„Rhea, ja asi budem čarodejník," rozbehol sa Nathan k Rhei, keď sa vrátila domov.

„Čože?" spýtala sa ho.

Nathan jej všetko porozprával a rodičia prikyvovali. Rhea nadšene objala svojho brata. „To je úžasné!"

„Áno, je. Tatko vraví, že študovať môžem ísť do toho hradu, čo je tu kúsok," vravel jej Nathan nadšene.

Hrad obdivoval vždy, keď boli na prechádzke, ale nikto mu nepovedal, že to je škola. Keďže si mysleli, že nezdedil čarodejnícke schopnosti, nechceli mu o Rokforte rozprávať. Vedel, že mama pracuje ako profesorka, ale netušil, že tak blízko. Teraz už ale bolo Dracovi i Hermione jasné, že z Nathana rozhodne bude čarodejník a tak mu rozprávali dlhé hodiny o hrade, o čaroch a iných veciach.

„To je vážne super," usmiala sa na neho Rhea. „Budeš isto skvelý."

„Budem sa snažiť," žmurkol na ňu Nathan.

„Ty to zvládneš," postrapatila mu vlasy. „A vám dvom prajem veľa šťastia," zasmiala sa, keď sa pozrela na rodičov. „Dieťa na Rokforte, nuž..., len aby vám nechodili domov vrešťadlá od profesorov."

„Čo je vrešťadlo?" spýtal sa Nathan.

Draco mu to rýchlo vysvetlil a ubezpečil ho, že sa to príliš často nestáva. Spomenul však, ako Ron raz jedno dostal. Nathan sa na tom smial a Rhea tiež. Hermiona nad nimi iba kývala hlavou.

„A čo by sa stalo, keby si ho strýko Ron neotvoril?"

„Och, to nechcem radšej vedieť," zasmial sa Draco. „Ale ty si dobrý chalan, Nathan, u teba to nehrozí."

„Len aby," uškrnula sa Rhea.

„Ja sa budem snažiť, aby mi škola išla, naozaj," prisľúbil Nathan. „Som čarodejník. Vážne som?" skepticky sa na nich pozrel.

„Si," usmiala sa na neho Hermiona. „A budeme sa spolu učiť. Všetko ti pôjde, zvládneš to. Len ešte musíš trocha povyrásť a potom pôjdeš do Rokfortu, dobre? Ešte to pár rokov potrvá. Spomínali sme s ockom, že tam pôjdeš, až keď budeš mať jedenásť."

„No, to ešte bude chvíľku trvať," prikývol Nathan.

„To ubehne," chlácholila ho Rhea. „Ako voda."

***

„Kam ideme?" Oriana sa pýtala Billa, keď ju vzal na prechádzku po Rokville. Ginny prišla postrážiť Williama, takže očividne išlo o niečo dôležité.

„Ešte som ti nedal svadobný dar," povedal jej Bill.

„Dar?" zastavila sa a hľadela na neho. „Prečo by si mi dával dar?"

„Pretože ho pre teba jednoducho mám," zasmial sa Bill. „Tak poď, už tam skoro budeme."

Oriana sa zháčila. „Nie som si istá," povedala, keď si všimla, kam cesta smeruje.

„Ori, mohla by si mi dôverovať?" spýtal sa jej. „Alebo ti mám zaviazať oči, prehodiť ťa cez chrbát a odniesť ťa tam?"

Oriana napokon povolila a kráčali ďalej, presne tam, kam si myslela, že idú, ale vôbec tomu nerozumela. Ostali stáť pred starým hostincom a potom Bill vybral z vrecka kľúče a otvoril ho. Vošiel dnu a podal jej ruku.

Vo vnútri to skutočne veľmi smrdelo a chátralo. Všade bola pleseň, ale zariadenie dnu zostalo také, ako si ho pamätala. Oriane z toho zostalo smutno a netušila, prečo ju Bill sem vzal, pretože sa necítila vôbec dobre. „Prečo sme tu? Nepáči sa mi to."

„Pretože som to kúpil," povedal jej.

„Čože?"

„Kúpil som tento hostinec, teda to, čo z neho zostalo. Pretože viem, že si sa sem chodila prechádzať a čo pre teba znamená. Vlastnil ho tvoj dedko a vyrástla si tu. Chcel by som to tu dať do poriadku a urobiť z neho čisté a pekné miesto. Rodinný podnik, niečo pekné. Niečo naše. Čo na to povieš?"

Oriane vyhŕkli slzy. „Ja..., ja neviem, som dojatá..., to, ach pre Merlina, William."

„Som si istý, že toto miesto pre teba veľa znamená. Budeš mať svoj hostinec, Oriana. Všetko si tu urobíš podľa seba. Môže ti pomôcť Lily, ona predsa vie organizovať," usmial sa na ňu Bill. „Urobíme z toho vychýrené miestečko, len trocha v inom zmysle ako bývavalo, čo ty na to?"

Oriana sa zasmiala nad poslednou vetou. „Ach, William," objala ho rukami okolo krku. „Nemôžem tomu celému uveriť."

„Ale mala by si..."

„Si úžasný."

