„Tak mi povedz, prečo si nakoniec prišla na ten pohreb?" Ginny sedela u Hermiony v komnatách, pochutnávala si na rokfortskej horúcej čokoláde a koláčikoch, ktoré doniesol domáci škriatok.

Hermiona sedela v kresle pri nej, tiež držala v rukách šálku a bola rozrušená zo svojho sna, ktorý sa jej sníval včera podvečer. „Mala si pravdu, keď si povedala, že by som mala ísť kvôli Narcisse. Naozaj sme kedysi spolu dobre vychádzali. A kvôli Malfoyovi, tiež. Bol to náš spolužiak," vravela. „Išla som z úcty k ním."

Už roky Hermiona rozmýšľala, že by Ginny povedala o svojom vzťahu s Dracom. Ale poznala Ginny natoľko dobre, že vedela, že by to povedala Harrymu a tak sa rozhodla mlčať. Ginny bola jej jediná priateľka a predsa len v duchu často karhala samú seba, že jej nedokáže úplne dôverovať. Pritom Ginny jej hovorila všetko. Bola k nej úprimná a ona nie. Hanbila sa za to, sama za seba, ale jednoducho nedokázala ľuďom dôverovať. Išlo o ženské veci, preto sa to nikdy nenaučila nikomu povedať. Ani na Rokforte také veci nepreberala s Harrym, ani s Ronom. Vtedy však bola zamilovaná do Rona, tak by to bolo veľmi divne, keby to s nimi preberala. Želala si vtedy mať priateľku ako Ginny. Samozrejme, že sa už vtedy poznali, ale Ginny mala na Rokforte iné priateľky. Teraz ju mala a nebola schopná jej to povedať.

„Chápem," prikývla Ginny, položila šálku na stolík a vzala si koláčik. „Malfoy vyzerá celkom dobre, nie?" uškrnula sa.

„Ginny!" ohriakla ju Hermiona.

„Och, nebuď taká puritánka," zasmiala sa opäť jej ryšavá priateľka. „Nie som slepá. Keď je nejaký muž pekný, tak jednoducho je. Okrem toho moje srdce patrí iba Harrymu a myslím si, že ty to vieš najlepšie zo všetkých."

Hermiona prikývla. „Prepáč."

„Neospravedlňuj sa, veď sa nič nestalo," odvetila jej Ginny. „Len som si myslela, že Malfoy bude vyzerať hrozne, lebo v mladosti teda nič moc. Teraz ma to však prekvapilo, aký pekný chlap z neho vyrástol."

„Ušiel," zahovorila to Hermiona. A zase to nebola pravda. Pravdu mala Ginny. Draco Malfoy vyzeral naozaj dobre. Tie jeho šedé oči, tá brada, ktorá mu tak pristala. A jeho štýl obliekania. Vždy sa jej páčil. Teraz však vyzeral o dosť lepšie, krajšie a mužnejšie. Bola si istá, že sa červená, keď na neho iba myslí.

„Joj, ty, zabilo by ťa, keby si niekedy povedala, čo si naozaj myslíš?" zasmiala sa Ginny.

„Chcem ti povedať niečo iné," zmenila Hermiona rýchlo tému. „Všimla si si dievča, čo s ním bolo?"

„Áno," prikývla Ginny. „Spomínala som to doma Harrymu. Zaujímalo ma, kto to je."

„Volá sa Rhea," riekla Hermiona. „Zoznámili sme sa, keď ste s Harrym odišli. Našla moju šatku. Bola veľmi milá, naozaj. Jednoduchá, ale milá. Celý večer som na ňu myslela. Zdalo sami, akoby som ju už poznala, čo je samozrejme nemožné."

„A povedala ti v akej súvislosti je s Dracom Malfoyom?" spýtala sa jej Ginny.

„Áno, povedala mi, že je neter jeho otca," vravela Hermiona. „Nevyzerala ako Malfoyová, čo ma ihneď zaujalo."

