V deň svojej svadby sa Hermiona zobudila s úsmevom na perách. Vôbec nemala obavy a ani chuť zutekať. Vedela, že to je správne, že to je konečne tá najsprávnejšia vec, ktorú ide vo svojom živote urobiť. Vydá sa za Draca Malfoya a už nikdy nikomu nedovolí, aby prekazil ich šťastie.

Ani sama sebe.

Cítila sa naozaj spokojne a a nebola vôbec nervózna, ako zvyknú byť iné nevesty. Vstala z postele, osprchovala sa a umyla si vlasy.

Zišla dole do kuchyne, kde jej domáci škriatok urobil výdatné raňajky, ktoré celé zjedla. Spoločnosť jej robila usmiata Rhea a o potom sa dovalila Lily, ktorá vyzerala naozaj nervózne.

„Prečo si taká nervózna?" pýtala sa jej Rhea. „Všetko je fajn, ešte aj slnko svieti, aj keď v noci poriadne pršalo."

„Na tejto svadbe mi záleží," povedala jej Lily. „Je to predsa moja krstná."

„Užívaj si deň, Lily," žmurkla na ňu Hermiona. „Všetko dopadne skvelo, uvidíš."

„Kiežby som aj ja v deň svojej svadby bola taká pokojná ako ty, Hermiona," zasmiala sa Lily a vzala si hrianku s džemom. „Je to vôbec reálne?"

„Evidentne je," žmurkla na ňu Rhea.

O pol hodinu prišla aj Ginny, aby pomohla neveste s účesom a make-upom. A tiež aby jej pomohla pri obliekaní. Ginny vyzerala trocha nervózne podobne ako jej dcéra a sama bola prekvapená, že jej najlepšia priateľka je taká pokojná.

„Pretože robím správnu vec," prezradila jej Hermiona. „Viem to. Beriem si skvelého človeka, túžim sa stať jeho manželkou."

„Takže žiadne pochybnosti?"

„Žiadne," prikývla Hermiona.

„Ani trocha chuť na útek?"

„Ani najmenšia chuť," odvetila opäť Hermiona.

„Fajn, potom nemám žiadne výčitky svedomia, že ťa zverím Dracovi Malfoyovi," zasmiala sa Ginny a objala priateľku. „Zaslúžiš si všetko šťastie sveta, Hermiona, vieš to, však?"

„Ďakujem, Ginny, si poklad."

***

Draco tiež nepochyboval nad svojím rozhodnutím oženiť sa s Hermionou Grangerovou. Miloval ju celým svojím srdcom. Mali spolu rodinu, svoj vlastný svet, svoje vlastné šťastie.

Teraz však preklínal ten skvelý nápad, že nemohol noc stráviť vo svojom domčeku, ale namiesto toho sa zobudil na Grimmauldovom námestí číslo 12 a tam vládol od rána chaos. Aspoň teda dovtedy, kým Potterová a jej dcéra konečne odišli.

„Keď som sa ženil ja, celkom som sa bál, čo ma čaká," vravel mu Potter pri raňajkách, ale Draco ho sotva počúval. „Bol som ale o dosť mladší od teba. A hlavne toto je už tvoja druhá svadba a vieš viac menej do čoho ideš, keďže s Hermionou žiješ a miluješ ju toľké roky."

„Uhm," prikývol Draco a tváril sa, že ho počúva.

Nathan bol s ním, respektíve sa teraz niekde bláznil s Jamesom a Albusom, Potterovými synmi.

„Si nervózny?" vypytoval sa ho Potter.

„Nie!"

„To je dobre," prikývol Potter.

„Potter, mlč už, chcem sa najesť," požiadal ho Draco. „A chcem chvíľku ticha. Je v tomto dome vôbec niekedy ticho?"

Potter iba mykol plecami a potom svoje raňajky dojedli v tichosti.

***

Kostol, v ktorom sa Hermiona a Draco mali vziať sa začal napĺňať členmi rodiny. Keďže išlo o komornú svadbu, pozvaná bola iba rodina. Mama Hermiony sedela v prvej rade aj s Nathanom. Pri nich sedela Andromeda Tonksová, rodina z Dracovej strany. Usmievala sa, lebo bola šťastná, že Draco našiel svoje šťastie. Dúfala, že napriek všetkému sa Narcissa, nech už je bohvie kde, úprimne tešila zo šťastia svojho syna.

