Draco si všimol pri posteli Pansy prázdnu fľaštičku. Vzal ju do rúk a keď si privoňal, vedel, že to nebude nič dobré. Nebol zase až taký dobrý v elixíroch, ale myslel si, že toto bude jed.

Pansy nedýchala. A keď sa lepšie prizrel, tak bola celá bledá. Vzala si život a urobila zo svojho syna sirotu.

Draco netušil, čo bude robiť. Keby vedel vyčarovať Patronusa ako Hermiona, mohol by jej poslať správu, aby ihneď prišla, ale on to nevedel. Potom mu napadlo, že by ju mohol zavolať cez hop-šup práškovú sieť. Našťastie mala Pansy kozub aj v spálni. Privolal Hermionu a potom hodil do ohňa ďalší prášok a privolal Pottera, pretože si nemohli byť istí, či ide o samovraždu, alebo nie. Zišiel dole k chlapcovi, ktorý tam stál a ničomu nerozumel.

„Kde je mama?" spýtal sa ho Nathan.

„Mama, ona..." Draco netušil, ako to chlapcovi vysvetliť.

Dnu vošla Hermiona a v jej tesnom závese boli Potter a Weasley. Draco im iba ukázal na poschodie a Hermiona si kľakla k Nathanovi.

„Čo sa deje, Draco?" spýtal sa znova Nathan.

„Nathan, je mi to veľmi ľúto," šepol Draco a kľakol si k chlapcovi. Hermiona zatiaľ Nathana hladila po vláskoch. „Mama zomrela."

„Zomrela?"

„Je mi to ľúto," dodal Draco.

„Je nám to veľmi ľúto, srdiečko," doplnila ho Hermiona a kľakla si k Nathanovi tiež. „Neboj sa, postaráme sa o teba."

Nathanovi po lícach tiekli slzy. „Neľúbila ma..."

„Určite ťa ľúbila," presviedčala ho Hermiona. Po tvári jej tiekli slzy a privinula si chlapčeka do náručia. „Každá mama ľúbi svoje dieťa."

„Môžem ísť za Rheou?" spýtal sa Nathan.

„Áno, Hermiona ťa vezme, dobre?" prikývol Draco. „Hermiona, prosím, vezmi ho k nám. Zistím, čo sa bude dať robiť."

Hermiona prikývla a odviedla chlapčeka. Draco vyšiel hore po schodoch a našiel Pottera a Weasleyho pri práci.

„Samovražda," odvetil mu Harry.

„Ako si na to prišiel?" spýtal sa Draco.

„Nechala ti toto," podal mu Weasley list. „Museli sme ho otvoriť, pretože to mohol byť dôkaz. A bol. Ten list je pre teba."

Draco prikývol. Bolo mu fuk, že to otvorili. Nech chcela Pansy hocičo, bolo mu to jedno. Ako niečo také mohla Nathanovi urobiť? Otrasná ženská, hromžil v duchu. Nakoniec však otvoril jej list a pustil sa do čítania.

„Draco,

už ďalej nevládzem byť na tomto svete. Nič nevyšlo podľa mojich plánov a odkedy si vzal život Goyle, veľa som o tom rozmýšľala. Urobil dobre, urobím to aj ja. Neviem žiť s pocitom, že som zlyhala, že moje dieťa je šmukel. Nevládzem žiť v opovrhnutí našej spoločnosti. Toto nie je život, ktorý som chcela. Jed som kúpila v Zašitej uličke. Bude to rýchle.

Postaraj sa o môjho syna. Koniec koncov máš ho radšej ako ja a Goyle. Si jeho krstný otec, verím, že sa ti podarí získať ho do opatery. S tebou bude šťastný.

Pansy."

Potter mu vytrhol list z ruky. „Prepáč, Malfoy, ale je to dôkaz, že si vzala život."

„Áno," prikývol Draco. „Postaráte sa o telo?"

„Isteže. Dáme ti vedieť, aby ste jej mohli vystrojiť pohreb," riekol mu Potter. „Mal by si ísť za chlapcom a potom na úrad kvôli nemu. Určite ti ho zveria do opatery. Rodičia Pansy a Goyla už nežijú, nie?"

