Teddy sa snažil prebrať Fleur, Victoire lamentovala, Viktor sa tváril nešťastne a Dominique sa uškŕňala.

Nakoniec Fleur nabrala znova vedomie a vypila celý pohár vody, ktorý jej podala Victoire. Potom sa postavila na nohy a neskutočne sa mračila na Viktora. „Si...," volila slová, ale zrejme ju nevedela napadnúť žiadna urážka v angličtine a tak niečo zamrmlala po francúzsky, čomu rozumela iba Victoire.

„Fleur, vysvetlím ti to!" žiadal ju Viktor.

„A čho? Jhe to moja dcéra!" skríkla na neho Fleur. „To jhe nehorázhne!"

„Neplánoval som to, dobre?" zamračil sa Viktor. „Stalo sa to. Milujem ju, viac ako kohokoľvek na svete. Viac ako som kedy vôbec niekoho miloval. Už sa jej nevzdám, aj keď som chcel! Už nie, Fleur! Aj keby si so mnou už nikdy neprehovorila!"

Fleur vyzerala, akoby jej dal facku. „Nesúhlasím s thým!" odsekla mu.

„Mama, preháňaš," zaplietla sa do toho Dominique. „Tak je odo mňa trocha starší, no a čo? Nie je dôležité sa milujeme?"

„Čho? O trocha?" čertila sa jej matka, až bola v tvári celá červená. „Mohol bhy byť tvoj othec!"

„Ale nie je," zamračila sa na ňu Dominique. „Je mi fuk, že s tým nesúhlasíš, aj tak s tým nič neurobíš!"

„Dominique!" ohriakla ju Victoire, keď priveľmi zvýšila hlas.

„Poď, Viktor, ideme preč!" schytila Dominique Viktora za ruku a ťahala ho preč. Skôr, než za nimi Victoire dobehla, boli preč.

Victoire sa vrátila do obývačky. Fleur sedela na sedačke a Teddy jej podával vodu. „Nhiečo silnejšie, phrosím," poprosila ho.

Teddy jej nalial z ohnivej whisky, na čo Victoire vyvrátila pohľad.

„Akho dlho to trvá?" spýtala sa Fleur a vypila pohárik do dna.

„Roky," odvetila jej Victoire a prisadla si k nej. „Koľko presne neviem, ale roky."

„Chelý čas si to vhedela?"

„Nie úplne celý čas, ale viem to dlho," priznala Victoire. „A tiež sa mi to nepáčilo. Keď ich však spolu vidím, viem, že je Minique šťastná. Nikdy nebola taká šťastná, ako keď sa teraz Viktor vrátil a povedal jej, že ju miluje a že chce byť iba s ňou. Vraj už sa jej nechce vzdať pre vekový rozdiel a pre priateľstvo s tebou, alebo tatkom. Minique je vážne šťastná."

Fleur si hlasno povzdychla a pokrútila hlavou.

„To je dôležité, nie?" spýtal sa Teddy. „Že je šťastná." Dodal a usmial sa na Fleur, tá mu však úsmev neopätovala a podala mu svoj pohárik, aby jej ešte dolial. Victoire sa znova zamračila.

„Ja si myslím, že Teddy má pravdu," pokračovala Victoire. „Možno to je zložité a trocha ťažké na pochopenie, lebo chápem aj jednu, aj druhú stranu, ale dôležité je, že sa ľúbia, a že je moja sestra šťastná."

Ani na jej slová neprinútili Fleur, aby to pochopila. Znova vypila pohárik do dna a mračila sa, lamentovala a nadávala.

***

„Pobaľ sa, ideme na výlet," oznámil Draco Hermione.

„Čože? Kam?"

„Austrália," poznamenal a ukázal jej dve letenky, ktoré kúpil. „Lietadlom, hádam to prežijem. Do Austrálie je ale náročné sa premiestniť. Tak to berme ako pred svadobnú cestu. Rhea postráži Nathana a aj tak sme za tri dni späť, ak všetko klapne."

„Prečo tam?" spýtala sa ho a trocha sa mračila.

„Hermiona, sľúbil som ti, že dáme do poriadku pamäť tvojich rodičov. Chcem, aby boli na našej svadbe, lebo viem, že si to praješ. Vrátime im spoločne pamäť a budete znova rodina. Veľká naša rodina. Zaslúžiš si to a oni si hádam tiež zaslúžia znova ťa poznať a tiež spoznať naše deti."

Hermione po tvári tiekla slza. Draco mal pravdu. „Dobre," prikývla, ale predsa len mala obavy. „Čo ak to nevyjde?"

„Ešte sme to neskúsili," žmurkol na ňu.

