„Victoire Weasleyová!" napomenula ju ihneď matka.

„Lupinová," opravila ju Victoire automaticky. Po chvíľke ticha, ktoré medzi ostalo, ju zabolelo pri srdci. „Tak, čo tu robíš, mama?" spýtala sa a snažila sa nerozplakať. Keby pri nej nestála teta Angelina, dávno by plakala.

„Vezmem deti uložiť spať, aby ste sa pozhovárali, dobre?" navrhla teta.

Victoire slabo prikývla. Nebola si istá, či sa chce zhovárať so svojou mamou. Posledné mesiace často myslela na to, čo sa stalo a prečo sa jej rodičia rozviedli. Snažila sa nedávať to za vinu ani jednému, pretože ako povedala teta Hermiona, tak za to tak či tak vždy môžu obaja. Victoire však mala pocit, že jej matka za to predsa len môže viac.

„Victoire," oslovila ju Fleur a jej hlas bol zrazu celkom iný. „Mhrzí ma tho..."

„Nemali ste ma klamať. Ani tatko, ani ty," riekla Victoire. „Nie som predsa malé dievčatko, aby som si nezaslúžila pravdu. To, že ste od toho chceli uchrániť Louisa, ale ja som už veľká a Dominique tiež. Všetci to už vedia mama. Možno okrem babičky a dedka."

„Victoire, mhusíš pochopiť, žhe sa thaké veci dhejú," riekla jej matka. „Nehcela som, aby sha to stalo. Vhážne som mhilovala tvojho otca, ale sthalo sa."

„Dominique a Louis to už tiež vedia," povedala jej Victoire.

„Phrečo Teddy odhišiel?"

„Pretože sa vrátila Oriana," povedala Victoire smutne.

„Thá jeho khamarátka?" spýtala sa Fleur pohŕdavo.

„Áno, tá čo si mi poradila, aby som ju vyhodila z mojej svadby s Teddym," prikývla Victoire. „Vrátila sa a narodil sa jej syn. Obvinila som Teddyho z nevery a z toho, že ten chlapec je jeho. Ale to nie je pravda. Dobre viem, že to nie je pravda a predsa len som to vyslovila a zakázala som mu sa s ňou stretávať, ale neuspela som. Teddy sa na mňa veľmi nahneval, povedal mi, že mu neverím a potom odišiel. To sa stalo už asi pred pol rokom," dodala smutne.

„Och, Victoire!" zalamenovala Fleur. „To je sthrašné! A to všetko vhinou tej ženy!"

„To nie je všetko, mama," povedala Victoire a netušila, prečo sa pritom na matku uškrnula. „Oriana mala vyššie ciele ako Teddyho. Spáva s mojím tatkom!"

Fleur vyzerala, akoby jej dcéra dala facku. Zbledla a trocha sa zatáckala. „Čhože?"

Victoire nevidela dôvod, aby jej to opakovala, iba jej povedala všetky podrobnosti.

***

Ako Draco sľúbil, zašiel v piatok po práci k Pansy, aby sa jej spýtal, či by mohol stráviť s Nathanom víkend. Pansy vyzerala dosť zničene. Jej tvár bola vyblednutá a mala výrazne kruhy pod očami. Okrem toho z nej razil alkohol a to sa Dracovi vôbec nepáčilo.

„Čo to so sebou robíš?" spýtal sa jej.

„Nestaraj sa, Draco," odsekla mu. „Čo tu chceš?"

„Mohol by som vziať Nathana na víkend k sebe?" položil jej ďalšiu otázku.

„Ber si ho," kývla hlavou.

„Ďakujem," odvetil jej, hoci mal veľkú chuť ju prekliať. Vyšiel hore na poschodie jej domu, do ktorého sa vrátila bývať a zaklopal na dvere, kde mal Nathan detskú izbu. Vošiel dnu a usmial sa na chlapca, ktorý sedel na koberci a prezeral si knižku. „Ahoj, šampión."

„Draco!" nadšene zvolal Nathan a ihneď mu vbehol do náručia. Bol šťastný, že ho vidí a dúfal, že si ho Draco odvedie už navždy.

„Zbaľ si pár vecí, dobre?" Postrapatil mu Draco vlásky. „Pôjdeš na víkend ku mne."

„Bude tam aj Rhea?" vypytoval sa Nathan nadšene a za pár minút mal pobalené všetko.

„Áno a Hermiona tiež," odvetil mu Draco.

„Teším sa," usmial sa chlapček.

Draco vzal jeho malý kufrík a chytil chlapčeka za ruku. Zišli dole po schodoch a Pansy s pohárikom ohnivej whisky iba sucho dodala. „Doveď ho v nedeľu."

„Ako povieš, Pansy," prikývol Draco, aj keď Nathan dúfal, že si ho vezme navždy. „Uži si víkend," dodal Draco a potom sa aj s chlapcom odmiestnil do Rokvillu.

„Kam to ideme, Draco?" spýtal sa ho Nathan, ktorý Rokville nepoznal.

„Tu je môj nový dom," odvetil mu Draco. „Bývame teraz tu v tejto dedine. Aj s Rheou a Hermionou."

