„Hermiona!" Otec ju stále objímal a pritom mu tiekli slzy po tvári rovnako, ako jeho dcére. „Prečo si niečo také urobila, prečo?" pýtal sa jej.

„Bála som sa o vás, chcela som vás chrániť," vravela mu. „Mrzí ma to."

„To nič, dievčatko," usmial sa na ňu a vzal jej tvár do svojich rúk. „Už sme zase spolu. Ale je to doba, poriadna."

„Je mi to ľúto, nemala som silu urobiť to skôr," plakala Hermiona. „Mrzí ma to, oci, tak veľmi. Ale urobila som dobre. Vďaka mne ste v poriadku, nič sa vám nestalo a to je dôležité. Ubehli roky, ale dobehneme to. Ešte nám veľa zostáva."

„Čo to tu hráte za hru?" Hermionina matka to všetko iba sledovala, rovnako ako Draco. „Wendell, za čo ti to zaplatili? Čo sú to za hlúposti?"

„Helene, zlatko," usmial sa na ňu Hermionin otec.

„Helene?" nadvihla obočie.

„Tvoje skutočné meno," povedal jej. „Spomínam si na všetko. Dovoľ Hermione, aby ti vrátila pamäť."

„Nie!" pokrútila žena hlavou. „Si blázon!"

„A ja že po kom si taká tvrdohlavá, Hermiona," odľahčoval situáciu Draco, ale jej vyčítavý pohľad ho donútil mlčať.

„Helene, nie som," chytil ju za ruku a pritiahol k sebe. „Hermiona, urob to," požiadal svoju dcéru. „Urob to!"

Hermiona nechcela svojej matke vrátiť pamäť na silu, ale očividne nemala na výber. Pozrela sa na Draca a ten prikývol. Helene Grangerová sa metala v náručí svojho manžela, ktorý ju pevne držal. „Je to pre tvoje dobro, uvidíš," povedal jej. „Urob to!" znova prikázal dcére.

Urobila to. Sústredila sa, nechala do seba preniknúť všetku silu, ktorú pozbierala. Túžila po objatí svojej matky, túžila jej všetko povedať, zveriť sa s tým, aká je teraz šťastná a že ma konečne svoju vysnenú rodinu. Všetku tú silu vložila to zaklínadla, ktoré zoslala na svoju matku.

Aj ňou kúzlo otriaslo, dokonca toľko, že keby ju manžel nebol dodržal, zrejme by spadla. Keď však nadobudla rovnováhu, pozrela sa na dcéru. „Bože môj, je to pravda," zašla. „Hermiona, dcérka."

„Ach, mami," usmiala sa na ňu Hermiona a padla jej do náručia. „Veľmi ma to mrzí."

„Nemala si to urobiť, nemala," karhala ju matka, ale pritom ju hladila po chrbte. „My s otcom by sme pre teba pokojne zomreli."

„Nie," pokrútila Hermiona hlavou. „Našla som riešenie, bolo smutné, ale..., bolo správne."

„Nemôžem tomu uveriť," obzerala si ju mama. „Si to vážne ty. Ja si spomínam na všetko, na všetko. Je to neuveriteľné."

„Sú to kúzla, sú mocné," povedala jej Hermiona.

„Áno, si čarodejnica, určite najlepšia na svete," usmiala sa na ňu matka a vtisla jej bozk na čelo.

„Je najlepšia," poznamenal Draco.

„Toto je on?" spýtala sa Helene Grangerová a premerala si Draca pohľadom.

„Áno, mami, to je Draco. O pár týždňov sa vezmeme. Je to dlhý príbeh," riekla Hermiona.

„Vravela si niečo o vnúčatách," zapojil sa do rozhovoru Hermionin otec a stisol ruku svojej manželky. „Ako to že nie ste manželia a máte deti?"

„Dlhý príbeh," poznamenal Draco.

„Koľko máte detí?" spýtal sa znova.

„Dve. Dcéru a chlapca," povedala Hermiona. „Všetko vám poviem, všetko."

„Áno, poďme domov," pozrela sa Hermionina mama na jej otca. „Skutočne domov."

„To znie ako fajn nápad," usmial sa na ňu a letmo ju pobozkal na pery.

„Asi mi to ušlo, ale vy ste teda v skutočnosti Helene," povedal Draco a pozrel sa na Hermionu mamu a tá prikývla. „A vy, pane?"

„John, John Granger," podal mu ruku.

