Oriana sledovala Victoire, ktorá mala na rukách malého Williama a kŕmila ho koláčikom. Usmievala sa na neho a William sa usmieval na ňu. Netušila, čo si má o tom myslieť a tak k nej zamierila a posadila sa k nej. „Môžeš mi ho dať."

„To je v pohode," odvetila jej Victoire. „Mala ho Dominique, ale odbehla..."

„Videla som ju s tým rodinným priateľom," riekla Oriana.

„To je Viktor Krum," povedala jej Victoire. „Bol dosť známy metlobalový hráč a teraz je tréner."

„To je vážne Viktor Krum?" spýtala sa Oriana a pohľadom blúdila po záhrade a nakoniec ho zbadala pri Harrym Potterovi. „Neverím..." Samozrejme, že ho poznala. Teddy jej o ňom hovoril a mali aj jeho fotografie a poznali všetky jeho finty.

„Áno, je," zasmiala sa Victoire. „Je to mamin kamarát a aj strýka Harryho."

„Fíha!"

„Boli spolu v Trojčarodejníckom turnaji," vysvetlila jej Victoire.

„Ten mi Teddy spomínal, ja som zabudla," prikývla Oriana. „Asi si od neho pôjdem vypýtať podpis."

Victoire sa zasmiala. „Och, to by som nerobila!"

„Prečo?"

„Tatko nemá Viktora rád," zasmiala sa Victoire opäť. „Teda myslím, že nikto okrem Harryho a Teddyho nemá Viktora rád. Myslím mužskú časť našej rodiny. Najviac ho nemá rád strýko Ron, lebo Viktor kedysi chodil s tetou Hermionou."

„Táto rodina je ozaj zaujímavá," prikývla Oriana.

„Áno, to veru je," odvetila jej Victoire. „Kde je vôbec Dominique?" rozhliadla sa aj ona po záhrade, ale sestru nevidela.

„Nevidela som ju," povedala jej Oriana. „Daj malého a môžeš ju ísť nájsť."

„Áno, mala by som," prikývla Victoire a podala jej synčeka. „Nemala by si ho veľmi nosiť na rukách teraz. Aspoň mne to liečiteľ vravel, keď som čakala Dorie a Remus bol ešte malý. Aj keď bol trocha starší od Williama, ale predsa len. Už vieš, či to bude chlapec, alebo dievčatko?"

„Ešte to neviem," odvetila jej Oriana.

„No uvidíme," prikývla Victoire. „Ak by to bolo dievčatko, tak mi ostali nejaké vecičky po Dorie, niektoré aj úplne nové, lebo ona veľmi rýchlo rástla a Dominique jej furt niečo kupovala. Keby si chcela..."

„Určite by som chcela," prikývla Oriana. „Ja..., naozaj ďakujem, Victoire."

„Vieš, že to robím kvôli tatkovi a deťom, však?" spýtala sa jej Victoire.

„Áno," prikývla Oriana. „Je mi jasné, že nikdy nebudeme kamarátky."

„Tatko ti povedal o tej svadbe?"

„Hej a mrzí ma to," odvetila jej Oriana. „Ale nemala by si z toho viniť iba tvoju mamu."

„Prečo?"

„Pretože obe vieme, že ani na Rokforte si ma veľmi nemusela. Nepáčilo sa ti, že sa Teddy so mnou priatelí a možno by som sa na tvojom mieste správala rovnako. A nemôžeš sa úplne diviť ani tvojej mame, pretože pravda je, že som sa na tvojho otca naozaj pozerala počas svadby. Páčil sa mi," riekla jej Oriana. „Ale prisahám, Victoire, že by som nikdy nenabrala odvahu ho čo i len osloviť. Nie som taká žena, nech si myslíš, čo si myslíš."

„No, aspoň si úprimná," prikývla Victoire. „Idem nájsť Dominique." A potom odišla.

Oriana si privinula synčeka do náručia a sledovala Billa, ktorý sa zhováral s Louisom a na niečo sa spolu smiali. Bill vyzeral tak šťastne a ona bola rada, že to je vďaka nej a deťom. Naozaj jej bolo veľmi ľúto, keď sa Victoire nechcela s Billom ani len zhovárať. Teraz sa to zmenilo a hoci ju Victoire nebude mať nikdy rada (to si bola istá), aspoň s Billom sa znova zhovárala a on bol aj preto šťastný. Nechcela, aby mu niekto ešte niekedy zlomil srdce.

