Rhea sa potešila, keď konečne ráno prišiel James. Nemohol prísť už večer, pretože mal službu v práci. Spoločnosť mu robila Ginny, ktorá prišla poctivo skontrolovať Rheu i Nathana a doniesla im čerstvé ovocie.

„Už písali, že dorazili?" zisťovala od Rhei.

„Áno, ocko písal," prikývla Rhea. „Vraj bol let hrozný, ale inak je hotel pekný a mama nervózna."

„To sa podobá na Hermionu," uškrnula sa Ginny. „A čo sa týka lietadiel, tak súhlasím s Dracom. Let na metle je rozhodne lepší."

„Aj ja si to chcem už vyskúšať," vravel Nathan.

„To musíš ešte trocha podrásť," žmurkla na neho Ginny. „Dobre, vidím, že ste v poriadku a nechávam vás v dobrých rukách," usmiala sa na svojho syna. „Keby niečo, dajte mi vedieť."

„Neboj sa, mami, dám na nich pozor," prikyvoval James.

„A žiadne vylomeniny," poznamenala Ginny. „Nechcem byť ešte babička."

„Mama!" zapýril sa James. Rhea ho ešte nevidela toľko sa červenať, ale sama cítila, ako jej horí tvár. „Choď už radšej," dodal a potom ju vyprevadil.

Vrátil sa do obývačky a pobozkal Rheu na líce. „Prepáč."

„To nič," pousmiala sa.

„Tak čo, krpec, ideme sa niečo hrať?" spýtal sa James Nathana. „Mám tu celkom novú sadu pľuvadlíkov. Už si to hral?"

„Nie," pokrútil Nathan hlavou.

„Najvyšší čas naučiť ťa to," žmurkol na neho James. „Pridáš sa?" otočil sa na Rheu.

„Rada," usmiala sa. Bola šťastná, že je konečne s ňou. Nevidela ho niekoľko dní, lebo mal veľa služby v práci. A predstava, že s ňou bude celý deň, sa jej zdala krásna. Postupne dochádzala na to, že bez neho nedokáže žiť. Že dni bez neho sú akési jednotvárne a že jej veľmi chýba, keď s ním nie je.

Bola neuveriteľne zamilovaná do Jamesa Siriusa Pottera.

***

Dracovi (alebo Harrymu, ktorý mu pomáhal) sa podarilo zistiť adresu zubnej ambulancie, ktorú v Austrálií vlastnili Wendell a Monica Wilkinsovci. To boli mená, ktoré dali rodičom Hermiony novú identitu.

Zubná ambulancia nebola veľmi veľká a nečakalo tam ani veľmi veľa ľudí. Obaja sa posadili do čakárne a čakali, kedy vybavia všetkých pacientov. Hermione sa neuveriteľne potili ruky a Draco ju stále ubezpečoval, že to dobre dopadne.

„A-ako to urobíme, celé?" spýtala sa ho.

„Môžeme to skúsiť najprv rozhovorom," navrhol. „Ak to nezaberie, tak prútikom. Kúzlo som ťa naučil. Už si dosť silná, aby si to zvládla."

„Došľaka!" zanadávala. „Som nervózna."

Konečne odišiel aj posledný pacient a z ordinácie vyšiel doktor. Evidentne nemal sestričku. Hermiona v ňom ihneď spoznala otca, ale on ju nepoznal. Vyzeral síce o dosť staršie, ale jeho milý úsmev a veselé oči mu zostali. Aj keď sa v nich značil akýsi smútok. „Dnes nemám už žiadnych objednaných pacientov a ani moja žena," povedal im. „Chcete sa objednať?"

„Nie, pán Wilkins," odvetil mu Draco. „Prišli sme sa pozhovárať."

„O čom?" nevrlo sa na neho pozrel starší muž.

„O vašej dcére," povedal Draco okamžite.

„Nemám deti," odsekol mu.

„Ak by ste nás vypočuli, zistili by ste, že máte dcéru," pokračoval Draco.

„S mojou ženou nemôžeme mať deti. Prosím vás, odíďte," povedal otec Hermiony a veľmi sa na oboch mračil.