„Nie, myslím, že žiadni príbuzní," prikývol Draco.

„Postaráme sa o to a dáme ti vedieť," povedal mu Potter.

Draco prikývol a potom ich tam nechal. Zišiel dole po schodoch a odmiestnil sa čím skôr domov. Hermionu našiel v obývačke.

„Nathan je s Rheou," odvetila mu. „Čo zistili Harry a Ron?"

„Samovražda," riekol jej Draco. „Nechala mi list o tom, ako to ide urobiť a ako sa mám postarať o Nathana."

„Prečo?"

„Pretože to bola totálna krava," zhodnotil Draco nahnevane. „Vraj nezniesla už tento život a tu hanbu okolo syna a podobné žvásty. Dúfam, že je v pekle, suka!"

„Tíško," žiadala ho Hermiona. „Nechcem, aby to Nathan počul. Samozrejme, že máš pravdu, ale bola to jeho mama."

Draco prikývol a privinul si ju do náručia, pretože mu zo všetkého bolo mizerne. Pansy opustila svojho syna, Goyle ho opustil. Obaja ho opustili už v dobe, keď sa narodil a nejavil známky čarodejnej moci. Nemilovali ho, bol im navyše a obaja ho označili ako dôvod na to, aby spáchali samovraždu. Draco ich za to nenávidel.

„Čo bude s malým?" spýtala sa Hermiona.

„Som jeho krstný otec, urobím aj nemožné, aby mi ho zverili," riekol jej Draco. „Adoptujem si ho a budem ho milovať ešte viac ako doteraz. Pretože si to zaslúži a pretože to tak cítim."

„Idem s tebou do toho. Do adopcie a do lásky. Bude to náš syn," prikývla Hermiona a zotrela si slzu, ktorá jej tiekla po líci. „Zvládneme to, však?"

„Zvládne to Nathan?"

„Určite áno," prikývla Hermiona. „Ak ostane s nami, určite áno."

***

Prípad Pansy Goylovej uzavreli ako samovraždu. Prebehlo krátke vyšetrovanie, ale bolo dokázané, že si život vzala sama a dobrovoľne. Draco musel ísť vypovedať, pretože jemu bol adresovaný jej list. Na okamih sa zľakol, že ho nebodaj chcú obviniť, že jej podal ten jed, ale Potter ho upokojil, že to je bežná záležitosť, že vypočúvajú svedkov, alebo rodinu. Draco im povedal o tom, ako sa Pansy naposledy správala, keď si bol pre chlapca. Rozprával naozaj dlho o všetkých tých rokoch, čo ju poznal, čo poznal Goyla a Nathana. O pár dní zatkli človeka, ktorý predal Pansy jed, ktorý potvrdil, že si ho kupovala sama. Ako svedka vypočúvali aj domácu škriatku, ktorá pani Pansy videla, ako jed požila. Prípad uzatvorili a vydali Dracovi telo Pansy Goylovej, aby ju mohol pochovať.

Draco sa okamžite všetkého ujal. Zariadil malý pohreb. Dlžil to Nathanovi a držal ho celý čas za ruku, ako Pansy pochovávali vedľa Goyla. Nathan plakal, bolo mu to ľúto a cítil sa osamelý. Našťastie Rhea a Hermiona urobili aj nemožné, aby sa necítil sám, a aby sa nebodaj z toho všetkého nevinil.

Rovnako zašli s Hermionou na Úrad rodiny, aby zistili, čo sa ďalej dá robiť vo veci siroty Nathana Goyla. Draco doložil dokumenty, ktoré ho označovali ako krstného otca a požiadal o jeho opateru a následnú adopciu. Zatiaľ ostal Nathan u nich, ale čakali na oficiálnu správu, avšak pracovníčka im povedala, že nevidí problém, aby Nathana Draco nedostal do svojej starostlivosti, vzhľadom na fakt, že už nežijú žiadni iní príbuzní a on je oficiálne krstný otec.