„Počkaj, Hermiona, to je hlúposť," stopla ju Ginny. „Veľmi dobre viem, že Lucius Malfoy nemal súrodencov. Pamätám si, ako to raz hovoril tatko. Nemôže byť jeho neter. A máš pravdu, nevyzerala vôbec ako Malfoyová, skôr by som ju tipla na Blackovú, ale to je hlúposť tiež, lebo k Bellatrix ju môžeme sotva priradiť, keďže bola stará asi ako James. A toho času bola už Bellatrix mŕtva. A keby patrila k Andromede, tak by som to vedela. Máme s Dromedou dobrý vzťah. Skúsim to zistiť od Teddyho."

„Naozaj nemal Lucius súrodencov? Si si istá?"

„Som si istá," prikývla Ginny. „Ver mi, drahá, môžeme byť akurát tak jeho nemanželská dcéra."

„Čože?"

„To mi len tak napadlo," odvetila jej Ginny. „Človek nikdy nevie, nie?"

„Je pravda, že som sa o nich nikdy nezaujímala. Len to dievča mi utkvelo v pamäti," prikývla Hermiona a odpila si z horúcej čokolády. „Bola naozaj veľmi milá."

„Slovo milý mi k Malfoyovcom ani trocha nesedí," uškrnula sa opäť Ginny.

„Narcissa tiež zvykla byť celkom milá. Aspoň ku mne," oponovala jej Hermiona.

„Fajn, fajn, veď mi to zistíme, kto to je. Spýtam sa Teddyho, ten sa predsa s nimi stretáva, možno bude vedieť, kto je to záhadné dievča," prisľúbila jej. „Aspoň budem mať zámienku ho vidieť, keď ma dlho nebol navštíviť. Čo mu dám samozrejme pekne najavo."

„Je teraz predsa isto s Victoire, kvôli tomu s Billom a Fleur." Bránila Teddyho Hermiona.

„Áno, to máš pravdu," prikývla Ginny a úškrn z tváre jej zmizol. „Naša Vic to skutočne veľmi prežíva. Ale chápem ju. Keby sa to dialo mojim rodičom, zrejme som na tom rovnako a to som vraj necitlivá."

„Ty si citlivá, Ginny," ubezpečila ju Hermiona a chytila ju za ruku. „Ver mi."

„Mám ťa rada, Hermiona," usmiala sa na ňu.

„Veď aj ja teba, neviem, čo by som bez teba celé tie roky robila," riekla jej Hermiona.

„Prestaň, lebo budem plakať," smiala sa Ginny. „Už ale pôjdem. Ešte som chcela skočiť za Billom." Postavila sa zo sedačky. „Mám pre neho odkaz od mamky, keďže jej neodpovedá na listy. Rada som ťa videla a keď niečo zistím, ozvem sa." Objala ju.

„Pozdrav, Harryho," odvetila jej Hermiona.

„Samozrejme," venovala jej Ginny úsmev, vzala si kabelku a potom opustila jej komnaty.

Hermiona dopila svoju horúcu čokoládu a stále myslela na Rheu. Ak nebola Luciusová neter, kým v skutočnosti bola?

***

Rhea bola niečo vyzdvihnúť pre Narcissu v Zašitej uličke. Vždy sa v tej uličke bála a dneska mala obzvlášť zlý pocit. Balíček jej v obchode u Borgina a Burkesa dali bez slov, ale keď vyšla von, všade narážala na divných ľudí. Zberbu, ktorá zostala ešte od vojny, alebo aj celkovo vyvrheľov spoločnosti, kam patrili napríklad deti bývalých smrťožrútov. Okrem toho v Zašitej uličke boli aj rôzne pochybné domy, putiky a nevestince. Snažila sa kráčať, čo najrýchlejšie, ale stále na sebe cítila rôzne pohľady.

Cestu jej zatarasili dvaja cudzí chlapi. O dosť starší od nej. Páchli alkoholom. „Stratila si sa maličká?"

„Nie!" odsekla a zodvihla hlavu. „Pustite ma. Chcem prejsť!"

„Ale no, maličká!" Jeden z nich ju chytil za ruku.

„Pusť ma!" štekla a ovalila ho balíčkom po hlave.

