„William," oslovila ho Oriana, keď ho našla v kuchyni. Stál pri okne, hľadel von a v ruke držal pohár s vodou.

„Nikdy som Kruma nemal rád," povedal jej, ale nepozrel sa na ňu. „A teraz chodí s mojou dcérou! Je to dosť choré."

„Vážne?" spýtala sa ho a podišla k nemu. Položila mu ruku na rameno. „Toto si možno mnoho ľudí myslí aj o nás."

„To nie je pravda," odvetil jej a pozrel sa na ňu. „Ja som nikdy nebol rodinný priateľ tvojej rodiny. Nevidel som ťa vyrastať z malého dievčatka, Oriana! Nekamarátil som sa s tvojimi rodičmi!"

„Lebo sú mŕtvi," povedala smutne. „Tak si nemal možnosť. Pozri, ja len chcem povedať, že niekedy sa zaľúbiš ani nevieš ako. Do nevhodnej osoby a môžeš s tým bojovať, ale ak je to skutočné, prehráš. Láska vždy vyhrá. Dopraj Dominique šťastie. Koniec koncov, je to už veľké dievča a vari jej nedôveruješ?"

„Je ťažké uveriť, že je veľké dievča," povedal jej Bill a pozrel sa jej do očí. „U Victoire to bolo iné. Teddy tu bol vždy, už ako malí boli do seba zaľúbení. Vždy sme vedeli, že oni dvaja proste budú spolu. Ale Minique..., Minique je iná..."

„Áno, to je," usmiala sa Oriana. „Hádam si si nemyslel, že sa uspokojí s hocikým. A Viktor Krum je predsa len niekto."

„Je to somár!"

„Ale, William," zasmiala sa. „Skús im trocha dôverovať. Aj ty si si sa zamiloval do o dosť mladšej ženy, takže to nie je také nereálne. A ja som sa zaľúbila do teba. Vek niekedy nehrá rolu a ani nič iné."

„Asi s tým nič nenarobím. Dominique je priveľmi veľká, aby som jej to zakázal," prikývol Bill.

„To by si urobil?"

„Pokojne," uškrnul sa.

„Ach jaj," povzdychla si Oriana. „Zvládneš to, však?"

„Budem musieť," povedal Bill. „Nezniesol by som, keby som sa ďalšie mesiace nemal rozprávať s ďalším svojím dieťaťom. Obzvlášť s Minique."

„Myslím, že to je správne rozhodnutie," prikývla jeho manželka a pobozkala ho na líce.

Bill sa záhadne uškrnul a žmurkol na ňu.

„Čo je?" spýtala sa ho.

„Tak trocha sa nemôžem dočkať, kedy sa o tom dozvie Fleur. Nakoniec možno ona zabije Kruma a nebudem si musieť špiniť ruky!" zasmial sa.

„William!" ohriakla ho.

„Ver mi, Oriana, naozaj mám chuť mu niečo urobiť!"

„William, si dospelý chlap, pre Merlina, tak sa tak správaj," napomenula ho znova. „Vážne sa vraví, že vy muži ste navždy ako malí?"

„Fajn, vyhrala si, zlatko. Pokúsim sa správať sa normálne. Ale nežiadaj ma, aby som to okamžite prijal, alebo aby som im zagratuloval," povedal jej.

„Dobre," prikývla Oriana. „Stačí, že sa to pokúsiš rešpektovať. Myslím, že Dominique bude rada."

Bill si povzdychol a potom sa vrátili spoločne do záhrady. Sledoval ako jeho dcéra tancuje so svojím novým vyvoleným a v ruke zovrel prútik. Nevybral ho, len ho zovrel. Sľúbil svojej manželke, že to bude rešpektovať, že sa s tým pokúsi zmieriť, ale mal pocit, že to bude veľmi ťažké. Do toho sa mu smiali Charlie i George, že mal chuť ich premeniť na dve veľké ropuchy.

„Ak plánuješ Viktorovú vraždu, mali by sme privolať Rona. Pamätám si, keď ho neznášal kvôli Hermione," smial sa George.

„Ale najprv ho predsa ospevoval nie?" pamätal si matne Charlie.

„Áno, mal aj jeho figurínu, ale ako náhle začal Viktor dvoriť Hermione, Rona skoro roztrhlo," smial sa George. „Odvtedy stále nemá Viktora v láske."

„Okrem Harryho ho nemá nikto v láske," dodal Charlie. „Mne vždy prišiel ako nafúkanec."

„Je to debil," zhodnotil Bill.

„Prirodzene," zasmial sa George a priateľsky ho udrel do ramena. „Ako inak."

„Niekedy by som ti doprial George, aby aj tvoje deti niečo vyviedli," zamračil sa na neho Bill.