„Dajte nám šancu to vysvetliť," požiadal ho Draco. „Pozrite sa, toto je ona. Vaša dcéra. Hermiona Grangerová," povedal Draco a ukázal na Hermionu. „Zavolajte manželku a nechajte nás to vysvetliť. Je to dôležité. Verte mi, pán Wilkins. Nemerali by sme cestu z Londýna, keby to nebolo dôležité."

Wendell Wilkins sa zahľadel na Hermionu. Chvíľku na ňu nemo hľadel. Hermiona mu opätovala pohľad a trocha sa pousmiala. Netušila, čo ho presvedčilo, ale pozval ich dnu do ordinácie a potom zavolal aj svojej manželke.

„Podobáte sa jej," riekol Hermione. „Mojej žene. Tiež má také bláznivé vlasy."

„Viem," prikývla Hermiona. „Pamätám sa," zadržiavala slzy.

„Ale nie je to možné," dodal Wilkins.

„Vypočujte ma a uvidíte, že to je možné," riekla mu Hermiona.

„Vždy sme veľmi túžili mať deti," povedal jej. „Vypočujeme si vás. Ak ona bude chcieť," dodal.

Hermiona i Draco prikývli. Čakali kedy príde Hermionina mama a dúfali, že ich nechá rozpovedať celý príbeh.

***

Orianu až myklo, keď niekto naliehavo zabúchal na dvere. Podišla otvoriť a keď zbadala Fleur, zamračila sa.

„Photrebujem hovoriť s Bhillom!" oznámila jej.

Oriana ju vpustila dnu a potom vybehla hore na poschodie pre Billa. „Je tu tvoja ex," povedala mu. Hral sa s Williamom a veľmi neochotne vstal od drobca. „Zrejme chce hovoriť o Minique."

„Asi to už vie," prikývol Bill. „Tak nech to mám za sebou, však?" dodal a potom zišiel dole do obývačky.

Fleur sedela na sedačke, mračila sa na domček, v ktorom bola.

„Ahoj," pozdravil ju. „Čomu vďačím za tvoju návštevu?"

„Chcem hovoriť o Minique," povedala mu Fleur. Oriana sa nemýlila. „Vhiem, že to vhieš."

„Áno a?"

„Nevhadí ti to?"

„Ale samozrejme, že mi to vadí," riekol jej Bill. „A čo mám robiť? Zakázať jej to? Zabiť Kruma? Hm?"

„Mhala som chuť ho zabiť," poznamenala Fleur. „Ten ghauner!"

„Neviem, čo ti mám na to povedať, Fleur," pokračoval Bill. „Neexistuje nič, čo môžeme urobiť, iba tomu dať čas. Buď sa rozídu, alebo to bude pokračovať. Ale prisahám, že ak Dominique Krum ublíži, tak ho zabijem, alebo začarujem!"

„Nhesúhlasím s tým!" zamračila sa, akoby jej nestačili jeho slová. „Naša dcéra a Vhiktor! To nie je nhormálne."

„Čo odo mňa chceš, Fleur? Vymyslieť intrigu, ako ich rozdeliť? To si potom na zlej adrese," ozrejmil jej to Bill. „Tiež sa mi to nepáči, ale Dominique je dospelá, má svoj vlastný rozum. Nie vždy sa nám budú páčiť rozhodnutia našich detí a budeme ich musieť akceptovať. Priznávam sa, že toto mám problém akceptovať, ale pracujem na tom. Chcem, aby bola Minique šťastná. Všetky moje deti."

„Phočula som, že je tehotná," poznamenala Fleur.

„Oriana? Áno," prikývol Bill a usmial sa. Veľmi sa tešil na nové prírastky do rodiny. „Dvojičky," dodal.

„Gratulujem," precedila Fleur pomedzi zuby, čo vôbec neznelo úprimne.

„Ak je to všetko, Fleur, mala by si ísť. Už si viac nemáme, čo povedať," povedal Bill.

Fleur prikývla. „Nhebudem viac vhyrušovať," dodala a vybrala sa k dverám. „Mhaj sa, Bhill."

„Zbohom," odvetil jej, keď za ňou zavrel dvere.

Oriana zišla dole po schodoch a viedla Williama za rúčku. „Si v poriadku?" spýtala sa manžela.

„Áno," prikývol. „Ideme?"

„Áno," usmiala sa. Boli na ceste do Brlohu, kde nechali malého Williama so starými rodičmi, lebo mali termín u lekára.

