„Rhea nebude večerať?" spýtal sa Draco a pozrel sa na Hermionu a Nathana.

„Nie je hladná," odvetil Nathan.

„Stalo sa niečo?" spýtal sa Draco.

Hermiona prikývla a naznačila mu, že mu to povie až po večeri, lebo to nechcela rozoberať pred Nathanom. Tak sa teda pokojne najedli a keď Nathan odišiel do svojej izby, odpila si Hermiona z tekvicového džúsu a potom povedala Dracovi, čo sa dnes stalo v obchode so spoločenskými šatami. „A Rhea zostala z toho smutná, že Lucius..."

„Bol odporná sviňa," prikývol Draco. „Ale Rhea za to nemôže."

„Rovnako ako ty," odvetila mu Hermiona.

„Mrzí ma, že ste sa dostali do takejto nepríjemnej situácie a že ide práve o snúbenicu Weasleyoho," povedal jej Draco. „Viem, že to je tvoj kolega a ste priatelia. Teraz to zrejme bude problém."

„Pozri, Draco, ty a ani Rhea nie ste zodpovední za činy, ktoré urobil tvoj otec. Meno Malfoy z vás nerobia rovnaké osoby. Áno, bol si kedysi smrťožrút, ale to dievča netuší, čo ťa k tomu viedlo a čo všetko sa stalo. Ja budem stáť na tvojej strane, aj keby ma to malo stáť priateľstvo s Billom Weasleym."

Draco sa usmial na Hermionu. „Nechcem, aby tým Rhea trpela..."

„Ani ja to nechcem," prikývla Hermiona. „Snažila som sa jej to vysvetliť, ale..."

„Skúsim to ja," povedal jej Draco. „Môžem?"

„Chcela som ťa o to požiadať," usmiala sa na neho Hermiona. „Myslím, že keď jej to vysvetlíš ty, tak to pochopí. Pochopí, že nie je vinná."

„Ďakujem, že stojíš pri mne, Hermiona," opäť jej vyjadril svoju vďaku. Chcel jej to opakovať skoro každý deň, lebo aj ona sa mohla zachovať ako snúbenica Billa Weasleyoho a aj mnoho iných ďalších ľudí.

Vyšiel hore na poschodie a potom zaklopal na dvere izby svojej dcéry. Vošiel dnu, keď počul jej ďalej. „Nevečerala si. Nie si hladná?"

„Ani nie," odvetila mu Rhea. Sedela na posteli, hlavu mala sklonenú a vyzerala, že plakala. Dracovi to lámalo srdce. Lucius si nezaslúžil, aby jeho vnučka kvôli nemu vyronila slzu. Už si to viac nezaslúžil!

„Rhea," oslovil ju Draco a prisadol si k nej na posteľ. „Mama mi povedala, čo sa stalo dnes."

„To nič, o nič nejde..."

„Ale áno, ide," pokrútil Draco hlavou. „Bola k tebe nepríjemná tá..., ehm, slečna?"

„Nie," odvetila mu Rhea. „Iba povedala mame, že si berie smrťožrúta a potom sa zavrela do skúšobnej kabínky. Bolo mi jej ľúto. Tiež by som nechcela naraziť na ľudí, ktorí mali niečo spoločné s vraždou mojej rodiny."

„My dvaja nemáme nič spoločné s vraždou jej rodiny," povedal jej Draco.

„Ale Lucius áno....!"

„Rhea, ty aj a nie sme on," povedal jej Draco a donútil ju, aby sa na neho pozrela. „Nikoho som nikdy nezabil, prisahám ti. A nedopustím, aby niekedy niekto ťa osočoval za to, aké priezvisko nosíš! A nechcem, aby si si niekedy niečo vyčítala."

„Mrzí ma to, ocko," šepla Rhea.

„Ja viem, že áno," prikývol. Sám si často na seba bral príliš veľkú vinu. „Sama dobre vieš, že som bol smrťožrút a dobre vieš, prečo som sa ním stal a ako som musel. Nikdy by som sa tak sám od seba nerozhodol, ale otec áno. My však nie sme zodpovední za jeho skutky, aj keď si to ľudia môžu myslieť. Skús na tú skúsenosť zabudnúť."