„To je nereálne," poznamenal George s úškrnom. „Moje deti sú dokonalé."

***

„Všetci nás pozorujú," šepol Viktor Dominique.

„Ja som zvyknutá," zasmiala sa a on s ňou urobil otočku.

„Myslíš, že Bill plánuje moju vraždu?" spýtal sa je Viktor.

„Nemyslím si," odvetila mu Dominique. „Dobre vie, že by som mu to nikdy neodpustila. To by mi neurobil."

„Mračí sa..."

„Aj sa bude, dlho," prikývla Dominique.

„A to ešte nevieme, ako zareaguje Fleur," podotkol Viktor. „Možno ona bude plánovať moju smrť."

„Prosím ťa, Viktor, si ako malý chlapec," ohriakla ho. „Zmieria sa s tým. Nemajú na výber."

„Príjme ma niekedy táto rodina?"

„Si si istý, že by si to chcel?"

„Aj tak ťa milujem, Minique," šepol jej pri perách.

„Aj keď ťa polka mojej rodiny chce zabiť," podotkla. „To znie fajn, Viktor. Ale tiež ťa milujem. Si odvážny, že si sa im postavil a že si zostal. Nie každý by to pri tejto rodine dokázal. Si fakt muž mojich snov."

Viktor jej venoval úsmev a potom ju pobozkal. „Šialene ťa milujem, Minique!"

***

Hermiona zaspala. Sníval sa jej zvláštny sen.

Pamätala si ako išla od doktora, ktorý potvrdil to, čo si myslela. Čakala dieťa. Dracovo dieťa. Aj keď sa pred pár dňami rozišli a bolo to celkom kruté. Vedela, že si nie sú súdení. Boli priveľmi rozdielni a jeho rodina by ju nikdy neprijala. Rovnako ako jej priatelia by nikdy neprijali jeho. Bola priveľmi mladá, aby poriadne bojovala o to, čo chcela.

Ten rozchod bol smutný, priam krutý. Povedal jej, že ju nikdy nechcel milovať a to jej zlomilo srdce. V tej chvíli ju naučil, ako ho nenávidieť. A zároveň aj seba, pretože aj napriek tomu, že sa snažila, nedokázala si ho vymazať z mysle a tobôž nie zo svojho srdca.

Možno to bolo preto, lebo ich niečo spájalo.

Dieťa.

Hermiona nevedela, čo si počne. Samozrejme, že si dieťa chcela nechať. Vždy túžila po deťoch a po rodine. Ale toto dieťa nedostane rodinu. Nemohla by byť s Dracom len kvôli dieťaťu. Nebolo by to správne pre nikoho z nich. Zničilo by ich to. Ak nedokázali bojovať o svoju lásku, akým príkladom by boli pre dieťa?

Dlhé dni rozmýšľala, čo bude robiť a potom sa rozhodla, že by nebolo správne, keby Dracovi o ňom nepovedala. Je to aj jeho dieťa. Má právo o ňom vedieť a v budúcnosti s ním tráviť čas. Nikdy by neurobila niečo také, že by mu to nepovedala. Taká nebola. Nikdy by mu zámerne neublížila, aj keď sa na neho toľko hnevala.

Dozvedela sa, že chce odísť do Ameriky. Preto už nemala veľa času. Od jedného známeho na Ministerstve zistila, že sa posledné dni zdržiava v hoteli v Londýne. Netušila prečo. Možno sa pohádal s rodičmi, alebo jednoducho chcel byť sám a premýšľať.

Musela ho vyhľadať, musela ho stihnúť a povedať mu o dieťati.

Vybrala sa tam a keď vyšla na poschodie, kde mala byť Dracová izba, zbadala ho. Lenže nebol sám. Spoločnosť mu robila akási žena s dlhými hnedými vlasmi. Zdala sa jej povedomá, ale videla ju iba zozadu a nevedela ju zaradiť. Mierili k jeho izbe a pred tou izbou sa pobozkali.

Hermione zovrelo srdce. Ako rýchlo ju nahradil.

Bolo to iba pár týždňov, čo sa rozišli a on si našiel inú. Smial sa s ňou a bozkával ju. Pritom jej kedysi povedal toľko krásnych vecí a teraz to bolo všetko preč. Zlomilo jej to srdce a po tvári jej tiekli slzy. Chcela byť silná, ale emócie mala zosilnené kvôli tehotenstvu.

Vybehla von z hotela, nemohla tam ďalej stáť a rozhodne nemohla len tak zaklopať na Dracové dvere a povedať mu o dieťati, keď tam bol s inou ženou.

Ale stále mu to chcela povedať, pretože to pokladala za správne.

Len čo vyšla z hotela, celá zlomená, niekto ju napadol.