***

Monica Wilkinsová sa naozaj veľmi podobala Hermione. Draco si to všimol hneď, ako vošla do dverí. Pravda bola, že už síce mala sivé vlasy, ale predsa len jej stáli na všetky strany, ako tie Hermionine. Okrem toho mala rovnako vykrojené tmavé oči. Len nos a ústa Hermiona zdedila po otcovi, ako si Draco všimol.

„Čo sa deje, Wendell, drahý?" spýtala sa. „Kto sú títo ľudia?"

„Som Draco Malfoy," predstavil sa jej Draco a podal jej ruku. „A toto je moja snúbenica, Hermiona Grangerová."

„Teší ma," povedala Hermionina mama.

„Aj nás," usmiala sa na ňu Hermiona.

Staršia pani sa na ňu zahľadela. „Nevideli sme sa už? Ste mi veľmi povedomá..."

„Vážne?" Hermiona sa evidentne potešila.

„Monica, drahá," oslovil ju manžel. „Títo dvaja prišli so šialenou teóriou. Chcú, aby sme si ich vypočuli."

„A čo by ste radi, drahí?" spýtala sa Monica a pozrela sa na Draca a Hermionu.

Draco sa znova ujal slova. „Viete, pani Wilkinsová, chceme vám niečo dôležité vysvetliť a dokázať. Ak nás budete počúvať a dovolíte nám to."

„O čo ide?" spýtala sa opäť, lebo jeho slovám nerozumela.

„Tuto Hermiona je vaša dcéra," povedal Draco.

„Nemožné. Nemáme deti!" zamietla.

„Ak si nás vypočujete!" žiadal ju Draco.

„Nie," pokrútila hlavou. „My nemáme deti. Ja ich mať nemôžem! Choďte preč a prestaňte nám hovoriť také veci."

„Prosím, pani Wilkinsová," požiadal ju Draco. „Sama ste pred chvíľkou uznali, že ste ju už niekde videli. Nechajte nás povedať nám ten príbeh."

„Nie!" rázne zamietla.

„Prosím," požiadala ju aj Hermiona a dotkla sa jej ruky. „Veľmi prosím..." Zadržiavala slzy, aj keď čakala odmietnutie.

Monica Wilkinsová sa na ňu zahľadela znova. „Nie je to možné."

„Čo ak vám poviem, akoby to bolo možné?" spýtala sa jej Hermiona.

„Nie," pokrútila hlavou. „Mrzí ma to, slečna."

„Prosím," požiadala ju znova Hermiona. Neváhala a začala rozprávať. „V Austrálií nežijete celý život. Žili ste v Anglicku. Pracovali ste tam tiež ako zubári, boli ste najlepší v našom meste. Všetci k vám radi chodili. Veľmi ste sa milovali a aj mňa. Všetko bolo fajn, ale stalo sa niečo, kvôli čomu som vás musela dostať do bezpečia."

„Sú to výmysly!"

„Nie, nie sú," riekla Hermiona a po tvári jej tiekli slzy. „Do mojich osemnástich rokov sme boli rodina. Ale bola vojna..."

„Aká vojna?" spýtal sa jej otec.

„Je to zložité," povedala Hermiona. „Som čarodejnica. Aj Draco je čarodejník, ale on na rozdiel odo mňa vyrastal v rodine čarodejníkov. Ja nie. Vy čarodejníci nie ste, preto nás prekvapilo, keď sme to v jedenástich rokoch zistili a odišla som na čarodejnícku školu."

„Preskočilo vám, slečna?" spýtala sa jej mama. „Čo je to? Skrytá kamera?"

„Nie," pokrútila Hermiona hlavou.

„Tak ste na hlavu?"

„Nie, nie je," povedal rázne Draco, vybral svoj prútik, zamieril ním na zubárske kreslo a premenil ho na prasa a potom zase naspäť.

Monica Wilkinsová skoro odpadla a Wendell Wilkins len nemo hľadel na Draca.

