Draco sa vrátil domov. Stále mal v mysli Hermionu. Plánoval, vymýšľal, ako sa s ňou znova stretnúť. Vošiel do svojej izby, vyzliekol si kabát a pozrel sa von oknom. Mesiac svietil priamo do jeho izby a on na neho iba chvíľku hľadel. Premýšľal, uvažoval a dúfal, že ju ešte uvidí.

Niekto zaklopal na dvere jeho spálne a potom dnu vošla dievčina s podnosom a čajom na ňom. „Tvoja matka ma poslala, aby som ti doniesla čaj," oznámila mu.

Draco sa otočil a pozrel sa na ňu. Chudá dievča s tmavými brčkavými vlasmi. Pekná, ale zatratená. „Koľkokrát som ti povedal, Rhea, že ma nemáš obsluhovať?" nahnevane odvrkol, vytrhol jej podnos s čajom a položil ho na stôl. Potom ju trocha silnejšie schmatol za ruku a ťahal do svojej izby.

„Au," zjojkla dievčina.

Vtrhol do žltého salónika, kde sedela jeho matka a čítala si knihu. „Matka!" skríkol na ňu. „Poslednýkrát ti hovorím, že si neželám, aby ma Rhea obsluhovala."

Dievčina vedľa neho pípla a sčervenela.

„Draco," oslovila ho matka a postavila sa zo žltého kresla. „Nemyslím si, že je niečo zlé na tom, aby ti doniesla čaj, keď si sa vrátil rozrušený zo svojho stretnutia. Sama som ti ho chcela urobiť a priniesť, ale mala som ešte niečo na práci."

„Pani Narcissa má pravdu," prikývla Rhea naučene. „Urobila som to rada, Draco."

„Keby som chcel čaj, poviem domácemu škriatkovi," odsekol Draco. „Neprajem si to," dodal a pozrel sa na jednu aj na druhú. „Rhea je predsa moja sestra, nie naša slúžka."

„Nie je to oficiálne tvoja sestra," odvetila Narcissa a v tvári sa jej mihol hnev. Inak to povedala celkom pokojne. „Ale ako povieš, drahý, hlavne sa upokoj. Sama povedala, že jej nerobilo problém, priniesť ti čaj, tak by si mohol prestať z toho robiť drámu."

„Ako povieš, matka," zamračil sa, znova schytil Rheu za ruku a vyšli zo salónika, pričom Draco treskol dverami. Pustil dievčinu a pozrel sa na ňu. „Prepáč."

„Neospravedlňuj sa, Draco," šepla a v očiach sa jej zjavili slzy.

„Prečo plačeš?"

„Povedal si, že som tvoja sestra, nazval si ma sestrou," riekla mu a na tvári sa jej zjavil úsmev. „Správal si sa ku mne vždy pekne, aj keď som plodom nevery tvojho otca s Merlinvie kým."

„A záleží na tom? Si moja sestra a keby bolo po mojom, tak nosíš naše priezvisko a pristupuje sa k tebe úplne inak," odvetil jej a pohladil ju po vlasoch. Nechcel, aby plakala. Necítil sa dobre, keď nejaká žena plakala v jeho prítomnosti. „A mám ťa predsa rád."

„Aj ja ťa mám rada, Draco," objala ho. Privinul si ju do náručia.

Naozaj ju mal rád. Bol už dospelý, keď jeho otec priviedol domov malé tmavovlasé dievčatko a povedal im, že to je jeho nemanželská dcéra. Narcissa sa veľmi hnevala, ale napokon to ustála, ale k dievčatku si nikdy nenašla cestu. Nútila ju pracovať, ako keby bola domáci škriatok. Samozrejme, že to sa Luciusovi nepáčilo a tak dievčatko ostalo v dome, občas niečo pre Narcissu urobilo. Keď malo jedenásť rokov, odišlo študovať do Beauxbatonsu, aby o nej nikto na Rokforte netušil. Nikto vlastne netušil nikdy, že má Draco sestru. Lucius to tajil kvôli svojmu postaveniu a Narcissa rovnako kvôli hanbe, ktorú prežívala. Jediná osoba, ktorá to okrem nich troch vedela, bola Andromeda a tá sa k Rhei vždy správala veľmi pekne. A Draco tiež. Mal ju rád. Bolo na nej niečo, čo ho nútilo ju ochraňovať. A teraz keď sa vrátil, ešte viac.

Rhea už bola dospelá, mohla hocikedy odísť, ale nechcela. Dokonca ani teraz, keď zomrel Lucius.