„Akoby som mohla? Nevidela som ju poslednýkrát. Bude si brať Jamesovho strýka," riekla mu Rhea.

„Ty za to nemôžeš, Rhea a ak si to tá dotyčná slečna neuvedomí, tak problém je v nej a nie v tebe," povedal jej Draco vážne. „Ty si to najlepšie dievča na svete a nehovorím to preto, lebo si moja dcéra. Nikto z nás nemôže za to, do akej rodiny sa narodí a nemali by sme byť odvrhnutí len preto, aká rodina to je, alebo bola. Ak to však nepochopíš sama vo svojom vnútri, tak potom budeš z toho vždy smutná. Pretože musíš začať v prvom rade od seba, Rhea."

Slabo prikývla. „Pokúsim sa o to."

„Ďakujem, vieš, že ťa nechcem vidieť trpieť," usmial sa na ňu a pobozkal ju na čelo.

„Pre teba to je horšie, však?"

„Bolo," prikývol Draco. „Už mi na tom nezáleží. Dôležité je, že mám vás. Svoju rodinu a čo si myslia iní ľudia, mi je už jedno. Vy viete, aký naozaj som a to je dôležité. Aspoň pre mňa. Na to prídeš časom, len dúfam, že na to naozaj prídeš."

„Je veľa ľudí, ktorí ma neodsúdili za moje priezvisko," uvedomila si Rhea, keď si spomenula na svoju prvú návštevu u Jamesovej rodiny.

„Všetko to je o ľuďoch, Rhea, ale aj o tebe samej. Ako som povedal, najprv si to musíš uvedomiť ty sama. Si dosť silná a rozumná na to, aby sa ti to podarilo. A teraz poď, nebudeš o hlade," podal jej ruku a pomohol jej vstať. „Naješ sa a zahráme si Rachotiacu sedmu, povinne, všetci!"

Rhea sa rozosmiala a Draco mal pocit, že odviedol naozaj dobrú prácu.

***

V sobotu ráno bolo naozaj krásne počasie. Bill sa tešil k svojej rodine, ako všetkým oznámi tie skvelé správy. Len jeho snúbenica mala stále smutnú náladu z toho, že sa stretla s vnučkou Luciusa Malfoya.

„Vyzeráš krásne," objal ju zozadu. Mala na sebe dlhé letné fialové šaty a tmavé vlasy mala rozpustené.

„Ďakujem," odvetila a v jej hlase stále počul smútok.

„Oriana," otočil ju k sebe. „Skús na to prestať myslieť. Rhea je naozaj milé dievča a Hermiona je moja kamarátka. Sama dobre vieš, že ony nemôžu za to, čo urobil Lucius Malfoy. Dokonca ani jeho syn za to nemôže."

„Aj on bol smrťožrút!"

„Bol," prikývol Bill, lebo to bola pravda. „Okolnosti boli vtedy ťažké. Nemôžeš to pochopiť, našťastie, bola si vtedy iba bábätko. Nemám Draca Malfoya rád, ale nemyslím si, že by to bol zlý človek. Pretože verím Hermione, ona je priveľmi dobrá a múdra na to, aby s ním bola, keby to bol zlý človek. Čo rozhodne viem je fakt, že Lucius Malfoy bol sviňa. Ublížil aj svojmu vlastnému synovi, keď mu zatajil dcérku."

„Chápem, čo mi vravíš, William," prikývla Oriana. „Ale nie som si istá, či chcem viac spoznať tvoju kamarátku Hermionu a jej dcéru."

„Ako povieš," prikývol Bill.

„Nevadí ti to?"

„Nemusíš sa kamarátiť s mojimi priateľmi," povedal jej Bill. „To po tebe nemôžem žiadať."

„Môžeme to už prestať rozoberať?" spýtala sa ho.

„Rád by som, ale obávam sa, že to nebude také jednoduché..."

„Prečo?"

„Pretože môj synovec James randí s Rheou Malfoyovou," povedal jej Bill. „A je dosť možné, že tam dnes s ňou bude."

„Aha," Oriana očividne nevedela, čo povedať, ale on jej nechcel klamať. „No čo už. To je jeho rozhodnutie. Pôjdeme?"