„Teší ma," potriasol mu ňou Draco.

„Dúfam, že budeme spolu dobre vychádzať, ale najprv si vás preklepnem, Draco," ozrejmil mu to John.

„Chápem," prikývol Draco a uškrnul sa. „Hoci ja by som to nerobil."

„Niečo tajíte?"

„Pred Hermionou nie," zasmial sa Draco. „Len som mal trocha temnú minulosť. Všetko je súčasťou toho dlhého príbehu. Hermiona vám to všetko povie. Mohli by sme už ísť. Akosi mi chýbajú deti."

„Hlavne, že si sa mi smial," ohriakla ho Hermiona. „Sú to len tri dni, Hermiona, nestihnú ti chýbať," napodobňovala ho.

John a Helene Grangerovci sa na seba usmiali. Ich dcéra žiarila šťastím a ten muž, Draco Malfoy ju očividne veľmi miloval.

Tak veľmi sa tešili na vnúčatá.

***

Rhea a James si užívali chvíľku vo dvojici. Nathana uložili späť, prečítali mu rozprávku a teraz len tak ležali v Rheinej posteli a rozprávali sa.

„Čo si myslíš, ako to dopadne s rodičmi Hermiony?" pýtal sa jej James.

„Ja dúfam, že dobre," odvetila mu Rhea. „Bolo by fajn mať starých rodičov."

„Verím," usmial sa na ňu James. „Na tých mojich nedám dopustiť."

„Áno, tvoji sú veľmi milí. Som zvedavá, akí sú tí moji," riekla mu. „Pretože na tých zo strany ocka som veľmi šťastie nemala. Hoci Lucius ma mal rád, ale dosť chladne mi dával najavo svoju lásku."

„Musel ťa mať rád," ubezpečil ju James. „Inak by..., no veď vieš."

Rhea prikývla. „Och, nebavme sa o tom, je to už preč. Teraz mám svoju skutočnú rodinu a som šťastná. Mám teba a o to viac šťastná som."

„Aj ja som s tebou šťastný, Rhea," prikývol aj James a otočil sa k nej. „Ešteže som ťa vtedy zachránil v tej Zašitej uličke."

„Ty môj hrdina," zasmiala sa. „Poriadne som sa bála. Naozaj, šťastie, že si tam bol."

„A spoznal dievča mojich snov," doplnil ju James a potom jej venoval bozk.

Chvíľku sa bozkávali, keď Rhea bozk prerušila. „James, rozmýšľala som..."

„Áno?"

„Chcela by som to," riekla mu.

„A čo?"

„No veď vieš," zapýrila sa.

„Si si istá?"

„Áno, ty nie?"

„Po pravde to chcem už veľmi dávno. Ale ja som chlap, vieš," zasmial sa James. „Nechcel som na teba tlačiť. Čakal som, kedy sa sama rozhodneš."

„Niekedy uvažujem či si reálny, James Sirius Potter," uškrnula sa.

„Prečo?"

„Pretože si fakt skvelý," vysvetlila mu jednoducho.

„To je výchovou a génmi," zasmial sa James. „Tak si si istá? Naozaj?"

„Úplne naozaj, James. Chcem ti patriť. Celá," usmiala sa na neho Rhea. „Viem, že to chcem s tebou. Chcem, aby si bol prvý."

„Tak to urobíme," prikývol James. „A neboj sa, áno?"

„S tebou sa nebojím."

James sa na ňu usmial a potom ju znova pobozkal. Rhea mu opätovala bozk a úplne sa uvoľnila. Bola pripravená odovzdať sa mu. Túžila po ňom. James išiel na všetko pomaly. Kúsok po kúsku ju zbavoval oblečenia a seba rovnako. Rhea sa ani nestihla hanbiť, keď sa pred ním ocitla nahá, pretože si užívala pohľad na jeho vypracované telo. James bol skutočne veľmi nežný a takmer vôbec ju to nebolelo. Snažil sa byť natoľko ohľaduplný, aby z toho mala pôžitok a peknú spomienku na svoje poprvé. Rhea s ním spolupracovala a odovzdávala sa mu so všetkou láskou v svojom srdci.

***

„Ahoj," usmiala sa Dominique, keď jej otec otvoril dvere. „Smiem?"

„Samozrejme," prikývol Bill a vpustil dcéru dnu.

„Vraj ste dnes boli u lekára. Je všetko v poriadku s dvojičkami?" pýtala sa Dominique.