Muž ju pustil, ale odrazu ju chytil ten druhý a Rhea vykríkla, lebo jej silno zovrel rameno. „Pusťte ma, prosím!" zjojkla. Snažila sa nahmatať svoj prútik, ale jednou rukou to nedokázala a muž mal ďaleko viac sily ako ona.

Zrazu niečo odhodilo mužov dozadu. Kúzlo. „Dáma povedala, aby ste ju pustili!" Ozval sa mužský hlas.

Rhea sa otočila a oproti nej stál čiernovlasý čarodejník zhruba v jej veku. Schoval svoj prútik a zamračil sa na chlapov. „Ešte raz niekoho napadnete a odvlečiem vás osobne do Azkabanu!"

Muži okamžite zdrhli. Rhea sa pozrela na svojho záchrancu. „Ďakujem." Šepla.

„Prečo dievča ako ty je na takomto hroznom mieste?" spýtal sa jej a premeriaval si ju pohľadom.

„Dievča ako ja?"

„Nevinné, pekné," usmial sa a odhalil biele zuby.

Rhea cítila ako jej horia líca. Ešte nikdy jej žiaden mladík nepovedal, že by bola pekná. „Mu-musela som niečo vyzdvihnúť pre niekoho," zakoktala sa.

„Poď, odprevadím ťa do Šikmej uličky," povedal a vyviedol ju veľmi rýchlo von. Ocitli sa v pokojnej uličke plnej farebných obchodov a Rhea sa prestala triasť a cítila sa o dosť lepšie.

„Volám sa Rhea," predstavila sa mu a podala mu ruku. „A naozaj ti ďakujem za záchranu."

„James," predstavil sa a potom vzal jej ruku a priložil si ju k ústam, aby ju mohol pobozkať. Rhei sa takmer podlomili kolená. „A nemáš za čo. Rád zachraňujem dámy v núdzi. Som tým známy už dlhé roky. Ty si nechodila na Rokfort, však nie?"

„Nie, chodila som na Beauxbatons," odvetila mu. „Ako si vedel?"

„Keby si chodila do Rokfortu, zrejme by som ťa poznal," poznamenal.

„Poznal si každé jedno dievča na Rokforte?" nadvihla obočie.

„Teba by som si zapamätal. Si dosť odvážna," žmurkol na ňu.

„A čo si tam robil ty, James? V Zašitej uličke?" spýtala sa ho, lebo bola zvedavá.

„Som v aurorskom výcviku," vysvetlil jej jednoducho. „Aurori dohliadajú na Zašitú uličku, predsa len vieme, aké typy ľudí sa tam zdržiavajú. Mal som službu."

„Chápem. Tak ja už pôjdem," odvetila rýchlo.

„Počkaj," zastavil ju James. „Čo takto zmrzlina?"

Rhea ostala prekvapená. Nikdy ju žiaden chlapec nepozval na zmrzlinu. Mala sa ponáhľať domov, odovzdať Narcisse balík, ale James bol milý, zábavný a ona nemala priateľov. Teraz konečne cítila príležitosť sa s niekým zoznámiť a nechcela ju len tak zahodiť. „To znie ako dobrý nápad, ale nemôžem sa zdržať dlho."

„Fajn," prikývol. „Ani ja veľmi nie, som v práci," žmurkol na ňu.

„Máš skvelú pracovnú morálku," doberala si ho cestou. James iba mykol plecami a nasledoval ju.

***

Draco bol zariadiť nejaké veci v Gringottbanke. Vyšiel z nej a chcel skočiť na jednu ohnivú whisky do Deravého kotlíka. Skutočne ju potreboval. Prechádzal Šikmou uličkou a pri cukrárni u Floriana Fortescuea ho zaujala dvojica mladých čarodejníkov. Bola to Rhea a chlapec v jej veku sa veľmi podobal na niekoho, koho nerád videl.

„Rhea!" zvolal a podišiel k ich stolíku. „Čo tu robíš?"

„Draco...," vydesene sa na neho pozrela. „Ja..., bola som vybrať niečo pre Narcissu a..."