Draco sa však neupokojil. Potreboval to mať čierne na bielom a zatiaľ aspoň zariadil Nathanovi izbičku. Hermiona sa presťahovala k nemu do spálne a tak z jej spálne mohli urobiť detskú izbu. Nathan sa však bál spávať sám a tak väčšinu nocí strávil s Rheou, ktorej dôveroval najviac zo všetkých.

„Myslíš, že teraz skutočne budeš moja sestra?" spýtal sa jej Nathan, keď už ležali v posteli a ona mu dočítala rozprávku na dobrú noc.

„Určite budem," prikývla a pobozkala ho na čelo.

„Chcem ostať tu. S tebou, Dracom a Hermionou," rozprával jej Nathan. „Chcem, aby boli moji rodičia. Oni ma majú radi."

„Áno a to veľmi," prikývla Rhea.

„Bojím sa, že ma dajú do domova," priznal sa jej.

„Nedajú, to ocko nedopustí," povedala Rhea a stisla jeho ruku. „Nedovolil by niečo také. Neboj sa."

Nathan prikývol, ale ona videla, že má stále strach. Pravda bola, že aj ona sa trocha bála a vedela, že to isté cítia aj jej rodičia. Avšak všetci dúfali, že to všetko dobre dopadne a Nathan sa stane členom ich rodiny. Budú môcť naplánovať svadbu a všetko bude po nej oficiálne. Budú veľká a šťastná rodina a zabudnú na to všetko zlé, čo sa stalo. Rhea v to tak veľmi dúfala.

***

Ubehlo pár týždňov a Draco ešte stále nedostal oficiálny list a už začínal byť nervózny. Hermiona ho upokojovala, že keby sa niečo dialo, určite by prišli už úradníci a všetko by im povedali. Našťastie nikto nechodil. Až raz jeden večer dorazila pracovníčka Úradu rodiny.

Draco bol stále nervózny a Hermiona jej doniesla čaj.

„Nebojte sa, pán Malfoy, len úradné záležitosti. Musím sa pozrieť, v akom prostredí bude Nathan Goyle vyrastať," riekla mu. „Na vašej žiadosti stálo, že sa budete čoskoro ženiť a že máte aj dospelú dcéru."

„Áno, tak je," prikývol Draco. „Moja snúbenica Hermiona Grangerová," predstavil Hermionu a tá podala úradníčke ruku. „A dcéru môžem zavolať aj s Nathanom."

„Poprosím vás," prikývla.

Hermiona zašla po deti a potom ich predstavili úradníčke. Tá sa poprechádzala po dome a urobila si nejaké poznámky. Nakoniec chcela hovoriť s Nathanom osamote. Strávila u nich skoro dve hodiny a keď odchádzala, tak sa usmiala. „Zajtra by ste mohli prísť podpísať papiere," povedala im.

„Takže je všetko v poriadku? Zveríte nám chlapca?" spýtal sa Draco.

„Áno, pán Malfoy," prikývla. „A začneme s adopciou. Najprv bude chlapec vo vašej starostlivosti jeden rok. Občas prídeme na návštevu, aby sme videli, ako žijete. Návštevy nie sú ohlásené. Potom po roku sa znova pozhováram s chlapcom a ak všetko bude prebiehať ako má, vyhovieme adopcii."

„Ďakujeme vám veľmi pekne," usmiala sa Hermiona a podala jej ruku.

„Zajtra vás oboch čakám o jedenástej," odvetila pracovníčka Úradu rodiny, keď jej podávala ruku. „Predpokladám, že o adopciu chcete požiadať spoločne."

„Áno, určite, hoci ešte nie sme manželia. Svadbu budeme mať až v auguste, ale obaja si prajeme, aby bol Nathan súčasťou našej rodiny," vysvetlila Hermiona.

„Uvidíme sa zajtra," prikývla pracovníčka.

„Ďakujeme a dovidenia," podal jej ruku aj Draco. „Zajtra prídeme."

***

„Môžem tu zostať, môžem tu zostať!" tešil sa Nathan. Rhea plakala od šťastia a Hermiona tiež. Draco všetko Nathanovi vysvetlil a konečne mu spadol kameň zo srdca. Podpísali dnes ráno papiere a začala sa adopcia. Nathan bol s nimi. A ani jeden z nich nedopustí, aby sa mu niekedy niečo stalo.