Samozrejme, že dorazil celý klan Weasleyovcov, ktorí boli pre Hermionu ako rodina. Nakoniec prišli aj Bill s Orianou, aj keď ona veľmi nechcela. Bill ju presvedčil, pretože Hermiona bola jeho priateľka a záležalo mu na nej. Oriana sa trocha mračila, pretože si nikdy nemyslela, že sa stane svedkom šťastia človeka, ktorého rodina mohla za jej utrpenie v detstve. Bill ju však celý čas držal za ruku a prízvukoval jej, že ľudí nemôžeme viniť z toho, čo napáchala ich rodina.

Ginny s deťmi sedela v druhom rade. Usmievala sa a veľmi sa tešila z tohto dňa zo svojej priateľky.

Prišlo aj niekoľko rokfortských profesorov, kolegov Hermiony, na čele s riaditeľkou McGonagallovou a samozrejme Hagrid dorazil vo svojom huňatom obleku a fňukal do veľkej žltej vreckovky.

Draco stál pri oltári a spoločnosť mu robila Rhea, ktorá mala byť jeho svedkom. Na sebe mala dlhé ružové šaty na hrubé ramienka, pri ktorých vynikli jej tmavé vlasy, ktoré mala elegantne učesané. Vyzerala ako princezná.

„Si taký pokojný ako mama," riekla mu. „Myslela som si, že aspoň ty budeš trocha nervózny."

„A prečo by som mal byť? Beriem si ženu, ktorú milujem," usmial sa na ňu Draco.

„Áno, ale nejaká nervozita by tam mohla byť," zasmiala sa.

„Počkaj si na svoju svadbu, dobre," žmurkol na ňu Draco a pohladil ju po vlasoch. „Ty budeš určite nervózna."

„James bude viac," zasmiala sa.

„Nepovedal som, že si máš vziať Pottera," uškrnul sa Draco.

„Našťastie o tom nerozhoduješ ty, ocko," uškrnula sa na neho i ona. „Aj tak chceš, aby som bola šťastná a ak je moje šťastie James, zmieriš sa s tým a nehovor, že nie."

„Ty ma vieš pekne zmanipulovať, srdiečko," pripustil Draco.

„Ach, nech sa to už začne, veľmi sa teším," usmievala sa na neho Rhea.

***

„Wow, vyzeráš nádherné," Harry sa usmial na Hermionu, keď vystúpila z auta pred kostolom.

Jej svadobné šaty mali jednoduchý strih, dlhé rukávy a ona v nich vyzerala naozaj očarujúco. Vlasy mala uhladené, elegantne sčesané do uzla a ozdobené kvetinovou sponou. V rukách držala kyticu nezábudok. Najkrajší však na nej bol žiarivý úsmev, ktorý Harry dlhé roky nevidel.

„Ďakujem, Harry," opätovala mu úsmev. „Som rada, že si tu so mnou."

„Kde inde by som mal byť?"

„Aj tak som ti vďačná, aj keď si neberiem človeka, ktorého by si mal rád," riekla mu Hermiona.

„My to s Malfoyom nejako zvládneme," ubezpečil ju Harry. „Dôležité je, že si šťastná a tvoj úsmev hovorí za všetko. Tak ho nenechajme dlhšie čakať," dodal. „Počkám ťa dnu."

„Ďakujem," usmiala sa na neho opäť a potom sa obrátila na svojho otca, ktorý jej už ponúkol svoje rameno, aby ju odviedol k oltáru. „Som pripravená, oci."

„Dúfam, že budeš veľmi šťastná, Hermiona," usmial sa na ňu John a spoločne vykročili do kostola.

Začala hrať hudba a všetci mohli oči nechať na neveste. Tá si ale všímala hlavne svojho nastávajúceho manžela, ktorý na ňu hľadel prenikavo a usmieval sa. Vyzeral veľmi elegantne v tmavom smokingu a ona sa už nemohla dočkať, že sa stane jeho manželkou.

Keď ju otec doviedol k Dracovi, pošepkal mu pár slov, ktoré nepočula. Draco ju potom chytil za ruku a nepustil ju počas celého obradu.

„Vyzeráš krásne," usmial sa na ňu.

„Vďaka."