***

„Zdravíčko," uškrnul sa James Sirius Potter na Draca. „Smiem ďalej?"

„Bohužiaľ, si tu vítaný," prikývol Draco a pustil ho do domčeka. „A čo je dôvodom tvojej návštevy?"

„Pozval som Rheu dnes k babičke a dedkovi, ale ona mi odpísala, že nechce ísť. Celkom ma to prekvapilo, tak som s ňou prišiel dať o tom reč," vysvetlil mu Potter.

Draco vedel odkiaľ vietor fúka. „Zavolám ti ju."

„Áno, ďakujem," prikývol chlapec.

Draco vyšiel na poschodie, zaklopal na dvere izby svojej dcéry a potom vošiel dnu. Rhea, Nathan a Hermiona spolu kreslili nejaký obrázok. „Rhea, zlatko, máš návštevu. Je tu Potter."

Rhea vyzerala prekvapene. Rýchlo vyskočila na nohy, zamierila k zrkadlu a uhladila si vlasy. Potom sa rozbehla dole schodmi, až sa za ňou zaprášilo. Draco chcel zamieriť dolu, ale Hermiona prútikom pred ním zavrela dvere. „Pridaj sa k nám," riekla mu.

„Mám ešte niečo..., nejakú prácu..., ehm, dole..."

„Nie, nemáš," zamračila sa na neho. „Dopraj im súkromie. Zober si pastelky a začni maľovať!"

„Tyranka," uškrnul sa na ňu Draco. Prešiel k ním, pohladil Nathana po vlasoch a ten sa zasmial sa. Draco na neho žmurkol a potom si vzal pastelky. Sladko sa usmial na Hermionu a ona nad ním mávla rukou.

Aj tak bol presvedčený, že Rhea im všetko povie. Bola k ním dosť úprimná a to bol Draco rád. Nechcel, aby v ich rodine boli nejaké tajomstvá. Už tak žiť naozaj nechcel. Nathan mu podal ďalšie pastelky a spoločne začali pracovať na obrázku.

***

„James, ahoj," pozdravila ho Rhea a usmiala sa na neho. „Čo tu robíš?"

„Napísala si, že neprídeš," povedal jej James. „Stalo sa niečo? Respektíve, urobil som niečo?"

„Nie," pokrútila hlavou. „Mrzí ma to, ja len..."

„Rhea, čo sa deje?"

„Neviem, či to pochopíš..."

„Prečo by som nepochopil?"

„Je to zložité," riekla.

„Ak by si mi to vysvetlila," žiadal ju James. „Mne predsa môžeš veriť, Rhea a môžeš mi povedať všetko."

„Tá žena, ktorú si berie tvoj strýko," začala Rhea a nadýchla sa. „Môj starý otec, Lucius..., on sa podieľal na vražde jej rodiny."

James smutne prikývol. „To nie je moc dobré."

„Nechcela som sa s ňou stretnúť," povedala mu Rhea úprimne. „Stretla som ju v obchode so svadobnými šatami, keď som tam bola s mamou a necítila som sa dobre, keď zistila, kto som."

„Niečo ti povedala?"

„Nie, to nie," pokrútila Rhea hlavou. „Ona bola rovnako vydesená z celej situácie ako ja. Len som sa necítila dobre a nechcela som ju vidieť. Ja viem, že vždy budú existovať ľudia, ktorí si pamätajú z akej rodiny som. A možno ma budú za to aj viniť a ja nie som ešte taká odolná ako môj otec. Prepáč mi to, James."

„Chápem," prikývol James. „Ale nie je to tvoja vina, čo sa stalo jej rodine."

„Viem, že nie," prikývla aj ona.

„Ver, či nie, dokážem to pochopiť," povedal jej James. „Z iného pohľadu síce, ale poviem ti to. Vždy, keď mám raziu v Azkabane, stretávam tam veľa bývalých smrťožrútom a tí po mne vykrikujú, že vinou môjho otca tam teraz hnijú. Prvý raz ma to tiež vzalo. Viem, že to nie sú dobrí ľudia a že sú to vrahovia, ale niektorí k tomu možno boli prinútení. Jednoducho tiež mi nebolo ľahko. Samozrejme, že som otca nikdy z toho nevinil, ale aj tak som si uvedomil, že ja nie som môj otec."

„Rozumiem," prikývla Rhea.