„Čo keby sme to oslávili zmrzlinou?" spýtala sa Hermiona.

„Áno, áno," potešili sa deti. „Môžem si dať tri kopčeky?" spýtal sa jej Nathan.

„Samozrejme, aj celý pohár," usmiala sa Hermiona a pobozkala ho na čelo.

Nathan vybehol do chodby, aby si obul tenisky a Rhea vybehla na poschodie pre kabelku. Draco podišiel k Hermione a objal ju. „Ďakujem za všetko."

„Mne?"

„Si v tom so mnou," žmurkol na ňu.

„A zrazu úplne nečakane máme dve deti," usmiala sa na neho. „Som neskutočne šťastná."

„Aj ja," prikývol a pobozkal ju na pery. „Dúfam, že to tak bude už navždy."

Keď to vyslovil, dúfal, že sa nemýlil.

***

Oriana sa vrátila s Williamom z prechádzky. Bill bol ešte na Rokforte, ešte sa mu neskončilo vyučovanie. Oriana vybrala malého z kočíka a posadila ho do ohrádky s hračkami, keď niekto zaklopal na dvere.

Podišla k ním a otvorila ich. Pred dverami stála Fleur a Orianu oblial studený pot. „Áno?" spýtala sa jej.

„Jhe Bill tu?" spýtala sa jej Fleur. Vyzerala ako zo žurnálu. Oriana si všimla, že to je žena na úrovni, že je veľmi pekná. Vedela o nej, že mala predchodkyne, ktoré boli vílami a že sama má v sebe tieto gény. Možno preto vyzerala tak dokonalo a ona sa popri nej cítila dosť neviditeľne.

„Nie, ešte sa mu neskončilo vyučovanie. Je v Rokforte," odvetila jej Oriana slušne. „Príďte neskôr, ak s ním chcete hovoriť."

Fleur pokrútila hlavou. „Zhájdem na Rhokfort," povedala Fleur a premerala si Orianu od hlavy po päty. „Jhe to bhlízko."

Oriane sa to vôbec nepáčilo. Fleur sa otočila a ona videla ako kráčala preč od domčeka. Zavrela dvere a sledovala cez okno, ako naozaj zamierila na cestu, ktorá viedla k Rokfortu. Zamračila sa. Nepáčilo sa jej, že chce s Billom hovoriť a že je preto ochotná ísť peši do Rokfortu. A už vôbec sa jej nepáčilo, že budú sami, keď sa budú zhovárať.

Verila Billovi, verila mu celým svojím srdcom, len z toho nemala dobrý pocit. Žiarlila a bála sa, že by ho mohla stratiť. Nevedela si predstaviť svoj život bez neho.

Sadla si na sedačku, chvíľku pozorovala Williama, ako sa hrá. Krútila sa jej hlava a bolo jej nevoľno. Posledné dni to bolo častejšie, akoby vnútorne cítila, že sa niečo deje a preto sa obávala ešte viac. Vstala, aby si naliala pohár vody, keď jej pohľad padol na kalendár na kuchynskej linke.

Oriana zamrzla v pohybe. Nevoľnosti, to že jej bolo mizerne, že ráno aj vracala, znamenali určite niečo iné, ako to, že by sa malo niečo zlé stať. Už sa tak raz cítila predsa. Prečo si to neuvedomila hneď? Pozrela sa na malého Williama, ktorý sa pokojne hral v ohrádke. Nič mu nehrozilo a tak rýchlo vybehla do kúpeľne, aby na sebe vykonala kúzlo, ktoré jej potvrdí to, čo si myslela.

***

Billovi sa skončilo vyučovanie a tak zamieril do svojho kabinetu, aby si zložil veci. Už nemal žiadne úlohy na opravovanie. Pomaly sa končil školský rok a väčšina študentov sa už iba pripravovala na skúšky, ktoré začnú budúci týždeň. Nedával im úlohy, aby sa mohli svedomito pripraviť.