Bill prikývol, ale bolo mu ľúto, že má takú zlú a smutnú náladu. Neostávalo nič iné, len jej dať čas, aby sama pochopila, ako sa veci majú. Vzal Williama a potom sa spoločne odmiestnili do Brlohu.

***

Dominique sa hrala s malým Williamom, keď si k nej Victoire prisadla a ťažko si vzdychla. V Brlohu sa všetci tešili z Billovej svadby a aj z príchodu nového člena rodiny. Dedko Artur bol taký šťastný, že takmer plakal. Miloval svoje vnúčatá a ďalšiemu sa rozhodne veľmi tešil. Victoire sa tiež usmievala, ale predsa len už potrebovala trocha vydýchnuť.

„Si okey?" spýtala sa jej Dominique.

„Ale áno," odvetila jej Victoire a siahla po tekvicovom džúse. Skontrolovala pohľadom Teddyho s deťmi. Bláznili sa spoločne s Lily a Albusom.

„Som na teba pyšná," povedala jej sestra.

„Nevrav," uškrnula sa na ňu Victoire.

„Myslím to vážne, Vic," povedala jej Dominique, posadila si Williama na kolená a podala mu koláčik. „Viem, že ťa to hnevá, že si sa stále nepreniesla cez rozvod našich a že sa ti nepáči, že tatko je s takou mladou ženou, ktorá má dieťa s iným..., ale zvládaš to fajn."

„Tebe to ani trochu nevadí?" spýtala sa jej Victoire.

„Bolo by pokrytecké povedať, že vadí, však?" nadhodila Dominique.

„To áno," prikývla Victoire. „Ale úprimne?"

„Neviem," odvetila jej Dominique. „Páči sa mi, že je šťastný. A on naozaj je. Je potom dôležité, kto za jeho šťastím stojí, ak naozaj šťastný je?" spýtala sa a zahľadela na otca, ktorý sa usmieval od ucha k uchu a niečo vysvetľoval svojim bratom.

Victoire slabo prikývla. „Snažím sa na to takto pozerať, Minique, ale aj tak to neviem ešte spracovať," povedala a oprášila Williamovi tričko, lebo ho mal celé od koláčika. Potom mu podala ešte jeden a pomohla mu ho zjesť, lebo koláčik bol všade len nie v jeho ústočkách. „Aj keby nešlo o Orianu, ale o celkom neznámu ženu, stále by mi to vadilo."

„Zvykneš si," odvetila jej Dominique.

„Nemám na výber," prikývla Victoire.

„Dôležité je, že je šťastný, vážne, Vic. A dôležité je, že sa s Teddym už nehádate a ty v nej nevidíš hrozbu a môžeš byť pokojná," pokračovala Dominique. „A taký mini súrodenec je celkom zábava, nie?"

Victoire prikývla a utrela Williamovi ústočká. Potom ho pohladila po líčku a pozrela sa na Dominique. „Dva kusy mini súrodencov," opravila ju.

„Tak ja som si na Willa už zvykla," zasmiala sa, zodvihla Williama, pošteklila ho a ona sa zasmial. Potom ho zasypala bozkami. „Je chutný."

„Áno, to je," prikývla Victoire a chytila ho za drobnú rúčku. Malý William bol naozaj chutný chlapček, stále sa usmieval a ona k nemu nemohla cítiť nevraživosť. Taká naozaj nebola. Usmiala sa aj na sestru, s ktorou po dlhej dobe viedla normálny rozhovor. Potom si však všimla nového návštevníka, ktorý práve dorazil do Brlohu. Nevidela ho už celkom dosť veľa rokov a netušila, čo tu robí.

„Minique," oslovila sestru.

„Čo?"

„Je tu Viktor," šepla.

Dominique sa otočila a zbadala ho tiež. Potom sa otočila späť na sestru a podala jej Williama. Vyskočila na nohy a pobrala sa za Viktorom.

„Hej, Minique!" kričala za ňou Victoire. William sa trocha zľakol, ale ona si ho ihneď privinula do náručia, aby sa nerozplakal. „Prepáč, nechcela som kričať, no tak, tíško, zlatíčko..."