„Napadli ju v Zašitej uličke, nemali by ste ju tam posielať, pane," vložil sa do toho chlapec a mračil sa na Draca.

„Rhea, poďme domov!" prikázal Draco. Bol nahnevaný. Ani nie na Rheu, ako na matku, ktorá dievčina poslala znova na také hrozné miesto.

„Draco, ja..."

„Okamžite, Rhea!"

„Pane, ona nie je váš majetok," zastal sa jej mladík.

„Počúvaj ma!" Draco sa k nemu otočil a zamračil sa. „To nie je tvoj problém, chlapče..."

„Som James. James Potter! A vy s ňou jednáte, odporne!" vytkol mu a postavil sa zo stoličky.

„Mne je fuk, kto si, alebo nie si a čo si myslíš! Rhea odchádza so mnou. Je to moja sestra," oznámil mu, schmatol sestru za ruku a ťahal ju preč. Odmiestnil sa s ňou domov.

Vystrašene na neho pozrela. „Prečo sa ku mne takto správaš?" spýtala sa ho tvrdo.

„Napadli ťa v Zašitej uličke, pre Merlina, Rhea! Mohlo sa ti niečo stať!"

„Nič sa mi nestalo a ty si bol zlý, už keď si ma videl s tým chlapcom. Nemôžem mať vari priateľov?"

„Jeho nie!"

„Prečo nie? Poznáš ho?"

„Nie, ale..."

„Ale?" hnevala sa. „Draco, ty nevieš, aký hrozný je môj život. Pretože si tu väčšinu času nebol. Ja ani neviem, či ma mal môj otec rád. Nesprával sa ku mne zle, ale nikdy nebol ku mne ani vyslovene dobrý. Nepoznala som nikdy svoju matku a tvoja matka ma nenávidí. Na škole som nemala priateľov, lebo všetci tam boli snobskí a ja som bola úbohé dievča, v nie moc pekných šatách a habitoch. Nevieš, ako sa cítim. Chcela by som mať priateľov, chcela by som nájsť svoju matku, aby som sa jej spýtala, prečo ma nechcela? Možno ma hľadá aj ona..."

„Prečo by ťa hľadala?" spýtal sa jej. Bolo mu ľúto všetkého, čo hovorila. Tak veľmi ľúto. Ona plakala, po tvári jej tiekli slzy a on sa zase cítil taký vinný.

„Pretože som raz počula tvoju matku, pýtať sa môjho otca, či ma ukradol mojej skutočnej matke!"

„Rhea..."

„Draco, mlč, prosím ťa," požiadala ho. „Možno to nikdy nezistím, ja neviem. Nebráň mi však mať priateľov, môj vlastný život. James bol ku mne naozaj milý, pomohol mi, keď ma napadli v Zašitej uličke. Je to auror, určite nie je zlý."

„Je to James Potter," oznámil jej.

„A?"

„Jeho otec je Harry Potter," uviedol jej na pravú mieru, lebo jej zrejme nedochádzali súvislosti.

„No a?"

„Nie je to práve môj priateľ," vysvetlil jej Draco.

„A čo na tom záleží, že to nie je tvoj priateľ? Draco, aj ja mám sny. Chcem pracovať, chcem mať priateľov, chcem sa jedného dňa vydať a mať deti. Lenže to sa mi nikdy nepodarí, ak ma budete držať v tomto dome. Zrejme, by som mala odísť. Aj tak som dospelá," vravela smutne, „áno to urobím, v tomto dome ma aj tak nič nedrží."

„Rhea, nie," stopol ju a chytil ju za ruku. „Prepáč mi to. Ja nechcem, aby si odišla. Máš pravdu. Ohľadom tej práce to už riešim. Môžeš mať priateľov, môžeš mať všetko, čo chceš. Len, nedochádzaj. Pochop, že si pre mňa dôležitá. Keby si odišla, neviem, čo by som robil. Môj život tiež nebol rozprávka."

„Ale kedysi si mal všetko. Viem, že si na Rokforte mal priateľov," riekla mu.

„Falošných priateľov," opravil ju.