„Áno a zdá sa, že to bude párik. Dievčatko a chlapček," odvetil jej Bill a usmial sa na ňu.

„To je vážne skvelé, tatko," opätovala mu úsmev.

„Prečo si prišla?" spýtal sa jej.

„Chcem si pohovoriť," povedala.

Bill prikývol a obaja sa usadili na sedačke v obývačke. „Môžeš hovoriť."

„Ori nie je doma?"

„Spí, bola veľmi unavená," odvetil jej. „Trápia ju trocha nevoľnosti a hlavne únava. Ukladala spať Willa a pritom zaspala aj ona."

„Zlatá," usmiala sa Dominique. „Tati, mrzí ma, že som ti to nepovedala skôr. Ale nebolo to také, ako som chcela. Viktor sa naozaj snažil zaraziť to kvôli mame, alebo tebe a tiež aj kvôli veku, ale nakoniec to bolo silnejšie. Fakt ho ľúbim."

„Minique..."

„Nie, tatko, počkaj, nechaj ma to dopovedať," riekla mu Dominique naliehavo. „Celé tie roky, čo sme to s Viktorom ťahali, som nebola práve šťastná. Keď som bola s ním, tých pár momentov, všetko bolo krásne, ale potom som od neho odišla a vedela som, že to nemôže fungovať, pretože on nechcel. Ale teraz to chce. Skutočný vzťah a lásku. Konečne som šťastná. Vieš, bol to Viktor, kto pri mne bol, keď sa to všetko stalo s mamou a tebou. Nechcem, aby si z toho bol smutný, ale ja som sa kvôli tomu trápila viac, ako som dávala najavo svojmu okoliu. Len Viktor vedel, aká som nešťastná z toho, že sa mi rozpadla rodina a ako veľmi ma bolí, čo mama urobila. Keby som vtedy nemala Viktora..., tak ja neviem..."

„Minique, to je mi ľúto, nevedel som, že to bolo také zlé," Bill bol šokovaný tým, čo povedala. Vždy vyzerala tak vyrovnane a nad vecou. Nedávala v tomto prípade najavo svoje skutočné pocity. Teraz však bola taká úprimná.

„Už je to za nami. Ty si teraz šťastný s Ori a deťmi a všetci sme to prekonali," povedala. „Okrem mamy, zrejme," dodala.

„Keby si mi povedala..."

„Nemohla som, tatko," krútila hlavou Dominique. „Bol si na dne. Nemohla som ti pridávať starosti!"

„Si moja dcéra, Minique."

„Viem, ale poznáš ma," usmiala sa na neho. „Už je to dobré. Len som chcela, aby si vedel, že keby nebolo Viktora."

„Oriana povedala, že to chce čas a potom sa uvidí. A keď ti Viktor niekedy ublíži, tak aspoň budem mať dôvod ho zabiť," žmurkol na ňu Bill. „Teda, Ori povedala, že začarovať...," zasmial sa.

„Vďaka, tatko," usmiala sa na neho Dominique. „A áno, keby mi niečo urobil, smieš ma brániť. Ale neboj sa, Viktor ma skutočne ľúbi. Hľadáme si teraz nejaký pekný bytík."

„Ach, Minique," povzdychol si Bill.

„Dobre, dobre," zasmiala sa. „Asi o ňom nemám rozprávať."

„Chcem, aby si bola šťastná, Minique. To si želá každý rodič. Deti nás vedia prekvapiť svojimi rozhodnutiami. Teraz dosť chápem svojich rodičov," vravel jej Bill. „Rodičia sa zvyknú trápiť pre svoje deti a ich rozhodnutia. A Oriana povedala, že nie je reálne mať rád všetkých partnerov svojich detí."

„Áno, lebo nikto nie je ako Teddy Lupin," uškrnula sa Dominique. „Toho neprekoná nikto."

„Aj to povedala Oriana," prikývol Bill.

„Je to všímavá a múdra žena, dobre si si vybral, tatko," zasmiala sa Dominique. „Kiežby si niekedy priznal, časom, že aj ja som si dobre vybrala."

***

Rhea sa ráno prebrala veľmi skoro a sledovala ako James spí. Urobili to. Hoci nevedela, čo od toho čakať, zdalo sa jej to fajn. Hlavne sa jej páčilo, aký bol James k nej nežný a dbal na to, aby ju to nebolelo. Trocha sa zapýrila, keď si na to všetko spomenula, ale vôbec to neľutovala.