„Nie som, len rád myslí na detaily a chcem, aby si bola šťastná," žmurkol na ňu.

„Pri tebe budem ozaj šťastná navždy," usmiala sa na neho a potom ho pobozkala. „Nikto pre mňa nikdy neurobil toľko vecí, čo ty," dodala, keď prerušila bozk. „Bude to skvelý hostinec. Náš."

„Presne to si prajem," prikývol Bill a potom on pobozkal ju.

***

Teddy bol s deťmi v parku a obzeral sa po okolí, lebo na niekoho čakal. Sadol si napokon na lavičku a Remus s Dorie išli na hojdačky. Netrvalo dlho a prisadla si k nemu.

„Vďaka, žhe si ich prhiviedol," povedala mu svokra a usmiala sa na neho.

„Ja si myslím, že môžeš normálne prísť na návštevu, Fleur," riekol jej Teddy. „Victoire sa síce trocha hnevá, ale prešlo by ju to, určite. Všetko je medzi nami v poriadku."

„Vhiem, ale trocha sa bhojím," povedala mu Fleur. „Akhá bola svadba?"

„Krásna, ako všetky svadby," odvetil jej Teddy. „Ale nemyslím si, že sa chceš o tom zhovárať."

Fleur prikývla a potom odišla za deťmi. Hojdala ich a usmievala sa. Vyzerala šťastne a pritom keď s ním hovorila, Teddy vedel, že šťastná nie je. Ale prial jej, aby sa jej tiež v živote začalo dariť. Fleur mala očividne iba jeden cieľ a to, aby bola zadobre s deťmi. S Louisom možno bola, ale čo sa týkalo Victoire a Dominique, Teddy si nebol istý. Victoire bola nahnevaná stále za to všetko, čo jej Fleur kedysi natárala ohľadom Oriany. Vedel, že ju to raz prejde, ale nebol si istý, kedy sa to stane. A čo sa týkalo Dominique, nuž..., po posledných zisteniach, kto je jej frajer, to ešte mohla byť poriadna zábava.

Vrátila sa k nemu na lavičku. „Shú takí zlatí."

„Sú najlepší," prikývol Teddy.

„Je s Victoire vhšetko v poriadku?"

„Áno, je," usmial sa. „V najlepšom."

„Tho som rhada," opätovala mu svokra úsmev.

„Mala by si prísť na návštevu. Ak chceš pomôžem ti s Victoire."

„Tho by si urobil?"

„Samozrejme," prikývol Teddy.

„Vhďaka," usmiala sa a do očí sa jej tisli slzy.

„Nie je za čo, Fleur," odvetil jej Teddy. „Si predsa jej mama, moja svokra a deti ťa tiež milujú. Všetko sa predsa dá vyriešiť."

***

Týždne pomaly ubiehali a Hermiona nejako vypustila svadbu zo svojej hlavy. Draco bol občas mrzutý a smutný kvôli smrti Narcissy a inokedy sa smial s deťmi a vyzeral spokojne. Svadbu samozrejme naďalej plánovali, len Hermiona zabudla niektoré veci vyriešiť. Ale našťastie sa objavila Lily a dala všetko do poriadku.

„August nám už klope na dvere," ozrejmila svojej krstnej mame. „A ty si si stále nevybrala šaty."

„Vyberiem si," ubezpečila ju Hermiona.

„Krstná, niekedy mám pocit, že sa z tej svadby netešíš. Nie si ako iné nevesty," riekla jej Lily.

„Lily, asi som už veľmi stará, aby som vyvádzala ako mladé nevesty, nemyslíš?" pragmaticky jej odvetila Hermiona.

„Alebo pochybuješ."

„Nie, nepochybujem."

„Určite?"

„Lily!"

„Fajn," zasmiala sa Lily. „Len by si mohla občas prejaviť trocha optimizmu a radosti."

„Pôjdeme vybrať tie šaty, v sobotu, dobre?"

„Ako ty chceš, Hermiona," mykla plecami Lily. „Sama musíš vedieť."

„Lily, nehnevaj ma!"

„Tak sa na mňa trocha usmej a povedz mi, ktorá z týchto kytíc sa ti páči?" povedala jej Lily a podala jej niekoľko obrázkov kytíc.

Hermiona si ich vzala. Všetky boli krásne. V skutočnosti mala veľmi rada kvety. Páčili sa je ruže, pivónie, ale aj obyčajne nezábudky. A práve takú kyticu si vybrala. „Túto," ukázala jej fotografiu a usmiala sa, ako to Lily chcela.

„Dobre," prikývla Lily a bolo vidieť, že si pre seba necháva nejaký komentár.

„Áno?"

„Nič," uškrnula sa Lily.

„Vyklop to!"

„Dobre," zasmiala sa Lily. „Berieš to vážne tú svadbu. Mýlila som sa."

„Som rada, že sme si to vyjasnili, Lily," uškrnula sa na ňu Hermiona. „A čo ťa v tom ubezpečilo?"