Hermiona sa prudko prebrala zo sna. Bola celá spotená a hlasno dýchala. Chvíľku jej trvalo, kým si uvedomila, že je doma, že Draco spí pri nej a že to bol iba sen.

Nie, nebol to iba sen, našeplo jej podvedomie. Bola to stratená spomienka.

Takže takto to bolo? Nepovedala Dracovi o dieťati, lebo ho videla s inou ženou? Kto bola tá žena? A keď vyšla z hotela, bol to Lucius, kto ju napadol? A odvtedy ju držal zamknutú v pivnici a donútil ju napísať priateľom, že odišla do Austrálie hľadať rodičov?

Toľko otázok a ona chcela odpovede.

Načiahla sa po pohári s vodou a napila sa.

„Hermiona?" oslovil ju Draco zo spánku. „Stalo sa niečo?"

„Nie," zaklamala. „Iba zlý sen," šepla a potom vstala z postele. Obula si papuče a vyšla zo spálne.

Schúlila sa v obývačke na sedačke a prikryla sa dekou. Rozmýšľala, snažila sa spomenúť na ďalšie veci, ale v hlave mala zúfalo prázdno. Niekedy nad ránom zaspala.

***

„Mama?" Budila ráno Rhea svoju mamu.

Hermiona sa prebrala, otvorila oči a cítila sa neskutočne dolámaná. „Som hore."

„Prečo si spala tu?" spýtala sa jej Rhea znepokojivo.

Hermiona sa posadila na sedačke. Spomenula si, čo sa jej v noci stalo. Ako sa jej znova snívala stratená spomienka, a ona zistila, ako išla Dracovi povedať o Rhei a on bol s inou ženou. Ostalo jej z toho smutno.

„Mami? Niečo sa stalo medzi tebou a ockom?" spýtala sa Rhea.

„Nie," pokrútila Hermiona hlavou. „Išla som si v noci po pohár vody a chvíľku som tu sedela, lebo som nemohla zaspať. Asi som tu nakoniec zaspala. Idem urobiť raňajky," postavila sa.

„Manny ich už robí. Nathan a ocko aj tak ešte spia," povedala jej Rhea.

„Aha, tak si dám sprchu zatiaľ," riekla jej Hermiona neprítomne.

Rhea sa neusmievala. Cítila, že sa jej matke niečo stalo a chcela vedieť čo. Všimla si jej neprítomného pohľadu a akého si smútku v hlase. Nemala však ani len poňatia, čo sa jej mame mohlo stať.

***

Hermiona vošla do spálne a Draco sa práve zobúdzal. „Už si hore, zlatko?"

„Áno," odvetila. „Idem do sprchy," dodala a zavrela sa v kúpeľni. Akosi sa mu nedokázala pozrieť do očí. Nevedela si to sama vysvetliť. Bolo to tak dávno a nemohla mu nič vyčítať. Rozišli sa a on mal právo si nájsť inú ženu. Nakoniec to predsa len urobil, lebo sa oženil s Astoriou. Nuž aj tak ju návrat tejto spomienky ranil.

Nepomohla jej ani teplá sprcha. Poplakala si v nej.

Chcela tak veľmi vedieť, prečo mu o dieťati nepovedala. Chcela mu to povedať. Nebola na vine, že sa to Draco nedozvedel. Chcela mu to povedať aj potom, čo ho videla s inou ženou. Pamätala si, že sa plánovala návrat do hotela, aby mu povedala o dieťati. Bolo by od nej kruté, keby mu to nepovedala zo žiarlivosti.

Cítila sa sklamaná. Naozaj to bolo iba pár týždňov, čo sa rozišli a on bol s inou ženou. Ona v tej chvíli nepomyslela na iného muža, pretože ho stále milovala. On sa však zrejme riadil porekadlom – klin sa klinom vybíja.

Hermiona vedela, že to musí Dracovi povedať a musia sa o všetkom porozprávať. Potrebovala vedieť, kto bola tá žena a prečo ju tak rýchlo nahradil. Áno, bolo to dávno, ale ona to chcela vedieť.

Vyšla zo sprchy, ale Draco už v spálni nebol. Zrejme zamieril do kuchyne, aby si dal raňajky s deťmi.

Upokojila sa, prezliekla sa a snažila sa neplakať. Nechcela znepokojovať deti, aj keď Rheu znepokojila už ráno, len si to nevšimla.

Nadýchla sa a vyšla zo spálne.

***

Ginny sa na druhý deň ráno stále dobre bavila na tom, akého frajera si domov doviedla Dominique. Rozprávala to práve Jamesovi, ktorý sa zo svadby vytratil a potom jej povedal prečo.