Chvíľku na neho hľadela, ale potom ho nežne zobudila, lebo bola hladná. Okrem toho Nathan zvykol vstávať skoro a ona nechcela, aby ich načapal nahých v spoločnej posteli.

James sa horko-ťažko prebral. „To je už ráno?"

„Áno," žmurkla na neho. „Hladný?"

„Ako vlk," zasmial sa James a pritiahol ju k sebe, aby ju mohol pobozkať. „Neľutuješ to?"

„Vôbec," usmiala sa na neho.

„To som rád," prikývol James. „Nathan už je hore?"

„Netuším, ale radšej by sme mali vstať a obliecť sa," navrhla.

„No, pre každý prípad," zasmial sa James.

Rhea si k sebe tisla prikrývku, keď hľadala svoje veci. James sa na tom dobre bavil a ona ho schladila pohľadom.

„Čo? Však som ťa videl nahú," zasmial sa.

„Nie za denného svetla," podotkla.

„V tom je rozdiel?"

„Určite áno," uškrnula sa.

James sa zasmial a potom si na seba natiahol boxerky a tričko. Sledoval ju ako pod prikrývkou zápasí so svojimi oblečením a slušne sa na tom bavil.

„Prestaň sa smiať," ohriakla ho. „A daj si nohavice," prikázala mu.

Napokon sa obaja konečne obliekli a zamierili do kuchyne. Domáci škriatok im pripravoval raňajky, keď sa prirútil aj Nathan a opisoval im sen, ktorý sa mu sníval.

„Lietal som na metle, úplne vysoko, bol som fakt skvelý, Jamie," vravel Jamesovi. „Však ma naučíš lietať? Mama vravela, že si bol v tíme v škole."

„Aj tvoj tatko bol v tíme," odvetil mu James. „Určite ťa to bude chcieť naučiť on."

„On sa o mňa veľmi bojí," vysvetlil mu Nathan. „Nedovolí mi lietať vysoko."

„Dobre, ak sa bude priveľmi o teba báť, tak niečo vymyslíme, platí?" žmurkol na neho James.

„Platí," žmurkol Nathan.

Všetci traja začuli kľúče v zámke a potom niekoľko hlasov. Dva z nich boli veľmi známe a dva vôbec. Rhea a Nathan ako prví vybehli z kuchyne a James ich nasledoval.

Draco s Hermionou sa vrátili a priniesli návštevu.

„Ahojte," usmiala sa Hermiona na deti. „Vrátili sme sa trocha skôr."

„Ahojte," pozdravili sa deti.

„To sú oni?" spýtala sa neznáma žena a hľadela na deti.

„Áno, Helene," prikývol Draco a usmial sa na budúcu svokru, s ktorou si padol do oka, že si v lietadle rovno potykali. „Naša dcéra Rhea, syn Nathan a ten tam s tými neučesanými vlasmi, to je Potter. Rhein frajer."

„Volá sa James," doplnila ho Hermiona.

Helena a John Grangerovci hľadeli na svoje vnúčatá. Hermiona a Draco im povedali celý príbeh ešte pred odletom domov. Niektoré veci sa im nepáčili, na niečo veľmi hromžili, ale keď si to vypočuli celé a zistili, že ich dcéra je skutočne šťastná, prijali všetko, čo sa týkalo Draca a veľmi sa tešili na deti.

„Zdravíme," usmiala sa Rhea na starých rodičov. Nathan sa trocha schovával za ňou. „Som rada, že to dobre dopadlo, mami."

„Áno," Hermiona jej opätovala úsmev. „Som rada, že vám môžem predstaviť babičku a dedka Grangerovcov."

Helene sa topila v slzách, keď objala svoje vnúčatá a John od toho nemal ďaleko.

„Konečne som kompletná. Mám celú svoju rodinu," povedala Hermiona a stihla Dracovú ruku. „A to iba vďaka tebe."

„Neďakuj mi, Hermiona," usmial sa na ňu Draco. „Takto to malo byť."

„Život je zrazu taký krásny."

„Najkrajší," prikývol a pobozkal ju.

Pozn. autorky:

Nakoniec to teda dobre dopadlo aj s Hermionou mamou a jej už hádam nič nebráni, aby bola poriadne šťastná <3 a ešte nemôže chýbať niečo cute medzi Rheou a Jamesom ... a uvidíme, či sa Bill časom vyrovná so vzťahom Dominique :)

Nabudúce už iba posledná kapitola, kde nás čaká svadba :)