„Vieš, možno sa to nezdá, ale tiež som to nemal ľahké. Byť synom Harryho Pottera je dosť náročné. Ľudia sa s tebou chcú priateliť, lebo si jeho syn. Vždy, keď v niečom uspeješ, tak je to preto, lebo si jeho syn. Nikto nevidí mňa, moje úspechy a moju prácu, ale vidia jeho."

„Ja vidím teba," usmiala sa na neho Rhea.

„Si jedna z mála, Rhea," odvetil jej James. „Zvykol som si a už to neberiem tak tragicky. Aj Albus s tým mával dosť problémy, na Rokforte na tom býval horšie ako ja. Lily je čistý flegmatik, jej to vždy bolo jedno. Ju aj tak toľko neporovnávali s otcom. Okrem toho, keď sa pozrieš na Lily, ide z nej prirodzený rešpekt, lebo je po mamke. A je krásna. Ju by nikto nikdy neporovnával," pousmial sa.

Rhea mu opätovala úsmev. „Som rada, že ma chápeš, James. Mal by si sa vrátiť na oslavu."

„Nie," pokrútil hlavou James. „Už som tam bol, strýkovi som zagratuloval. Radšej by som ťa vzal na zmrzlinu, čo povieš? Môžeme vziať aj Nathana."

„Pôjdem rada," usmiala sa na neho. „Nathan si kreslí s našimi. Myslím, že by sme mohli ísť sami. Len im to vybehnem povedať."

James Sirius na ňu žmurkol a ona vybehla hore na poschodie. Bola rada, že ju James chápe a že prišiel za ňou, aby sa jej spýtal, čo sa stalo. A chcel zostať s ňou. Nemohla si vybrať lepšieho chlapca, aj keď ho jej otec nemal veľmi rád.

***

„Si v pohode?" Victoire konečne našla Dominique a to až pri malom jazierku, ktoré patrilo k Brlohu.

„Hej," otočila sa na ňu sestra a tmavé oči jej žiarili. „Prišiel kvôli mne."

„Nerozišiel sa s tebou?" spýtala sa jej Victoire.

„Áno, ale chýbam mu," povedala jej Dominique a usmiala sa. „Nemôžem tomu uveriť. A nie, nič nehovor, Victoire, prosím!"

„Nič som nemala v pláne povedať," odvetila jej sestra.

„Vďaka," usmiala sa na ňu Dominique. „Možno to je celé hlúposť, ale teraz v tejto chvíli..., je to presne tak, ako som chcela."

„Tak sa moc netvár nadšene, lebo si to ešte niekto spojí," pripomenula jej Victoire, keď sa spolu vrátili do záhrady.

„Kde ste boli?" spýtal sa ich otec.

„Len sa trocha prejsť," odvetila mu Victoire a pobozkala ho na líce.

„Chýbali sme ti?" spýtala sa ho Dominique a žmurkla na neho.

„Vy mi chýbate, aj keď ste odo mňa preč čo i len sekundu," ubezpečil ich Bill. „Viete, čo tu robí Viktor?"

„Neprišiel za mamou?" vymyslela si Victoire.

„Hádam by ju nehľadal tu. Určite je informovaný o všetkom," vravel im Bill. „Mama mu celkom dosť písala, no nie?"

„Netuším," mykla Victoire plecami.

„Myslím, že prišiel za Harrym," vymyslela si Dominique rýchlo. „Chce získať Albusa do jeho tímu a možno si myslí, že keď zatlačí na Harryho, tak to bude jednoduchšie. Ale Albus nemení strany, nie je až taký idiot."

„Minique!" ohriakol ju Bill. „Nehovor tak o bratrancovi."

„To bol žart," ubezpečila ho Dominique. „Idem si dať babkine koláčiky, dáte si so mnou?"

„Ja idem vystriedať Teddyho, lebo mám pocit, že za chvíľku odpadne," zasmiala sa Victoire. Teddy sa stále naháňal a bláznil s deťmi, že pri tom celkom dosť dychčal a určite by si už rád sadol a pustil sa do koláčikov tiež.

„A ja sa pôjdem trocha venovať svojej budúcej manželke," povedal im otec.

„Takže, chuderka Dominique zase bude musieť jesť sama," zasmiala sa Dominique. „Vlastne, aha, Lou sa napcháva, idem za ním," a vyštartovala.

Victoire sa usmiala na otca a potom sa rozbehla za Teddym a deťmi. Bill bol šťastný, že sú pri ňom obe dve.

***

„Rozmýšľal si nad tým, že by si šiel za svojou mamou?" spýtala sa Hermiona večer Draca, keď vyšla z kúpeľne a rozčesávala si neposlušné vlasy.