Kňaz začal svadobný obrad a potom prišiel čas na sľuby novomanželov. Hermiona si ten svoj niekoľkokrát napísala, ale nakoniec to povedala tak, ako to v tej chvíli najviac cítila.

„Draco," oslovila ho a pozrela sa mu do očí. „Viem, že sme si museli prejsť veľmi dlhú cestu, aby sme sa ocitli tu, ale aj tak cítim, že to tak malo byť. Možno sme si v minulosti veľa ublížili a aj nám ublížili iní, ale teraz je naša láska silnejšia. Milujem ťa a nebojím sa to už povedať nahlas, nebojím sa to priznať svojej rodine a priateľom. Pretože teraz si ty moja rodina a si zároveň aj môj najlepší priateľ. Sľubujem, že ti budem dobrou ženou a že ti nikdy nebude chýbať moja láska."

Draco sa na ňu usmial sa potom povedal svoj sľub on. „Hermiona, vo všetkom máš pravdu, ako vždy, lebo si to jednoducho ty. Je ťažké s tebou nesúhlasiť, alebo sa s tebou o niečom hádať. Zvyčajne máš vždy pravdu." Trocha sa pousmiali a ľudia v kostole tiež. „Ale teraz vážne... Hermiona, dlhé roky som myslel iba na Saturn. Rozmýšľal som, aký život by bol na ňom. Či by tam môj život dával zmysel, či by som tam našiel to, čo som roky hľadal. A nakoniec sa ukázalo, že môj Saturn je predsa len na Zemi. Keď som ťa znova vyhľadal, keď som si uvedomil, že som ťa nikdy neprestal milovať. Keď sme našli Rheu, a keď sme sa rozhodli vychovať Nathana. Nemusím odísť na inú planétu, aby som bol šťastný. Mal som iba o to bojovať. A nevzdal som to. Preto tu teraz stojím a beriem si teba, Hermiona. Milujem ťa."

Hermiona si zotrela slzy, ktoré jej tiekli po tvári. Kňaz ich vyhlásil za manželov a ona pocítila Dracové pery na tých svojich.

Spečatili svoje manželstvo dlhým bozkom za potlesku rodiny a najbližších priateľov.

***

Oslava svadby sa konala na záhrade nového domu rodičov Hermiony. Kúpili si väčší dom s veľkou záhradou, teraz keď mali väčšiu rodinu a vnúčatá. Všetko bolo krásne vyzdobené, že Hermiona na okamih onemela. Lily bola vážne poklad a talentovaná. Sľúbila si, že jej za toto všetko kúpi niečo veľké.

Všetci sa dobre zabávali, tancovali a ona si užívala chvíle s Dracom a to hlavne pri tancovaní pomalých piesni.

„Tak ako sa cítiš ako pani Malfoyová?" spýtal sa jej.

„Prekvapivo fajn," zasmiala sa.

„Bál som sa, že mi povieš, že si necháš svoje meno," priznal sa jej Draco.

„Nie, nad tým som uvažovala kedysi dávno, ale teraz už nie. Som tvoja žena, matka tvojich detí, chcem nosiť tvoje priezvisko," usmiala sa na neho. „Pretože to tak je správne a okrem toho to tak cítim."

„Ďakujem, Hermiona, naozaj zo mňa robíš toho najšťastnejšieho muža na svete," vravel jej Draco.

„A ty zo mňa tú najšťastnejšiu ženu," usmiala sa a pritisla sa k nemu viac pri tanci.

Sledovala pritom svoje okolie. Šťastnú Rheu v náručí Jamesa. Tancovali, smiali sa a bozkávali sa. Mala z nich radosť, len jej bolo trocha ľúto, že Rhea je už dospelá a určite čoskoro začne svoj vlastný život.

Nathan sa hral s malým Remusom, občas sa k ním pridali aj ostatní chlapci z Weasleyovského klanu, aj keď boli už starší.

Jej rodičia sa tiež dobre bavili. Hermiona ešte stále nemohla uveriť tomu, že sú znova s ňou. Trávili s nimi skoro každú voľnú chvíľku, aby si vrátili všetky tie roky, ktoré premeškali. Zasmiala sa, keď si všimla, že jej otca spovedá Artur Weasley. Určite od neho chcel počuť o nejakých muklovských vychytávkach. A jej mama si s Molly isto vymieňala recepty.