„Chcela by som ťa o niečo požiadať." Odtiahla sa od neho.

„O čokoľvek," prikývol.

„Nenašla by sa v otcovej spoločnosti pre mňa nejaká práca? Niečo čo by som mohla robiť z domu, aby ma tam nevideli? Rada by som pracovala, som už dospelá. Vieš, že som celkom šikovná, mala som samé dobré známky. Veľa som toho prečítala. Skoro celú knižnicu v dome. Naozaj budem užitočná, ak ma niečím poveríš. Sľubujem."

„Dobre," prikývol Draco.

„Naozaj?"

„Nemôžem ti brániť pracovať a matka tiež nie," odvetil jej. „Zajtra pôjdeš so mnou do spoločnosti a pozrieme sa, čo by si mohla robiť."

„Mám ísť tam?" spýtala sa trocha vyľakane.

„Áno a potom pôjdeme na nákupy," dodal, keď si všimol, že jej šaty sú trocha rozpárané.

„Ale, Draco."

„Bez komentára," žmurkol na ňu. „Aj tak budeš mať narodeniny. A nemáš žiadne vhodné šaty na otcov pohreb. Niečo si vyberieš."

Znova sa jej zaleskli slzy a nadšene ho objala. „Som rada, že si doma, vážne. Chýbal si mi."

„Aj ty si mi chýbala, Rhea," opätoval jej objatie. Usmial sa. Nevrátil sa domov iba kvôli matke, ale aj kvôli nej. Musel ju ochrániť. Bohužiaľ ju musel ochrániť pred svojou matkou, ktorá ju nikdy neprijala. Nerozumel tomu prečo. Nikdy ju tu nehľadala jej skutočná matka. Rhea ju obdivovala a mala rada, ale Narcissa na ňu hľadela iba ako na zradu manžela, nikdy sa nepokúsila dať tomu dievčatku lásku. Nevidela, že to dievčatko si ju zaslúži. Dracovi to bolo ľúto. Nuž napriek všetkému bol rád, že z nej vyrástla krásna, inteligentná a veselá mladá dáma. Bol na svoju malú sestričku veľmi pyšný.

***

Hermiona sa tiež vrátila späť do hradu, bola smutná a rozrušená. Vidieť Draca bolo ešte horšie, ako na neho iba myslieť. Celé tie roky boli smutné, ale teraz sa jej to videlo ešte horšie. Mala pocit, že celý svoj život premárnila tým, že sa Draco objaví a bude o ňu bojovať. Prečo mu to však vtedy pred rokmi nedokázala povedať, netušila.

Vzdala sa. Mal pravdu, bola to aj jej vina. Vyslovene ho žiadala, aby ju nechal, aby odišiel, pretože bola mladá, pretože si myslela, že to nezvládnu, bála sa reakcie svojej rodiny, svojich priateľov a hlavne sa bála reakcie jeho rodiny. V tej dobe jeho rodina znova získala svoje meno, svoje majetky. Ich vzťah bol nevhodný.

Roky po vojne sa niektoré veci vracali do starých koľají a ona bola stále iba muklorodená čarodejnica a Draco bol čistokrvný. Vo vysokých kruhoch sa tento status naďalej riešil. Nie všetky veci vyriešila vojna. Postupom času sa zdalo, akoby ľudia aj zabudli, prečo sa bojovalo a čo celú vojnu spôsobilo. Hermione sa to videlo smutné, ale nemohla s tým nič urobiť. Jej meno neznamenalo už takmer nič. Na poličke jej síce stále žiaril Merlinov Rád prvého stupňa, ale ak chcela niečo presadiť, niečoho sa dožadovať, všetci zabudli na to, že je Hermiona Grangerová, vojnová hrdinka.

A podobne na tom bol aj Harry, aj keď k nemu aspoň pristupovali s úctou a s rovnakou úctou ho aj odmietali. Zvykol si. Harry mal svoju prácu aurora, mal svoju rodinu a nepotreboval nič viac. Konečne mal v živote pokoj, po ktorom túžil. Neangažoval sa v zmenách, tak ako to mala v pláne ona. Chcela lepší prístup pre muklorodených, chcela lepší prístup pre domácich škriatkov, kentaurov, vlkolakov a iných, ale čoskoro pochopila, že sa to nezmení behom noci. Potom však pochopila, že sa to zrejme nezmení nikdy, keď bude na to sama, alebo len s hŕstkou ľudí. Prestala sa angažovať a odišla vzdelávať mladých ľudí na Rokfort. Aspoň tu videla akési uplatnenie a zmysel. Nemala pocit, že to čo robí je úplná strata času.