***

Oriana pomáhala Molly v dome. Ukladala na tácku koláčiky a pospevovala si pritom pieseň z rádia, ktoré mala Molly zapnuté.

„Máš rada túto pieseň?" spýtala sa jej budúca svokra.

„Áno, veľmi," usmiala sa na ňu Oriana. „Kto by nemal rád Kotlík plný horúcej lásky?"

Molly sa zasmiala a potom jej to vysvetlila: „Divila by si sa, drahá, že takmer väčšina ľudí v tomto dome to trpí na Vianoce. Ale je to moja obľúbená pieseň. S Arturom sme na ňu tancovali, keď sme boli mladí. Vždy ju počúvam na Vianoce a mojim deťom ide na nervy a aj vnúčatám. Na Celestínu Warbeckovú nedám dopustiť."

„Mne sa páči ako spieva," prikývla Oriana.

„Fleur tú pieseň nenávidela, každé Vianoce sa ponosovala, aká je strašná," zdôverila sa jej Molly.

„To je mi ľúto. Keď tú pieseň nemala rada, aspoň z úcty k vám, mohla držať jazyk za zubami, nie?"

Molly jej venovala úsmev. Oriana mala pocit, že si spolu budú rozumieť. Dúfala, že sa to nezmení, pretože si ju obľúbila. Len dúfala, že aj Molly Weasleyová má na ňu podobný názor. Stále mala strach, že ju nemá rada.

„Chcete sa s Billom vziať ešte pred tým, ako sa bábätko narodí?" spýtala sa jej Molly.

„Áno," prikývla Oriana. „Chceli by sme sa vziať tak do mesiaca. Nechceme veľkú svadbu. Len vaša rodina. Ja aj tak už žiadnu nemám."

„Budeš mať novú rodinu," povedala jej Molly a chytila ju za ruku.

„Ďakujem," usmiala sa na ňu Oriana. „Bála som sa, že ma nebudete mať rada."

„Prečo?"

„Pretože som oveľa mladšia od Williama a mám dieťa..."

„Oriana," skočila jej do rečí Molly. „Bill je s tebou šťastný a to je jediné dôležité pre mňa i pre Artura. Nesúhlasíme so všetkými rozhodnutiami našich detí, ale bolo by nemožné, keby áno. Chceme len, aby boli šťastné. Nepáčilo sa mi, že sa Bill rozviedol. Kvôli deťom, ale keď raz už nie je láska medzi párom, tak to je smutné. Bol nešťastný, naozaj veľmi, ako taká kôpka nešťastia. Potom stretol teba a jeho úsmev je nákazlivý. Okrem toho ty si naozaj milé a skromné dievča. Možno som bola odmeraná, alebo chladná, ale to neznamená, že ťa nemám rada."

„Ďakujem za úprimnosť," prikývla Oriana. „Chcem, aby bol William šťastný, pretože ho milujem. Keby nebolo jeho, netuším, čo by so mnou a maličkým bolo. Je to ten najlepší človek na svete. A aj najlepší otec na svete. Keby ste len vedeli, ako veľmi sa trápil kvôli Victoire. Teraz sa už viac menej uzmierili a vážne nemá dôvod na to, aby bol nešťastný."

„Aj ja som rada, že sa uzmierili," prikývla Molly. „Victoire je trocha komplikovaná, ale predsa len je to naša prvá vnučka," pousmiala sa. „Niekedy zabúdam na to, že je už dospelá. Človek jej tie rozmary ľahšie toleroval, keď bola dievčatko."

„Je to zábava mať toľko vnúčat?" spýtala sa jej Oriana.

„Väčšinou áno," usmiala sa na ňu Molly. „S Arturom ich všetky veľmi milujeme."

Oriana si položila ruky na svoje bruško, šťastná, že jej dieťatko bude toľko milované. Nielen ňou a Billom, ale celou rodinou. „A tešíte sa aj na toto malé?"

„Neuveriteľne," prikývla Molly. „Je to krásne, že máme o dve vnúčatka viac."

„Dve?"

„William a toto maličké, čo je ceste," odvetila jej Molly a vrátila sa k ukladaniu koláčikov na tácku.