„Mám strach," pripustila.

„Viem," prikývol a privinul si ju do náručia. „Verím, že sa to podarí. Bola by chyba, keby sme to neskúsili."

„To je pravda," prikývla Hermiona a schúlila sa v jeho objatí. „Ďakujem, Draco."

„Ešte neďakuj," usmial sa na ňu a letmo ju pobozkal na pery. „Len ver tomu, že to dobre dopadne."

„Budem sa snažiť," prikývla.

„Tak sa pobaľ, zlatko, večer nám to letí," pripomenul jej znova.

„Áno, áno," prikyvovala a pobrala sa k skrini. „Deti to tu zvládnu?"

„Určite, okrem toho oslovil som drahú Potterovú, aby ich každý deň skontrolovala," žmurkol na ňu Draco.

„Ty si vážne myslel na všetko," zasmiala sa Hermiona.

„Povedal som ti už dávno, že mi to celkom myslí," uškrnul sa na ňu. „Aj preto si ma berieš, nie?"

„A pre veľa iných vecí," usmiala sa na neho.

***

Bill sedel na sedačke, pil kávu a hlavu mal plnú Dominique a jej vzťahu s Viktorom. Nech sa snažil, ako sa snažil, nedokázal to akceptovať. Možno ani nie kvôli vekovému rozdielu, ktorý medzi sebou mali. To im sotva mohol vyčítať. Skôr išlo o to, že Viktor bol rodinný priateľ, videl Dominique vyrastať a predstava, že ju teraz podľa jeho slov miluje, sa mu zdala hrozná. Samozrejme, že tým nechcel zaťažovať Orianu, lebo ona na to mala iný názor.

Želal si, aby bola Dominique šťastná, ale nebol si istý, či toto je naozaj cesta, ktorou by sa mala vybrať.

Vždy si prial, aby si jeho deti našli dobrých partnerov. S Teddym bol prirodzene spokojný a zmierený už veľmi veľa rokov, keďže Victoire a Teddy sa ľúbili odmalička. Samozrejme, že Bill trocha žiaril. Predsa len, Victoire bola jeho dievčatko a keď vyrástla a naozaj predstavila Teddyho ako svojho priateľa, chvíľku sa mu to nepáčilo. Lenže pre Victoire neexistoval lepší, to už dávno vedel.

Pokiaľ išlo o Dominique bolo to horšie. Dominique bola jeho absolútny miláčik a našla si naozaj nevhodného partnera. Bill nikdy nemal Viktora rád. Nepáčilo sa mu, že je namyslený, príliš sa hrá na frajera a celý život bol rozlietaný kvôli metlobalu. Ale aj Dominique sa zamestnala v tejto brandži a zrejme preto sa medzi nimi stalo, čo sa stalo.

Bill si nebol istý, či to niekedy dokáže prijať a úprimne sa tešiť zo šťastia svojej druhej dcéry. Pretože nebol presvedčený, že by to bolo jej skutočné šťastie.

„Niečo ťa trápi?" prisadla si k nemu Oriana.

„Minique," odvetil jej Bill po pravde. Nechcel jej klamať.

„A čo chceš robiť? Zakázať svojej dospelej dcére jej vzťah?" spýtala sa ho.

„Nie," pokrútil hlavou.

„Daj tomu čas, Bill. Ak uvidíš, že Viktor tvoju dcéru skutočne miluje, prestane ti to prekážať," usmiala sa na neho. „A ak jej náhodou ublíži, ber to ako možnosť, ho prekliať." Zasmiala sa.

Bill sa musel zasmiať tiež. „To je pravda!"

„Netráp sa, William," zložila si hlavu na jeho ramene a preplietla si jeho ruku so svojou. „Naozaj, skús tomu dať čas a uvidíš, ako sa to vyvinie. Myslím si, že deti si nie vždy nájdu partnerov, ktorých máš rád. Nie všetci muži sú Teddy Lupin," žmurkla na neho.

„Prečo práve Krum?"

„Pretože život prináša rôzne situácie, vytvára rôzne vzťahy a srdce si nevyberá," riekla mu Oriana. „Skús Minique dôverovať. Koniec koncov, aj keď si to zrejme ťažko priznávaš, tak je už dospelá."

„Ja viem," prikývol a pobozkal ju na líce. „A to ešte stále nevieme, koho domov dovedie Louis, alebo Will, alebo tí dvaja maličkí."

Oriana sa zasmiala. „To budú ďalšie prekvapenia života."

***

„Keby sa hocičo dialo, dajte nám vedieť," kázala Hermiona deťom, keď už pomaly odchádzali na letisko. „Alebo treba informovať Ginny s Harrym. Oni k vám prídu skôr ako my. Dávajte si pozor."

