme nevšimla zmeny výrazu jej tváre.

„Tak hádam nájdeš v knihách to, čo hľadáš," riekla Hermiona. „Maj sa pekne, Rhea," rozlúčila sa a ponáhľala sa preč. Nepočula ani len odpoveď dievčiny. Vyšla z kníhkupectva, kde nič nekúpila a premiestnila sa potom späť k bráne Rokfortu.

Po tvári jej tiekli slzy. Naozaj neverila tomu, že by Draco mohol darovať prívesok inej žene. Nemusel ho nosiť, mohol ho zahodiť, zničiť, ale naozaj ho nemal darovať inej žene. Išlo jej z toho puknúť srdce a zároveň bola veľmi nahnevaná.

Ten prívesok veľa znamenal. Stal sa akýmsi symbol lásky, ktorá kedysi medzi nimi bola. Ešte dávno pred tou hádkou. Hermiona si myslela, že šťastní by mohli byť iba tam.

Na Saturne.

V mysli sa jej vybavila spomienka.

„Vieš, čo si myslím?" spýtala sa a pozrela na Draca. Sedeli spolu v parku na deke a sledovali ľudí okolo. Tu si ich nemal ako kto všimnúť. Bol to starý park, ďaleko od sveta čarodejníkov, ďaleko od ľudí, ktorí by ich poznali.

„Netuším," odvetil jej a pobozkal ju do vlasov. „Povedz mi."

„Respektíve si to ani nemyslím, skôr sa toho bojím," odvetila.

„Povieš mi to už?"

„Čo ak by sme niekde mohli byť šťastní bez toho, aby sme zranili ostatných? Čo ak to miesto nie je na Zemi?" spýtala sa ho a pozrela sa mu od očí.

„A kde by malo byť, Hermiona?"

„Hm, napríklad na Saturne," povedala mu veselo. „Predstav si, že by sme mali pre seba celú planétu. Len ty a ja."

„To je krásna predstava," pohladil ju po líci. „Saturn sa mi zdá vhodný. Myslím, že to je moja obľúbená planéta."

„Vážne máš obľúbenú planétu?" nadvihla obočie. „Ty ma zrejme nikdy neprestaneš prekvapovať, Malfoy."

„Nuž vidíš, Grangerová," uškrnul sa na ňu, keďže ho nazvala priezviskom. Už dávno to tak nerobili, ale raz za čas zo zábavy áno. „Možno je ešte veľa vecí, ktoré o mne nevieš. Saturn znie fajn. Kedy sa tam sťahujeme?"

„Kedy povieš," žmurkla na neho.

Draco sa k nej nahol a pobozkal ju na pery. „Premyslím si to, zariadim to a vyrazíme."

„Kiežby sa to dalo," oprela sa o neho a sledovala jazierko pred nimi, kde plávalo pár kačíc a ľudia ich kŕmili.

„Možno sa to jedného dňa naozaj bude dať," pošepol jej.

„Alebo nájdeme spôsob, akosi na Zemi vytvoriť vlastný Saturn," dodala ona a myslela na to, ako veľmi by niečo také chcela. Obávala sa, že to však nikdy nenastane. Zahnala zlé myšlienky vo chvíli, keď sa znova otočila k Dracovi a vyhľadala jeho pery.

***

Draco postával pri bráne Rokfortu. Po tom, čo mu Hermiona poslala správu, aby sa tam dostavil presne o tomto čase, neváhal ani sekundu. Teraz tu stál a vyzeral ju. Prišla presne na čas, ako vždy. Vonku už bola tma, ona mala na sebe kabát a vôbec, ale vôbec sa neusmievala.

„Prečo som mal prísť?" spýtal sa jej na rovinu, lebo odkedy mu sova priniesla odkaz, neustále na to myslel.

„Chcem od teba počuť iba jedno vysvetlenie," riekla mu. Hlas sa snažila mať pokojný, ale on v ňom cítil zlosť, ba až smútok.

„Čokoľvek," prikývol, lebo sa nechcel hádať a vlastne ani netušil, o čo ide.

„Prečo si daroval svoj prívesok?" spýtala sa ho.

„Ako to vieš?"

„Nevyhováraj sa," mračila sa na neho. „Stretla som ju," dodala znechutene.

Draca zamrzel tón jej hlasu a označenie Rhei slovom „ju." Pokrútil hlavou a pozrel sa na Hermionu. „Volá sa Rhea!"

„Ja viem, do čerta, ako sa volá! Neodpovedal si mi na otázku. Prečo si jej daroval prívesok, ktorý si dostal odo mňa? Prečo si ho radšej nezničil, keď ti pripomína hrozné obdobie, prečo?" kričala na neho.