Oriane po tvári tiekla slza a Molly si to všimla. „Ďa-ďakujem..."

„Ale no tak, Oriana," pousmiala sa Molly a potom ju objala. „Hádam si si nemyslela, že by sme Williama nemali radi?"

„Ja len, že som nikdy nedúfala, že William by mohol mať starých rodičov," rozplakala sa Oriana. „Som dojatá a citlivá..."

„To je v poriadku," povedala Molly a pohladila ju po líci. „William nikdy nebude mať pocit, že nie sme jeho starí rodičia. Aj Teddyho milujeme, ako vlastného. Keby ma niekedy nazval inak ako babi, tak mu dám varechou po zadku!"

Oriana sa cez slzy rozosmiala.

***

„Čo tu robíš? A neskús mi povedať, že ťa tatko pozval!" Dala si Dominique ruky v bok a sledovala Viktora upreným pohľadom.

„Prišiel som kvôli tebe," odvetil jej Viktor a odpil si z pohárika. Stihol sa zvítať s pár členmi jej rodiny, kým sa na neho vyrútila. Odtiahol ju trocha ďalej, aby mali súkromie. „Bill by ma sotva pozval, nemyslím si, že sme práve priatelia, aj keď sa tak vždy snažil tváriť. Robil to z úcty k Fleur, ale teraz to je už jedno, nie?"

Dominique sa zamračila. „Nemal si chodiť kvôli mne. Myslím, že sme si to vyjasnili."

„Minique, chýbaš mi," šepol jej Viktor.

„Vážne?" zamračila sa znova. „Ty si mi dal košom."

„A bola to chyba," dodal Viktor.

„A čo teraz? Všetkým to tu povieš?"

„To som ešte úplne nepremyslel," odvetil jej. „Ale ak by si ma ešte chcela, myslím, že by sme niečo vymyslieť mohli."

„Ja už sama nemám chuť na všetky tie tajnosti a hlúposti," povzdychla si Dominique. „Viktor, zranil si moje city. Možno sa zdá, že žiadne nemám, ale ja..."

„Minique, ja viem, že máš city, poznám ťa možno lepšie, ako oni všetci dokopy," prikývol Viktor a ona na ňom videla, ako veľmi sa je chcel dotknúť, alebo ju aspoň chytiť za ruku, ale mohol ich hocikto vidieť. „A tiež už nemám chuť na tajnosti. Sama si ale povedala, že to nepochopia, alebo sa situácia zmenila?"

„Nezmenila," pokrútila hlavou Dominique.

„Nemám ten pocit," povedal Viktor a pozrel sa na Billa s Orianou, ktorí sa bozkávali. „Sotva by mi mohol niečo vyčítať..."

„To je iné," povedala Dominique. „On ju nevidel vyrastať a..."

„Zase až toľko sme sa nevideli, keď si bola maličká!"

„Viktor..."

„Minique, si moje všetko," povedal jej Viktor priamo do očí. „Prišiel som si po teba a neodídem bez teba. Nech to stojí, čo to stojí. Nech ma aj Bill zabije... aspoň to skúsim. Nestačí to vari?"

Dominique obliala vlna šťastia, ale nechcela to dať na sebe ihneď poznať. Keď sa s ňou rozišiel, veľmi ju to ranilo. Želala si, aby sa to nestalo, aby sa tu objavil a povedal jej, ako bez nej nemôže žiť. A to sa práve teraz dialo. Bola taká šťastná. „Stačí to," prikývla. „Ale teraz im nepokazme ich deň," dodala.

„Máš pravdu," prikývol Viktor. „Večer?"

„Kde?"

„Deravý kotlík, izba číslo 10."

„10 je moje šťastné číslo."

„Ja viem, Minique," usmial sa na ňu a žmurkol.

Dominique sa zapýrila, potom sa otočila a vrátila sa späť na oslavu. Už sa nemohla dočkať večera. 

Pozn. autorky:

Rhea prvýkrát pocítila to, aké to je byť nenávidela za to, čo urobila vaša rodina :( chuderka. Ešte že má takého skvelého otca.

A objavila sa už aj tajná láska Dominique, ktorú ste tipovali väčšinou správne :) Na animke je Viktor.