„Neboj sa, mami," prisľúbila jej Rhea. „Zvládneme to."

„Ach, určite?" povzdychla si Hermiona.

„Hermiona, prosím ťa," zasmial sa Draco. „Rhea nie je malá."

„Viem, že nie, ale aj tak mám obavu," riekla Hermiona. „Nechcem deti znova stratiť."

„Mami, neboj sa," usmiala sa na ňu Rhea. „Keby sa čokoľvek dialo, dám vedieť Ginny, alebo Harrymu. Nič sa nám nestane, dobre bude. Hlavne vy urobte, čo máte. Som zvedavá na starých rodičov. Dúfam, že to vyjde. Budem veľmi tomu fandiť."

„Ďakujem, zlatko," opätovala jej Hermiona úsmev a objala ju.

„Bude to fajn," prikývla Rhea.

„Nathan, srdiečko, dávaj aj ty na seba pozor a poslúchaj, Rheu, áno?" kľakla si Hermiona k synčekovi.

„Budem," prikývol chlapček.

„Budete mi veľmi chýbať," objala ho Hermiona a pobozkala do vlasov.

„Sú to len tri dni, Hermiona," zasmial sa Draco.

„No a čo? Aj tak mi budú chýbať," zamračila sa na neho.

„Dobre, banda, ideme," zahlásil Draco. „Inštrukcie sú rozdané. Napíšem, keď dorazíme." Rozlúčil sa s deťmi. „Dávaj si pozor."

„Budeme," prisľúbili obaja naraz.

„A nie že sa sem nasťahuje Potter mladší," uškrnul sa Draco na Rheu. „Nathan mi všetko povie."

„Haha," uškrnula sa na neho Rhea.

Draco vyvrátil oči a potom sa pobrali s Hermionou preč. Rhea sa smiala a potom si kľakla k Nathanovi. „Nebonzneš to, že príde James?"

„Nie," prikývol. „Jamie je super."

Rhea sa zasmiala. „Ďakujem, si super brat."

***

Dominique hromžila. Nachádzala sa v byte, ktorý si Viktor dočasne prenajal. Nadávala na svoju mamu.

„... a to jej teatrálne správanie," hnevala sa.

„Domi, no tak," snažil sa ju utíšiť Viktor. „Musíš trocha chápať aj jej pohľad. Sme priatelia a berie to odo mňa ako veľkú zradu."

„A čo zrada, ktorú vykonala ona? Voči tatkovi a nám?" spýtala sa ho Dominique.

„Ach, Minique," stiahol ju na svoje kolená na sedačku. „Nikto z nás nie je predsa dokonalý. Tvoj tatko je znova šťastný. Victoire je v poriadku, Louis tiež a ty máš mňa. Ja viem, že jej zrada ťa trápila, ale vyriešilo sa to. Jediný, kto stratil je ona sama."

„Viem," prikývla Dominique. „Len proste..., bolelo to."

„Kto iný to vie lepšie ako ja? Bol som to pritom, keď si sa trápila," povedal jej Viktor a pohladil ju po vlasoch. „Možno to tvoji rodičia nikdy neprijmú, ale to neznamená, že ja o teba nebudem bojovať."

„Ach, Viktor," otočila sa k nemu a pozrela sa mu do očí. „Kedy sa z teba stal priam rozprávkový princ?"

„Odkedy si mi nadobro ukradla srdce," žmurkol na ňu.

„Si poklad," usmiala sa na neho.

„A nevrav mi, Minique, že potrebuješ požehnanie rodičov?" zasmial sa Viktor.

„Veru," zasmiala sa aj ona. „Ja si väčšinou aj tak robím, čo chcem, to je pravda."

Viktor na ňu žmurkol a potom ju pobozkal. Vzal ju na ruky a odniesol do spálne, aby jej dokázal silu svojej lásky.

***

Hermiona a Draco dorazili do Austrálie skoro ráno. Ubytovali sa v hoteli, ktorý Draco zajedal. Hermiona iba žasla nad jeho schopnosťami. „Priznaj sa, kto ti s tým pomohol?" zasmiala sa.

„Potter," odvrkol.

„Aha," pokúšala sa nerozosmiať.

„Pokojne sa smej," uškrnul sa na ňu.

Hermiona nepotrebovala, aby to zopakoval. Naozaj sa zasmiala. „Kedy sa z vás stali takí priatelia?"

„Nie sme priatelia," odvetil jej. „Neprovokuj ma, Hermiona."

„Ale no," zasmiala sa.

Hotel bol pekný, útulný a Hermiona vybalila veci. Potom sa osprchovala, lebo z cesty bola dosť spotená.