„Niekto sa o teba zaujímal Draco. A mal si Astoriu. Mal si lásku, Draco..."

„Stratil som ju....!"

„Tiež ešte nie je neskoro na to, aby si stretol novú lásku," riekla mu a potom ho objala.

„Rhea, mrzí ma to," šepol jej do vlasov. „Napravím to."

„Čo?"

„Všetko," riekol jej. „Budeš mať všetko, čo si zaslúžiš. Si moja sestra, predsa."

„Páčilo sa mi, ako si to Jamesovi povedal bez okolkov. Nehanbíš sa za mňa, však nie?"

„Nie, srdiečko," odtiahol sa od nej a chytil jej tvár do svojich rúk. „Napravím všetko. Aj to v mojom živote, čo som zničil."

„O čom to hovoríš?"

„Jedného dňa ti to poviem, iba tebe. Lebo iba tebe dôverujem," prisľúbil jej. „Ale teraz musím odísť." A hneď ako to dopovedal odišiel. Rhea ostala zaskočená a zotierala si slzy. Potom odniesla balíček Narcisse a zatvorila sa vo svojej izbe.

Myslela na Jamesa. Mohla mať priateľa, ale znova sa to nepodarilo. Znova bola sama. Keby mohla, tak by odišla z domu. Nechcela však opustiť Draca a bála sa. Nemala žiadne peniaze, nemala by kam ísť. Už však nechcela ďalej trpieť. Dúfala, že Draco naozaj dodrží to, čo jej sľúbil.

***

Draco sa primiestnil k jednému domu, kde si myslel, že nikdy nevkročí a nikdy tam nebude musieť ani zaklopať. Avšak musel. Zaklopal a čakal. Keď mu otvoril jeho nepriateľ zo školy, zamračil sa. „Malfoy?"

„Potrebujem hovoriť s tvojím synom, Potter," oznámil mu rýchlo.

„Čože?"

„S tým starším. Jamesom!"

„Čo chceš od môjho syna?" pýtal sa ho Harry Potter a mračil sa na neho rovnako, ako sa Draco mračil naňho.

„Do toho ťa veľké nič, Zjazvenec!"

„Sklapni, Malfoy!"

„Fajn," nazbieral v sebe všetku pokoru, ktorú dokázal nájsť. „Naozaj potrebujem hovoriť s tvojím synom, Potter. Je to dôležité!" vravel. Všetko to robil kvôli nej. Kvôli Rhei. Mala pravdu, to že on nemal rád Pottera, nebol dôvod na to, aby sa ona nemohla priateliť s jeho synom, ak chcela.

„Počkaj," povedal Potter a potom išiel pre svojho syna.

O chvíľku sa vonku pred dverami objavil James Sirius Potter a prekvapene hľadel na Draca. „Pane?"

Draco mu podal papierik. „Tu je adresa, kde ju nájdeš. Rheu. Moju sestru. Mrzí ma, že som sa tak správal v cukrárni. Ale varujem ťa, ty predsa vieš, aké to je mať sestru, však?"

James prikývol. „Pre Lily by som robil hocičo."

„Ak Rhei ublížiš, zabijem ťa!" zasyčal Draco.

„Je mi to úplne jasné," prikývol Potter mladší. „Rád som vás znova videl, pane." Dodal pobavene.

„Ja teba nie," odsekol Draco a potom sa bez ďalších slov odmiestnil.

James Sirius Potter ostal trocha prekvapený, ale predsa len spokojný, lebo záhadne dievča mu utkvelo v pamäti a netušil, kde by ju hľadal. Teraz však mal adresu. Usmial sa a vrátil sa domov. 

Pozn. autorky:

Rhea stretla princa svojich snov a Dracovi sa nepáči, Merlinvie prečo ... :D ale tak našťastie je Draco aj dobrá sudička a išiel to vyriešiť :) dúfam, že sa Vám kapitola páčila, ja si písanie tohto príbehu užívam ... budem rada za akékoľvek Vaše názory na tento príbeh ... viem, že tam je asi málo akcie, ale tento príbeh viac rieši vzťahy, ktoré budú časom dramatické, nebojte sa :)