Prezliekla sa do pyžama a ľahla si do postele. Mesiac jej osvetľoval spálňu a ona mala v hlave toľko myšlienok, že si nakoniec musela zobrať Bezsenný elixír, lebo by prebdela celú noc.

***

V sobotu sa konal pohreb Luciusa Malfoya. Draco mal na sebe čierny habit a v tvári mrzutý výraz. Chcel to mať za sebou. Najradšej by bol keby sa to celé konalo iba v rodinnej atmosfére, ale vedel si predstaviť, koľko vysoko postavených čarodejníkov sa dostaví a niektorí z nich iba preto, aby sa uistili, či je jeho otec naozaj mŕtvy.

Vyšiel zo svojej izby, na chodbe stretol Rheu v nových čiernych šatách. Tvárila sa pochmúrne a smutne. Na rozdiel od neho, si Luciusa vážila a jeho smrť ju skutočne zasiahla. Možno aj z dôvodu, že nadobudla pocit, že ostala na svete sama. Draco jej však posledné dni dával jasne najavo, že na svete sama rozhodne nie je. Ponúkol jej rameno a spoločne sa vybrali na cintorín. Narcissa išla so svojou sestrou Andromedou.

Nijako ho neprekvapilo, keď na cintoríne zbadal Pottera s jeho ženou. Kde by Svätý Potter nechýbal? Kývol mu na pozdrav, ale potom sa ho snažil ignorovať. Matka vedľa neho nariekala a Rhea potichu plakala. Teta Andromeda tiež uronila pár sĺz a držala sa za rameno svojho vnuka Teddyho Lupina, očarujúceho za každých okolností. Všetky prítomné ženy mohli na mladíkovi oči nechať. Hoci nebol až taký výrazný ako niekedy. Na túto formálnu príležitosť zvonil hnedé vlasy. Teddy Lupin zdedil schopnosti svojej matky a bol metamorfomágom. Mohol meniť svoj vzhľad a Draco už dávno usúdil, že zo seba zámerne robil najkrajšieho chlapa na planéte. Jeho srdce bolo aj tak obsadené odmalička krásnou blonďavou vílou - Victoire Weasleyovou, tohto času už Lupinovou, ktorá mu dnes nerobila spoločnosť.

Zbadal aj Pansy a Goyla, ktorí naozaj prišli so svojím synom Nathanom. Šesťročný chlapček úplne netušil, kde sa nachádza. Tmavé vlásky mu padali trocha do tváre. Vyzeral trocha vystrašene a pevne zvieral Pansy za ruku. Goyle sa tváril ako vždy, akoby ani nevedel, kde sa nachádza a prečo. Draco sa nad tým uškrnul.

Obrad sa začal. Draco poriadne nevnímal, len vybral vreckovku zo svojho habitu a podal ju Rhei, ktorá vedľa neho plakala. Narcissa sa na neho zamračila, vôbec sa jej nepáčilo, Rhea na pohrebe stojí vedľa nich, ale Draco to neriešil. Keby bolo po jeho, povedal by všetkým, že to je jeho sestra. Nikto sa našťastie nepýtal, hoci ľudia na ňu hľadeli. Narcissa mala pripravenú odpoveď, že to je vzdialená Luciusova neter.

Draco sa pozrel na príjazdovú cestu, odkiaľ videl prichádzať čarodejnicu v čiernych šatách. Celkom ho prekvapilo, kto bola spomínaná čarodejnica. Kráčala s hlavou hore a potom sa postavila k Potterovi a jeho manželke. Nevenovala mu pohľad. On bol však rád, že mohol vidieť.

Pohrebná reč bola dlhá a nudná. Nakoniec sa skončila, prítomní hodili biele ruže na rakvu a bolo po všetkom. Lucius Malfoy bol pochovaný hlboko pod zemou a aj veľmi hlboko v Dracovom srdci. Ak ešte nejaké srdce vôbec mal. Zrejme však áno, hoci si nebol istý. Ale keď sa pozrel na matku a Rheu, vedel, že ho musí mať, lebo ich potreboval chrániť. Miloval ich. Potom sa pozrel na Hermiou a bol si istý, že ho má. Pretože sa zatrepotalo, keď ju znova videl.

***

„Povedala si, že neprídeš," vravela Ginny, keď odchádzali z pohrebu Luciusa Malfoya.