„Takže Narcissa zomrela?" zatvárila sa Ginny prekvapene. „Asi by som sa mala zastaviť za Hermionou. Zrejme to nie je jednoduché teraz. Ako sa má Rhea?"

„Nie veľmi dobre," odvetil jej James. „Je smutná. Predsa len to bola jej babka."

„Chuderka," zosmutnela Ginny. „Ona si vôbec nezaslúžila takú vnučku, akou je Rhea. Ale dobre, o mŕtvych by sme nemali hovoriť v zlom. Zastavím sa poobede u Hermiony. Aspoň im vyjadrím úprimnú sústrasť."

„Čo sa stalo?" vošiel do kuchyne Harry. „Niekto zomrel?"

„Narcissa Malfoyová," odvetila mu Ginny.

„Vážne?"

„Áno," prikývol James a povedal mu to isté, čo mame, detaily, ktoré vedel.

„Smutné," zhodnotil Harry. „Naozaj by sme mali zájsť za Hermionou a Malfoyom," dodal.

„Áno, pôjdeme," prikývla Ginny. „Malfoy to isto tiež ťažko nesie. Koniec koncov to bola jeho mama, aj keď urobila hrozné veci."

***

Hermiona sa iba vŕtala v jedle a Draco bol na tom rovnako. Stále myslel na to, čo sa stalo včera a že jeho matka zomrela. Vôbec si nevšimol, že Hermione niečo je. Myslel iba na svoju matku a z premýšľania ho prebralo až to, keď niekto zaklopal na dvere.

Jeho snúbenica bola prvá, ktorá vstala od stola a išla otvoriť dvere. „Viktor?" prekvapene sa pozrela na muža, ktorý stal na prahu dverí.

„Ahoj, Hermiona," usmial sa na ňu.

„Ahoj," trocha sa pousmiala. „Nevedela som, že si tu."

„Pár dní," odvetil jej a pobozkal ju na líce. „Akosi sa ku mne dostali všetky novinky ohľadom teba."

„Prepáč, dlho sme si nepísali a ja som nemala čas ti to nejako povedať," riekla Hermiona.

„To nevadí. Som rád, že si šťastná a to o tvojom dieťati. Naozaj som šťastný, že máš dieťa, Hermiona. Počul som o nej samé dobré veci," usmial sa na ňu Viktor.

„Poď ďalej, zoznámim ťa s ňou a aj s mojím synom. Vieš, s Dracom vybavujeme adopciu," riekla mu a viedla ho do kuchyne. „Máme návštevu," oznámila.

„Pre Merlina, Krum, teba som nevidel roky," spoznal ho ihneď Draco.

„Rád ťa opäť vidím, Draco. Počul som, že si si získal túto skvelú ženu," usmial sa na neho Viktor a podal mu ruku. „Vyhral si v lotérii, určite."

„To áno," usmial sa Draco a pobozkal Hermionu na líce.

„Naša dcéra Rhea a synček Nathan," predstavila ich Hermiona.

„Vážne si Viktor Krum?" spýtal sa ho Nathan.

„Áno, som," usmial sa na neho Viktor.

„Tak to je špica," potešil sa Nathan. „Podpíšeš sa mi do mojej knihy o metlobale? Je tam o tebe asi desať strán!"

„Jasne, kamoško, dones tú knihu," prikývol Viktor. Nathan sa okamžite rozbehol od stola. „Rád ťa spoznávam, Rhea. Páni, si skoro celá tvoja mama."

„Aj mňa teší," usmiala sa na neho Rhea.

„Niečo má aj po mne, Krum," podotkol Draco.

„A čo máš nové ty, Viktor?" spýtala sa ho Hermiona.

„Možno o pár dní zomriem," riekol Viktor a uškrnul sa. „Akosi sa dostalo na verejnosť pre koho bije moje srdce."

„To nemôže byť až také zlé," zasmial sa Draco.

„Je to Dominique," povedal Viktor.

„Čože?" Hermiona sa zasmiala.

„Vážne ju milujem," dodal Viktor. „Ale Bill to už vie a nezabil ma. Obávam sa, čo na to Fleur."

„No teda, Krum," Draco sa na ňom celkom slušne bavil. „Vážne chceš patriť práve do tej rodiny?"

Hermiona nad nimi pokrútila hlavou. „Sadni si, Viktor a všetko nám povedz." Bola rada, že Viktor prišiel, aspoň nemyslela na zlé veci.

Nebola ešte pripravená s Dracom hovoriť o stratenej spomienke. 

Pozn. autorky:

Hermiona si spomenula, čo sa stalo a prečo Dracovi nepovedala o dieťati. Mala to v pláne, ale okolnosti boli proti nej a Lucius to už aj tak zistil a ďalšiu príležitosť už nedostala.

Vyjasnia si to s Dracom?