„Čože? Prečo?"

„Povedať jej o svadbe..."

„Nechcem, aby tam bola, Hermiona. Povedal som, že nechcem, aby vôbec bola súčasťou môjho života!"

„Draco, je to tvoja mama!"

„Zničila mi život. Zničila ho Rhei i tebe. Je to málo, čo urobila, alebo? Nehovor mi, že by si ju chcela na našej svadbe!"

„Nechcela," odvetila mu Hermiona úprimne. „Ale keby si chcel ty..., dokázala by som sa s tým zmieriť."

„Nechcem," zopakoval.

„Chápem," prikývla.

„Rozmýšľal som o tvojich rodičoch," povedal jej Draco na oplátku. Veľmi sa o tom nerozprávali. Hermiona si vyčítala, že im nedokázala vrátiť späť spomienky na ňu a ich pôvodný život. „Asi som prišiel na to, prečo im nedokážeš vrátiť spomienky."

„Naozaj?" spýtala sa ho prekvapene a sadla si na kraj postele.

„Myslím, že to je kvôli tomu, že na teba Lucius použil zabúdacie zaklínadlo. Nemám to potvrdené, ale jedno s druhým by mohlo súvisieť," riekol jej Draco.

„Čiže sa im vráti pamäť, až keď zomriem?"

„Tak by som neuvažoval," odvetil jej Draco. „Vrátiť niekomu spomienky je náročné kúzlo. Väčšinou ak ich niekomu vymažeš, nechceš, aby ich znova našiel, aby sa k ním znova dostal. Ale ty si to urobila s iným úmyslom. Preto by pre teba malo byť ľahšie urobiť kúzlo na zvrátenie Obliviate. Lenže sama si bola prekliata a preto to oslabuje silu, ktorú si sa snažila použiť na to, aby si zvrátila kúzlo na svojich rodičoch. Dáva ti to zmysel?"

„Ale áno," prikývla. „Je to zaujímavá teória."

„Otázka znie, čo sa s tým dá robiť?"

„Zvykla som si, Draco," povedala mu Hermiona. „Okrem toho viem, že sú šťastní v Austrálií. Majú svoj život a ja už mám rodinu."

„Bola by si šťastnejšia, keby si im spomienky vrátila. Poznám ťa, Hermiona," riekol jej Draco a pohladil ju po ruke.

„Ale zrejme na to nemám dosť sily," povedala mu.

„Nemala si," opravil ju Draco. „Obliviate, ktorým ťa Lucius preklial, predsa vyprcháva."

„Nespomínam si predsa na všetko..."

„Možno, ak si spomenieš na všetko, tak budeš mať dosť sily na to, aby si rodičom spomienky vrátila," povedal jej Draco s nádejou. „Čo urobíš?"

„Neviem," odvetila mu úprimne. „Budem si to musieť premyslieť. Chýbajú mi a naozaj by som chcela, aby o mne vedeli, aby spoznali teba, Rheu a Nathana. Ale ako som ti povedala, som rada, že sú šťastní, aj keď bezo mňa."

„Ešte máš čas si to premyslieť," prikývol Draco a potiahol ju k sebe do náručia.

„A stále tu je možnosť, že sa mi spomienky nevrátia," povedala mu Hermiona. „A nikdy si nespomeniem, prečo som ti ani len nepovedala o tom, že som tehotná."

„Určite si mala dôvod, ktorý je teraz už irelevantný," povedal jej.

„Rada by som ho aj tak poznala," odvetila mu Hermiona. „Nuž ďakujem."

„Za čo?"

„Že si uvažoval nad mojimi rodičmi a nad tým kúzlom," usmiala sa na neho. „Nečakala som, že by si po tom pátral."

„Nečakala si, že som taký šikovný? Ja som bol v škole vždy dobrý, Hermiona," žmurkol na ňu Draco. „Milujem ťa a chcem, aby si bola stopercentne šťastná a k tomu šťastiu ti chýbajú vaši. Chcel by som to dať do poriadku a nejako vyriešiť. Uvidíme, čo sa s tým dá robiť. My na niečo spolu prídeme, Hermiona. Sľubujem." Objal ju a pobozkal ju do vlasov.  

Pozn. autorky:

Vitajte pri novej kapitole, dúfam, že sa Vám páčila :) asi je to už isté, ale pomaly pôjdeme do finále. Ale nebojte sa, ešte nejaké kapitoly určite budú, ešte sa nejaké veci stanú.