„Hovorí pravdu. Je čarodejnica, rovnako ako ja. Navštevovala školu menom Rokfort. V našom svete zúrila hrozná vojna proti temnej strane. A Hermiona bola v tej dobe najlepšia čarodejnica svojho veku a priatelila sa s človekom, ktorý bol do vojny priamo zatiahnutý a bol dôležitý. Bála sa, že pôjdu aj po nej a po jej rodine. Vymazala vám pamäť, zmenila identitu a poslala sem, aby vás nenašli a nezabili! Taká je pravda. Teraz vám chce vrátiť pamäť, pretože bez vás nemôže žiť a miluje vás! Chce, aby ste boli súčasťou našej rodiny a aby ste spoznali naše deti, vaše vnúčatá."

Obaja starí ľudia na neho hľadeli šokovane a zmätene a mali rešpekt z jeho prútika.

„Čiže buď to urobíme po dobrom," pokračoval Draco, „alebo vám tú pamäť vrátime na silu. Čo si vyberiete?" dodal rázne.

***

Oriana a Bill boli u lekára na prehliadke. Práve jej robil ultrazvuk a oni videli svoje deti.

„Aha, mávajú nám," usmiala sa Oriana na Billa.

Bill iba nemo pozeral na obrazovku. Bol dojatý. Nemohol sa dočkať dňa, kedy sa narodia a bude s nimi. A naozaj im mávali, obaja.

„Pán doktor, viete nám už povedať pohlavie?" spýtala sa Oriana.

„Vyzerá to na pekný párik," odvetil jej lekár.

„Vážne?" usmiala sa Oriana. „Počul si to, William, budeme mať párik."

„To je jedno, hlavne nech sú zdraví," povedal jej Bill a pobozkal ju na čelo.

„Ty plačeš?" spýtala sa ho, keď si všimla, že sa mu v očiach lesknú slzy.

„Trocha," pripustil. „Milujem ťa."

„Najlepšie?"

„Najlepšie! Teba a deti."

Oriana na neho žmurkla a potom ho pobozkala.

***

Rodičia Hermiony hlasno dýchali a vystrašene hľadeli na Draca s prútikom v ruke.

„Draco to tak nemyslel," povedala Hermiona okamžite. „Nechceme vám nijako ublížiť," dodala. „Len sme vám to chceli všetko povedať. Ja som vám to chcela povedať."

Mlčali a sledovali Dracov prútik.

„Asi by sme mali ísť, Draco," otočila sa k nemu smutne. „Prosím," dodala.

„Hermiona, ale," namietal.

„Nie, chcem ísť," povedala mu smutne. „Zober ma domov."

„Áno, zlatko," prikývol, keď videl, ako vážne to myslí. Otvoril dvere, chytil ju za ruku.

„Počkajte!" zastavil ich Hermionin otec. „Neodchádzajte, Hermiona, prosím."

Hermiona sa otočila na svojho otca. „Áno?"

„Vráťte mi pamäť," povedal jej. „Je to neuveriteľne, ale ak to viete dokázať... Ak existuje šanca, že mám dcéru. Vždy som chcel deti..."

„Máte mňa," odvetila mu Hermiona. „Ja..., dobre..., skúsim to."

„Zvládneš to," podporil ju Draco.

„Wendell, neblázni!" žiadala ho manželka. „Veď ťa môžu zabiť."

„A na čo mám žiť? Tento život je hrozný. Ak je šanca, že máme rodinu, Monica? Vždy som túžil mať deti a oni rozprávajú aj o vnúčatách, to znie úžasné," vravel jej. „Chcem to vyskúšať."

„Si blázon!" zhodnotila.

„Urobte to," ignoroval reči svojej ženy a pozrel sa znova na Hermionu.

Prikývla, vybrala svoj prútik a potom neverbálne na neho zoslala zaklínadlo. „Revertemur!" *

Veľmi sa naň sústredila, snažila sa napriek rozrušeniu byť silná. Žlté svetlo zasiahlo hlavu jej otca a on sa trocha zatriasol. Zavrel oči a potom ich ihneď otvoril.

Vyzeral nesvoj. Rozhliadal sa po miestnosti, akoby ju nikdy nepoznal. A potom sa jeho oči stretli s očami jeho dcéry. „Hermiona?"

„Ahoj, oci," usmiala sa a po tvári jej tiekli slzy.

Pozn. autorky:

* Revertemur – zaklínadlo, ktoré vracia pamäť, som si vymyslela. V latinčine by to malo znamenať „Vráť sa!"

Už nám ostávajú iba dve kapitoly do konca :) + epilóg (ktorý už konečne tiež mám hotový).