„Pripomína mi krásne obdobie v mojom živote. Preto som si ho nikdy, až do včera, nedal dole. A pripomína mi aj to všetko, čo som stratil. Pripomína mi fakt, ako som nebojoval, ako som sa znova stal zbabelcom. Ver mi, alebo nie, je mi to jedno, ale takto sa veci majú. Ten prívesok pre mňa veľa znamenal..."

„A daroval si ho inej žene," posmešne sa uškrnula. „To musel pre teba vážne veľa znamenať."

„Znamená viac, ako si myslíš," odsekol jej.

„Ani len nevieš, ako som sa cítila, keď som ho zbadala na jej krku," hnevala sa.

„Žiarliš?" spýtal sa jej.

„Čože? Nie!"

„Počúvaj ma," požiadal ju. Chytil ju za ruku, ale ona vytrhla ruku z tej jeho. „Vážne, Hermiona, daroval som ten prívesok Rhei, lebo ju mám rád. Je to ďalšia dôležitá žena v mojom živote a skutočne ju milujem."

Hermiona to už nevydržala a po tvári jej tiekli slzy. „Vážne mi teraz do očí hovoríš, že miluješ inú ženu?"

„No a? Ty si mi dala jasne najavo, že záujem nemáš," povedal jej. Klamal by sám seba, keby si nepriznal, že sa s ňou teraz trocha hral. Evidentne žiarlila na Rheu a tým mu dokazovala, že pre ňu nie je ľahostajný, ako sa ho snažila presvedčiť.

„Nemám, ale nepáči sa mi, že si ten prívesok dal inej. Mal význam!"

„Áno, to mal," prikývol Draco a podal jej vreckovku. Neochotne si ju nakoniec vzala.

„Tak potom prečo?" spýtala sa ho a zotrela si slzy.

„Pretože som kedysi tomu skutočne veril. Že odídeme na Saturn a budeme šťastní. To sa však nikdy nestalo a ani sme neboli schopní si ten Saturn vytvoriť tu. Zmierili sme sa s faktom, že tam žijú iba naše deti..."

„To nie je vysvetlenie," pokrútila hlavou.

„Rhein život nie je rozprávka, Hermiona. Je osamelá, smutná a to ja pre ňu nechcem. Chcem, aby raz našla svoj vlastný Saturn. Veľmi si želám, aby bola šťastná," riekol jej.

„Šťastná s tebou?"

„Inak, ako si myslíš," odvetil jej a pozrel sa jej do očí. „Rhea je moja sestra, Hermiona!" oznámil jej.

Prekvapene na neho vyvalila oči. „Čože?"

„Počula si," povedal jej. „Je to moja sestra. Milujem ju a chránim ju. A ty skutočne na ňu nemusíš žiarliť," dodal.

„Netušila som, že máš sestru," stále prekvapene na neho zízala.

„Ver mi, že to netuší skoro nikto. Nemusím ti vravieť, že je to nemanželské Luciusovo dieťaťa, však? Vyrastala u nás," rozprával jej všetko o svojej malej sestre a Hermiona na neho šokovane hľadela a iba prikyvovala. „Takže vidíš, tvoja žiarlivosť je úplne nemiestna."

„Ja nežiarlim!" zamračila sa.

„Každý si to zrejme vysvetľuje po svojom," zasmial sa. „Ak je to všetko, láska, rád by som sa vrátil domov. Mám ešte nejakú prácu."

„Je to všetko," prikývla.

„Dobrú noc," poprial jej. Nahol sa k nej a pobozkal ju na líce. Nestihla sa uhnúť. Chcela mu vynadať, ale on sa odmiestnil priamo pred jej očami s úškrnom na perách.

Síce na neho kričala, mračila sa a vyčítala mu veľa vecí, zistil, že jej nie je ľahostajný a to bola teraz tá najdôležitejšia vec v jeho živote.

Ešte nie je neskoro.

Pozn. autorky:

Vitajte pri novej kapitole, táto je zatiaľ moja najobľúbenejšia z tohto príbehu, tak dúfam, že sa páčila aj Vám :) Kapitola nesie názov ako celkový názov príbehu a trocha viac ho aj približuje. A pekne je vidieť, ako Hermiona naďalej k Dracovi niečo cíti a on preto nestratil nádej :) a do toho Rhea, ktorú fakt zbožňujem ako postavu.

V ďalšej kapitole sa objaví ďalšia nová postava, dôležitá pre príbeh, tak sa hádam máte na čo tešiť a začne sa nám rysovať ešte jedna dejová romantická linka. 

Pusťte si pesničku, dosť na nej ulietam teraz :D