„Vedela som, že ak to myslíš vážne, tak si vyberieš nezábudky, viem, že ich máš rada a viem, že chceš jednoduchú svadbu a jednoduché veci, lebo to si ty, Hermiona. Záleží ti na tej svadbe a chceš sa vydávať, len tento humbug okolo toho zrejme nie je pre teba. To je celé. Vyanalyzovala som to dobre?"

Hermiona sa na ňu usmiala. „Ty si taká podarená, Lily Potterová. Som rada, že si moja krstná dcéra."

„Rado sa stalo," opätovala jej Lily úsmev. „Takže ešte tie šaty, nejaké detaily a je to všetko. Stihneme to a bude to pekné. Komorné, ako si praješ."

„Vďaka, Lily."

***

Teddy pozval Fleur na večeru, ale Victoire to nepovedal. Nechcel ju rozčúliť, aj keď si bol istý, že sa nahnevaná a vynadá mu potom. Ale aspoň to oddialil a hlavne si naozaj prial, aby sa tie dve pomerili. Veď sa nakoniec nič zlé nestalo. Mohlo sa, ale nestalo sa. A to bolo na tom to dôležité.

Večera už bola hotová, rozvoniavala celým domom, keď niekto zaklopal na dvere. Teddy išiel otvoriť a nejako ho prekvapilo, že sa Victoire nepýta, kto by to asi mohol byť. Otvoril dvere a v nich stáli Dominique a Viktor. „Čauko," pozdravila ho Dominique a pobozkala ho na líce.

„Ahojte," zjavila sa vo dverách aj Victoire a zvítala sa so sestrou a Viktorom.

„Vic, akosi si mi zabudla povedať, že prídu," pozrel sa Teddy na svoju manželku, keď sa trocha spamätal z toho, kto prišiel.

„Spomínala som ti to," odvetila mu Victoire. „Prečo by som inak toľko toho varila?"

Teddy zanadával. Bolo už neskoro odvolať Fleur, ale schyľovalo sa k ďalšiemu problému. Ak sem Fleur príde a uvidí Dominique s Viktorom, všetko sa dozvie. Teddy vynadal sám sebe, že niekedy Victoire ozaj nepočúva.

„Deje sa niečo, Teddy?" spýtala sa ho, keď sa Dominique a Viktor zvítali s deťmi.

„Trocha."

„Vyklop to, Lupin!"

„Pozval som na večeru tvoju mamu. Chcem, aby ste to urovnali."

„Super," zamračila sa. „Okamžite jej daj vedieť, aby nechodila. Veď tu je Domi s Viktorom!"

Neskoro. Niekto zaklopal na dvere.

„Hups," poznamenal Teddy.

„Si idiot!" zanadávala Victoire. „Čo teraz?"

„Hrať sa, že nie sme doma, je asi blbosť," poznamenal opäť Teddy a nakoniec otvoril dvere. „Fleur, to je ale prekvapenie!" zvolal dosť nahlas.

„Ahojte," pozdravila ich Fleur a rozhodla sa hrať Teddyho hru, že naozaj prišla ako prekvapenie. „Shmiem ďalej?" spýtala sa a pozrela sa na Victoire.

„Áno," odvetila Victoire a jej matka vošla dnu. Victoire zachytila nahnevaný pohľad Dominique z obývačky a vybrala sa za ňou. Pritom pozrela na Teddyho, aby Fleur trocha zdržal v chodbe.

„Mrzí ma to," povedala rýchlo sestre v obývačke. „Netušila som, že príde. Teddy ju pozval, aby sme urovnali spory a zabudol, že prídete aj vy."

„Aj tak sa to musí dozvedieť," odvetila jej Dominique. „Nemôžeme jej to tajiť navždy."

„Asi áno," prikývla Victoire vo chvíli, keď jej matka vošla do obývačky spoločne s Teddym.

„Ahoj, mama," pozdravila ju Dominique.

„Ahoj," usmiala sa na ňu Fleur a potom si všimla Viktora. „Čho tu rhobíš, Viktor?"

„Je tu so mnou," povedala jej rázne Dominique.

„Nerhozumiem."

„Vysvetlím ti to, Fleur," začal habkať Viktor. „Ide o to, že... ide o to..., no o to..."

„Chodíme spolu," vysvetlila to Dominique jednoducho. „Už pár rokov."

Fleur sa na oboch pozrela, zbledla a potom sa zniesla na zem. Našťastie ju Teddy stihol zachytiť, aby nespadla a neudrela sa.

„Výborne," poznamenala trpko Victoire a zamračila sa na manžela. „To sa zase podarilo!"

Pozn. autorky:

No veru, to sa zase podarilo :D uvidíme, čo na to všetko Fleur, keď sa preberie :D hehe ... a pomaly, ale isto sa blíži koniec tejto poviedky. Má 50 kapitol a epilóg, ktorý som chcela napísať už dávno, ale keďže som musela vydržať mesiac bez písania, ešte som sa k tomu nedostala. Dúfam, že v najbližších dňoch Saturn dokončím :)

Tú kapitolu by som chcela venovať najdôležitejšej osobe v mojom živote. Už piaty mesiac sa nachádza v brušku, konkrétne v mojom <3 držte nám palce, aby bolo všetko v poriadku, lebo zatiaľ dosť bojujeme :)