„Zmenila som názor," odvetila jej Hermiona. „Vadí?"

„Nie," pokrútila Ginny hlavou, „iba ma to prekvapilo. Teba nie, Harry?" Otočila sa na manžela, aby od neho získala podporu.

„Myslím, že to je Hermionina osobná vec a nemala by si do toho rýpať, Ginny," povedal Harry úprimne, za čo si vyslúžil jej mračiaci sa pohľad, ale vľúdny pohľad Hermiony za to, že ju chápe.

Ginny nakoniec iba mykla plecami a kráčala ďalej až k východu z cintorína. „Ideme do Brlohu na obed. Nepridáš sa?" spýtala sa Hermiony.

„Nie, vďaka," pokrútila hlavou.

„Mamka by sa potešila. Tvrdí, že ťa nevidela roky," uškrnula sa na ňu Ginny.

„Musím sa vrátiť na Rokfort," zahovorila Hermiona. Mala Weasleyovcov rada, ale do tej rodiny nepatrila. Nechcela sa vtierať. Robila to tak už roky. Odkedy sa rozišla s Ronom, tak sa tej rodine stránila ako sa dalo. Aj keď niektorých otravným členom rodiny sa vyhnúť nedalo. Pobozkala Ginny na líce a potom aj Harryho. Obaja sa odmiestnili, ale ona sa chcela ešte trocha prejsť.

„Slečna!" začula za sebou ženský hlas a otočila sa. Dobehla k nej mladá žena a podávala jej šatku. „Stratili ste ju."

„Ďakujem," poďakovala sa Hermiona a vzala si od nej svoju čiernu šatku.

„Nie je začo," odvetila. „Videla som vás na pohrebe. Poznali ste Luciusa Malfoya dobre?"

„To by som nepovedala," pokrútila hlavou Hermiona a premeriavala si dievča oproti sebe. Aj ona si ju všimla. Stála na pohrebe vedľa Draca. Nikdy predtým ju ale nevidela. Netušila kým je. Bola veľmi pekná, vysoká skoro ako ona a vlasy mala tmavé. Sálal z nej akýsi pokoj a Hermiona sa na ňu nedokázala mračiť.

„Chápem," prikývla dievčina. „Som jeho vzdialená príbuzná. Volám sa Rhea." Podávala jej ruku.

„Hermiona Grangerová," predstavila sa Hermiona a potriasla jej rukou. „Nevyzeráte ako Malfoyová."

„Prečo? Lebo nie som blond?" pousmiala sa. „Nie všetci z rodiny majú blond vlasy."

„Nie preto," odvetila jej Hermiona. „Skôr preto, že ste milá."

Dievčina sa na ňu usmiala. „Ste mi sympatická a neviem, prečo by som nemala byť milá. Ale áno, chápem vás. Rada som vás spoznala, pani Grangerová."

„Aj ja teba, Rhea," prikývla Hermiona a potom sa pobrala na odchod. Dievčina stará ako James Sirius Potter na ňu urobila dojem. Mala chuť sa od Malfoya dozvedieť o nej niečo viac. Netušila, prečo ju to toľko zaujíma, ale po zvyšok dňa na ňu myslela. Netušila, ako je možné, žeby bola rodina Malfoyvcov rodinou s touto milou a bezstarostnou dievčinou. Avšak Hermiona netušila, že Rhea v skutočností bezstarostná nie je.

***

„Ahoj, šampión," pozdravil Draco syna Pansy a Goyla. Stál pri dverách do záhrady, celkom sám. A Draco potreboval vypnúť. Nechcelo sa mu naďalej počúvať kondolencie a ani to, aký bol jeho otec úžasný človek a podnikateľ. Nezaujímalo ho to a hlavne tým slovám ani poriadne neveril. „Som Draco."

„Ahoj," potichu odzdravil chlapček.

„Prezradíš mi ako sa voláš?" Kľakol si k nemu Draco.

„Volám sa Nathan," odvetil mu chlapček. „Chcel by si byť môj kamoš?" spýtal sa Draca a venoval mu úsmev.

„Samozrejme," prikývol Draco.

„Nemám kamarátov," posťažoval sa mu Nathan. Draco ho vzal za ruku a zobral ho von do záhrady. Počasie bolo príjemné a Nathan sa zaujímal o každú rastlinu v záhradke Narcissy. Draco, ktorý si čo to z Herbológie ešte pamätal, mu odpovedal a vysvetľoval, čo sú zač. Nathan sa mu videl ako šikovný chlapec.