Draco bol rád, že je nohami znova na zemi. Lietanie lietadlom sa mu na rozdiel od lietania na metle vôbec nepáčilo. Trvalo to dlho a konečne si poriadne vystrel nohy. Tiež mal chuť ísť do sprchy, ale dal prednosť svojej budúcej manželke. Potom ju vystriedal a zamierili na raňajky.

Hermiona sa usmievala, ale on vedel nahliadnuť pod jej povrch a cítil, že je nervózna.

„Dobre to dopadne," prisľúbil jej znova.

„Verím tomu," usmiala sa na neho.

„A ak nie, tak máš mňa a deti," chytil ju za ruku. „My sme tvoja rodina a navždy budeme."

„Ďakujem, Draco."

„A už nás nič nerozdelí," dodal Draco. „Už naozaj stačilo všetkých tých komplikácií a problémov. Viem, že za ne mohla moja rodina, ale predsa len som to pokašľal aj ja. Keby si ma zastihla samého, keď si mi chcela povedať o Rhei, veci by mohli byť inak."

„Nechcem sa k tomu vracať," povedala mu Hermiona. „Spomenula som si inak ešte na niečo."

„Na čo?"

„Na pár dní v pivnici, v ktorej ma držali. Spomínam si, ako ma tvoj otec donútil napísať list, že som odcestovala do Austrálie, aj to ako sa mi vyhrážal. Spomenula som si, ako mi rástlo bruško a ja som cítila, že to bude dievča. Volala som ju Rhea, kvôli Saturnu."

Draco sa smutne usmial. „Preto jej dal také meno? Počul ťa o tom hovoriť."

„Nielen on. Aj tvoja matka."

„Tiež ťa chodila navštevovať?" zamračil sa.

„Párkrát mi doniesla jedlo. Spýtala sa ma, prečo práve Rhea. Povedala som jej, že ťa napriek všetkému milujem a že naše jediné šťastie by mohlo byť na Saturne. Preto Rhea. Ako jeden z mesiacov Saturnu," rozprávala mu. „Hľadala na mňa tak čudne, asi si myslela, že mi šibe."

„To sa na ňu podobá."

„Nakoniec sme mali šťastie, že tvoj otec k nej cítil aspoň trocha lásky. Dal jej meno, ktoré som chcela a vzal ju do rodiny. Venoval sa jej, nepohodil ju cudzím ľudom."

„Ťažko sa mi verí, že mal srdce," odvrkol Draco. „Ale máš pravdu. Aspoň bola čiastočne so mnou."

„A spomenula som si na to, ako to celé zistil," riekla Hermiona. „Povedal mi to."

„Hovor, nenapínaj ma," žiadal ju Draco.

„Dlhšie vedeli aj s tvojou matkou, že máš so mnou vzťah. Najali niekoho, kto ťa sledoval, keď začali mať podozrenie, že niekoho máš a že ten niekto je zrejme nevhodný, keďže si ju nepriviedol do rodiny. Všetko o nás dvoch vedeli. Aj to, že sme sa rozišli, a ten človek, čo ho najali zistil aj to, že som bola na gynekológií, lebo nás sledovali aj potom. Samozrejme, že som bola u muklovského lekára. Tvoj otec chcel vedieť, prečo som tam bola, tak ho napadol a donútil Imperiusom, povedať mu, prečo tam chodím a zistil, že čakám dieťa... takto to zistili."

„Šialene mi to je ľúto, Hermiona," povedal jej Draco.

„Taká je pravda. Už sa k tomu nikdy viac nevracajme, prosím ťa," požiadala ho.

Draco samozrejme prikývol. Cítil to rovnako. Spomenula si na všetko. A hoci ho to stále mrzelo a bol si istý, že vždy bude, teraz boli spolu. Boli rodina, mali pár dní pred svadbou a on cítil, že to už konečne bude navždy. 

Pozn. autorky:

Škoda, že Viktor nevie po francúzsky, aby rozumel, čo všetko o ňom Fleur povedala :D a keď už nevládala kričať, aspoň si vypila :D no chuderka.

Draco a Hermiona na výlete za vrátením spomienok. Čo myslíte, podarí sa im to?

Saturno pomaly končí, má 50 kapitol + epilóg (áno, stále ho nemám, je ťažké sa s touto poviedkou rozlúčiť) ... v septembri začne nová poviedka, ktorú nájdete na mojom profile pod názvom WHY DID FATE DECEIVE ME?  a je o Regulusovi Blackovi a tak trocha sa zase vrátim do Záškodníckej éry, dávno som tam nebola. Dúfam, že sa mrknete, ak ste tak ešte neurobili.