Zložil si veci a chcel odísť domov, keď niekto zaklopal na dvere jeho kabinetu. „Ďalej."

Prekvapilo ho, keď dnu vošla Fleur a usmiala sa na neho. „Ahoj, Bill."

„Fleur," oslovil ju, ale neopätoval jej úsmev. „Čo tu robíš?"

„Hľadala som ťha v Rokville," vravela mu a on si všimol, že sa pomaly vytráca jej francúzsky prízvuk. „Ona mi phovedala, že si ešte tu."

„Volá sa Oriana," povedal Bill automaticky. „Prepáč, Fleur, ale ja si nemyslím, že sa ešte máme o čom zhovárať."

„Ale áno mháme," trvala na svojom. „Phred pár týždňami som vravela s Dominique. Jhe to dôležité, Bill."

Bill napokon prikývol. „Tak teda dobre, prečo si prišla?"

„Mhrzí ma to," šepla Fleur. „Všetko. Uhrobila som chybu. Thy si sa snažil, pracoval si neustále, ahby nhám nič nechýbalo a ja som sa cítila oshamotene. Zhrejme preto som spoznala Jeana, ale teraz vhiem, že to bola chyba. Už nikdy nenájdem niekoho, ako si thy a to mi je ľhúto. Zničila som našu rodinu. Mhoje deti ma nenávidia..."

„To posledné nie je pravda," skočil jej Bill do rečí. „Naše deti nie sú schopné niekoho nenávidieť. Len sa sklamali. Odpustia ti. Si ich matka a viem, že všetci traja ťa majú veľmi radi."

„Dominique sa vheľmi hnevá," riekla mu Fleur. „Vždy som to mhala s ňou ťažké. Ona je..."

„Úplne Weasleyová," doplnil ju Bill.

„Je rhebel," prikývla Fleur. „Mhilujem ju."

„A povedala si jej to?" spýtal sa jej Bill. „Pozri, Fleur, áno, máš pravdu, tvoj vzťah s Dominique bol vždy zložitý. Victoire sa viac podala na teba, Louis je aj do jednej rodiny aj do druhej, ale Dominique je úplne do mojej rodiny a je bláznivá, rebelka, vymýšľa, čo sa len dá, občas to s ňou naozaj bolo ťažšie ako s Victoire alebo Louisom," usmial sa. „Ale ak sa budeš snažiť, som si istý, že si získaš odpustenie všetkých našich detí."

„Dhúfam, že máš pravdu," prikývla.

„Ale pokiaľ ide o nás..."

„Ďhakujem," prerušila ho. „Kryl si ma pred nimi a ja som si to nevhážila," riekla mu. „Všetko ma to vheľmi mrzí. Keby som mohla vrátiť čas..."

„Ja nechcem vrátiť čas, Fleur," povedal Bill a hoci to znelo tvrdo, cítil to tak. Prežil s Fleur veľa rokov. Niektoré boli úžasné, iné horšie. Ako nakoniec život sám. V každom vzťahu je raz dobre, raz sú problémy. Nevyhli sa tomu a problémy neustáli. Ale Bill už čas vrátiť nechcel. Ich deti boli dospelé a kým boli malé, mali kompletnú rodinu. Teraz bol šťastný s inou ženou a plánoval si s ňou nový život.

„Phrosím vypočuj ma, ešte som neskočila," žiadala ho jeho bývalá manželka. 

Pozn. autorky:

* Úrad rodiny je moja vymyslená inštitúcia, ale niečo také isto museli mať aj čarodejníci. Funguje to vlastne ako u nás Sociálno-právna ochrana detí. Dieťa je vždy zverené na jeden rok do náhradnej starostlivosti a až potom sa prechádza na adopciu. Ak sa nemýlim, tak to trvá jeden rok a robia sa návštevy v rodine, rozhovory s dieťaťom (ak už je schopné samo vyjadriť názor). 

Čo poviete na našu rodinku? Zaslúžia si byť všetci spolu :) čo asi tak nakoniec chce Fleur od Billa? :D

Na animácií je Fleur :)