„Čaute," ozval sa za nimi veselý hlas, ktorý nemohol patriť nikomu inému ako Teddymu Lupinovi. „Draco, rád ťa vidím." Podal mu ruku.

„Aj ja teba, Teddy. Ako sa majú deti?"

„Výborne," usmial sa Teddy. „A tvoja spoločnosť?" žmurkol na chlapca. „Som Teddy."

„Ja som Nathan," predstavil sa mu chlapček a fascinovane na neho hľadel, lebo si Teddy zmenil rázom vlasy na fialové, čo chlapčeka ohromilo. Draco to považoval za predvádzanie, ale na druhej strane chcel byť Teddy k chlapčekovi isto milý. „Wow!" povedal Nathan. „Ako si to urobil."

„Tajomstvo," žmurkol na neho Teddy.

„Dokážem to aj ja?" spýtal sa Nathan Draca.

„Možno raz," odvetil Draco, bolo to milosrdné klamstvo. Chlapček bol šmukel. Určite nikdy nebude môcť zmeniť svoj vzhľad, ale Draco si myslel, že je šikovný a určite nájde uplatnenie mimo sveta čarodejníkov.

„Super," potešil sa chlapček. „Budeš aj ty môj kamarát, Teddy?"

„Jasnačka," žmurkol na neho Teddy. „Počuj a ja mám syna v tvojom veku. Volá sa Remus. Páčil by sa ti."

„Aj on vie meniť vlasy?"

„Nie," odvetil Teddy.

„To nevadí, mohol by sa ísť ku mne niekedy hrať?"

„Jasnačka," prikývol Teddy. „Kto je jeho mamička?"

„Pansy Parkinsonová-Goylová," uškrnul sa na neho Draco.

Teddy mu opätoval úškrn. „No, čo už. Ale to by sme hádam nejako vedeli vyriešiť," usmial sa na Nathana. „Remus sa poteší. A mám aj dcérku. Maličkú."

„Ako sa volá?"

„Dorie," odvetil Teddy a usmial sa znova.

„Dievča ako kamarátku ešte nemám," zamyslel sa Nathan.

„No vidíš, dohodnem to s tvojou mamou, keď tak sa môžeš ísť hrať k nám," usmial sa na neho Teddy. Nathan s rozbehol k fontáne a Draco a Teddy osameli.

„To je riskantné rozhodnutie," zasmial sa Draco.

„Pansy je až taká desná?"

„Dosť," uškrnul sa Draco. „A nemyslím si, že je to dobrý nápad."

„Prečo?"

„Chlapček je šmukel," povedal mu Draco. „Bol by zbytočne sklamaný. Nikdy nepôjde s malým Remusom do Rokfortu."

„Chápem," prikývol Teddy a pozrel sa na chlapčeka. „Priatelia však môžu byť nie?"

„Ty si nepoučiteľný, Lupin," zamračil sa Draco. „Malé deti to nechápu. Nathanovi to spôsobí iba veľa bolesti."

„Remus chodí do muklovskej školy, takže myslím, že to v skutočnosti naozaj žiaden problém nebude," ubezpečil ho Teddy a podal mu ruku. „Už pôjdem. Maj sa." Dodal, zakýval Nathanovi a potom odišiel.

Draco si v duchu vynadal, že si zase urobil vlastný záver. Nathan k nemu pribehol s úsmevom na tvári a on mu ho opätoval. „Počuj, mám nápad. Poznám ešte jedno dievča, ktoré by mohlo byť tvojou kamarátkou. Chceš ju spoznať?"

„Jasné," potešil sa Nathan a zatlieskal.

***

Hermiona zaspala na sedačke. Bol to dlhý deň. Myslela na Draca, na Rheu, na všetko a nakoniec zaspala z toľkého vyčerpania. Snívalo sa jej niečo zvláštne. V tom sne bola tehotná. Čakala bábätko, ale ostatné veci boli akési zahmlené. Jasne videla v sne iba svoje zväčšené bruško.

Prebrala sa celá spotená a zadychčaná. „Čo to...," zosmutnela. Jej nočné mory ju jedného dňa úplne zničia. Rozplakala sa, triasla a zachumlala sa do deky. Prečo sa s ňou takto kruto ešte hrá aj jej podvedomie?

Pozn. autorky:

Vitajte pri novej kapitole, kde sa objavilo pár nových, ale aj známych postáv. Ako sa Vám zatiaľ páči Rhea a Dracov postoj k nej? Som zvedavá na Vaše názory na túto kapitolu. 

Na animácií je Rhea :)