Lily na všetko dozerala a potom ju zbadala ako tancuje so svojím otcom. Bola na Harryho hrdá veľmi veľa rokov a milovala jeho rodinu. Tešila sa s ním, že je šťastný a dobre vedela, že tento raz sa Harry teší s ňou. Zachytil jej pohľad a žmurkol na ňu.

Naozaj bolo všetko v poriadku.

Všimla si ako sa Ginny na niečom doťahuje s Ronom. Aj to jej vyčarovalo úsmev na tvári. Všetci boli v dnešný dôležitý deň s ňou a za to im bola nesmierne vďačná.

„Všetko v poriadku?" spýtal sa jej Draco, keď s ňou urobil otočku.

„V najlepšom," usmiala sa na neho.

***

Nathan sledoval dievčatko, ktoré si trhalo v záhrade kvietky. Na sebe malo ružové šaty a vyzeralo ako z iného sveta. Usmievalo sa, niečo si pospevovalo a on sa k nej priblížil veľmi opatrne.

„Ahoj," pozdravil ju.

Prestala si spievať, odtrhla kvietok, vložila si ho do kytičky, ktorú už mala v rukách a usmiala sa na neho. „Ahoj."

„Si víla?" spýtal sa jej. „Alebo princezná?"

„Som aj víla aj princezná," odvetila mu.

„Myslel som si to. Som Nathan a ty?"

„Dorie," usmiala sa na znova.

„Máš pekné meno, víla," prikývol.

„Po babičke," riekla mu Dorie. „A ty máš po kom meno?"

„Hm neviem, asi mi ho dali, lebo sa im páčilo," odvetil jej Nathan. „Máš rada kvietky?"

„Áno, áno," prikyvovala veselo. „Chceš ich zbierať so mnou? Robím kytičku pre tetu Hermionu."

„Pre moju mamku? To sa rád pridám," usmial sa na ňu.

***

Hermiona si konečne sadla a pustila sa do jedla. Bola už veľmi hladná, ale väčšinu času hlavne tancovala.

„Čauko," prisadol si k nej Teddy Lupin. „Dobrú chuť, kamoška."

„Ďakujem. Prečo sa škeríš?" sledovala ho svojimi očami. „Čo si vyparatil, Teddy Lupin?"

„Ja? Nič," zasmial sa. „Ale za pár rokov budeme asi konečne pokrvná rodina."

„Čože, prečo?"

„Pozri tam," ukázal jej smer, ktorým sa mala pozrieť. Zbadala tam Nathana s malou Dorie, ako zbierajú kvietky. „Nie sú rozkošní?" spýtal sa jej Teddy a usmial sa na ňu.

„Dávaš dokopy naše deti?" spýtala sa ho.

„Ja? Nie! To osud, predsa," žmurkol na ňu. „A nie je to skvelé? Tvoj syn a moja dcéra? Mne sa to vidí vážne super."

„Ach, Teddy," pousmiala sa a chytila ho za ruku. „Ty si ozaj ten najlepší človek na svete."

„Ale nie som..."

„Ale áno si," povedala. „Nathan je dieťa dvoch nie práve najlepších ľudí a tebe by nevadilo, keby sa zaľúbil do tvojej dcéry."

„Nathan je dieťa dvoch skutočne skvelých ľudí," oponoval jej Teddy. „Syn ženy, ktorú fakt mám rád, naozaj veľmi a syn chlapa, ktorý si toho veľa preskákal, ale ku mne bol vždy dobrý a vždy som si myslel a teraz už roky viem, že to je naozaj dobrý človek. Mohol by som si pre svoju dcéru priať lepšieho, ako syna svojich priateľov?"

„Rozplačeš ma," povedala a utierala si slzy.

„Nechajme osud, nech to rozhodne za nás dobre?" žmurkol na ňu Teddy. „A dojedz, nech si môžeme zatancovať!"

***

„Si šťastná?" spýtal sa James Rhei, keď spolu tancovali.

„Naozaj veľmi," usmiala sa na neho. „Všetko je to také krásne. Naši sa konečne vzali a je to veľmi pekná svadba, však?"

„Bol som už na toľkých svadbách, ale po pravde, táto sa mi páči najviac. Pretože tu nie je nič strojené a všetci sa dobre bavia," vravel jej James. „A hlavne aj preto, že na tejto svadbe som s tebou."

„Áno, to je ďalšia výhoda," zasmiala sa Rhea. „Ale fajn, James."

„A ďalšia by mohla byť naša, nemyslíš?" spýtal sa jej.

„Žiadaš ma o ruku?"

„Ešte nie," zasmial sa. „Urobil by som to pri inej príležitosti. Najprv si to musím poriadne naplánovať a kúpiť pekný prsteň. Ale kto vie, možno to bude čoskoro."

„Neblázni, James," povedala mu. „Nežartuj."

„Ja vôbec nežartujem, Rhea. Prečo by som aj? Milujem ťa, budem si ťa chcieť zobrať, zrejme čoskoro," usmial sa na ňu.

„Vážne?"

„Samozrejme, si to najlepšie, čo ma stretlo," prikývol. „Ale ešte ma nechaj si to premyslieť. Ako to celé urobím, nie neboj sa, nerozmyslím si to."

„To by si skúsil, keď si ma už navnadil," zasmiala sa.

„Si podarená, preto si ťa raz vezmem," prisľúbil jej James, urobil s ňou otočku a keď mu pristála v náručí, tak ju pobozkal.

***

„Dobre, Lupin, teraz je rad na mne, je to moja žena," odtisol ho Draco priateľsky od Hermiony. „Bež si zatancovať s tvojou na chvíľku, dobre?"

„Ako povieš, Draco," uškrnul sa na neho Teddy a potom odišiel za Victoire, ktorá za niečo karhala malého Remusa.

Draco vzal svoju ženu do náručia a konečne bol zase spokojný, že ju má pri sebe. Samozrejme, že si zo slušnosti zatancoval aj s inými ženami. Okrem Hermiony ho však bavil iba tanec s jeho dcérou. S ňou tancoval aj tri piesne, aby ju videl aspoň chvíľku nenalepenú na Pottera mladšieho.

„Nathan sa asi zaľúbil," riekla mu Hermiona a ukázala mu, ako sa stále nepohol od malej Dorie.

„Výborne," uškrnul sa Draco. „Ak je tá malá celá Victoire, tak to sa máme na čo tešiť, teda Nathan hlavne, len my dvaja o tom budeme stále počúvať."

„Dorie je celý Teddy," riekla mu Hermiona.

„Ja ti neviem, Hermiona, je celkom pekná," uškrnul sa Draco.

„Ty si idiot," zasmiala sa.

„Ale už iba tvoj idiot," riekol jej Draco a zazubil sa. „A už navždy!"

„Ešteže som si to vybrala dobrovoľne," zasmiala sa Hermiona a pobozkala ho letmo na pery. „Náš vlastný Saturn."

„Áno, náš."

„Ktorý sme nakoniec vytvorili na Zemi, ako si povedal," usmiala sa na neho. „Je to len príkladom toho, že keď nájdeš toho pravého človeka, dokážeš svoj Saturn vytvoriť hocikde."

„Presne tak," prikývol Draco. „A nezáleží na ničom inom. Ani na premárnených rokoch, ani na ťažkých chvíľach, ani na prešľapoch z minulosti. Jednoducho nájdeš tú správu osobu a vytvoríš s ňou niečo úžasné."

„Saturn!" prikývla Hermiona.

„Áno, láska. Saturn...," odvetil jej sladko Draco a pobozkal ju.

KONIEC 

Pozn. autorky:

Ahojte, tak toto je posledná kapitola k tejto poviedke, ktorú som fakt milovala písať (preto má aj toľko kapitol, hehe :D ), dúfam, že ste si poslednú kapitolu užili. Chcela som, aby bola pekná a plná rodiny, pretože si myslím, že nielen naši hrdinovia hlavní, ale aj ostatní si to proste zaslúžia, po tom všetkom čo si preskákali. 

Ako sa Vám páčila?

Zajtra na Vás čaká ešte epilóg (ak ho stihnem pridať, dúfam, že áno).

Chcem sa z celého srdca poďakovať všetkým, ktorí ste čítali, hviezdičkovali a komentovali tento príbeh. Naozaj pre mňa veľa znamenal a Vaše reakcie ma vždy povzbudzovali písať ďalej a vymýšľať zápletky, ale aj rozuzlenia. Ste superko <3