„Aha," prikývol Nathan.

Draco sa pousmial. „Vieš, zistil som, že Rhea je moja dcéra a nie sestra."

Nathan sa zatváril trocha nechápavo a Draco nevedel, ako mu to vysvetliť, keďže to malý chlapček. „Aha," prikývol Nathan nakoniec, keď sa Draco o to pokúsil. „Môže sa to stať aj mne?"

„Čože?"

„Nechcem, aby bola ona moja matka," povedal smutne a myslel tým Pansy. „Chcel by som, aby si ty bol môj otec."

Už boli skoro pri domčeku, keď to chlapček povedal. Draco sa zastavil a čupol si k nemu, hoci mal mokré nohavice od snehu. „Mrzí ma to, Nathan, ale to nie je možné," povedal Draco. „Ale chcem, aby si vedel, že hoci nie som tvoj otec, tak ťa mám naozaj veľmi rád. A nielen ja, aj Rhea a Hermiona. Užijeme si spolu pekný víkend, čo povieš?"

„Áno," prikývol Nathan.

„Nechcem, aby si bol smutný," riekol mu Draco.

„Nie som smutný. Som s tebou rád," uistil ho chlapček.

„To som rád," usmial sa na neho Draco a potom sa postavil, aby mohol otvoriť domček a vpustiť ich oboch do tepla. Nathan ho nasledoval a dal si dole čiapku. V domčeku bolo príjemne teplo a útulne.

„Nathan!" zvolala Rhea a nadšene sa k nemu rozbehla a už ho objímala bozkávala na tvár. „Vitaj u nás. Som taká rada, že si tu."

„Ahoj, Rhea," usmial sa na ňu a vyzliekol si kabátik a vyzul topánky.

„Ahoj, Nathan," podišla k nemu aj Hermiona a pobozkala ho na líce. „Si hladný?"

„Trocha," prikývol Nathan.

„Poď ukážem ti moju novú izbu, kde budeš so mnou spať, dobre? Vezmem aj tvoj kufrík," usmiala sa Rhea a viedla chlapčeka na poschodie.

Draco sa vyzliekol zo zimných vecí tiež a potom sa usmial na Hermionu. „Pansy začala piť," povedal jej. „Nestará sa o chlapca. Videla si aký je chudý."

„To ma mrzí, Draco," povedala Hermiona. „Skúsil si si s ňou pohovoriť, alebo jej odporučiť, aby vyhľadala pomoc?"

„Pansy by nevyhľadala pomoc ani keby sa neviem, čo dialo. A povedala mi, aby som sa do toho nestaral. Našťastie mi dovolila vziať si na víkend chlapčeka," vysvetlil jej Draco. „Len mi je z toho smutno, ten chlapec si to nezaslúži."

„To rozhodne nie," prikývla Hermiona a podišla k nemu. „Nebuď smutný. Urobíme si pekný víkend, aby ani on nebol smutný."

„Skvelý nápad, Hermiona," prikývol napokon aj Draco a pohladil ju po líci. „Ďakujem."

„Vieš, že Nathana mám rada, je to milý chlapček," dodala Hermiona a potom odišla do kuchyne, aby vybrala s Mannym niečo dobré na večeru.

Draca stále trápilo, ako Nathan dúfal, že by jedného dňa mohol zistiť, že jeho otec je on. Nebola to pravda a nikdy to ani pravda nebude. A predsa len by Draco urobil všetko preto, aby chlapec nebol smutný. Páčila by sa mu predstava, keby mal dieťa, akým bol on. To však nebolo možné. Ďalšie deti neplánoval, lebo Hermiona ich mať nemohla. Pomyslel na to, ako Pansy syn nezaujíma a rozmýšľal, či by ho mohol dostať do opatery. Lenže s tým by Pansy nikdy nesúhlasila, aby neurobila po vôli ani jednému z nich. Dracovi sa však nepáčila predstava, že jej syn by mal celý život trpieť a to hlavne kvôli nej. Pretože sa za neho hanbila, lebo bol šmukel. Dracovi to bolo jedno. Nathan bol pripravený uspieť vo svete muklov. Mal ho rád hoci nezdedil čarodejnícke schopnosti. Vôbec na tom nezáležalo. Jemu nie, ani Rhei ani Hermione. Mali chlapčeka radi takého, akým bol.

***

V sobotu doobeda si Oriana nebola istá, či je dobrý nápad, aby šli k Billovým rodičom, ale už s tým nemohla nič urobiť. Stála pred ich domom, v ktorom nebola prvýkrát, ale neverila tomu, že by si to oni pamätali. Zdalo sa jej to už dosť dávno, čo tu naposledy bola.

Bill s malým Williamom na rukách vošiel dnu a jej neostalo nič iné, aby urobila tak ako on.

„Bill, vitaj," počula mužský hlas a potom si všimla Billového otca, ktorý sa za tie roky ani toľko nezmenil, len mal ešte belšie vlasy ako si pamätala. „Ahoj, maličký," prihováral sa Artur Weasley malému Williamovi a potom pohľadom zastavil na Oriane a usmial sa na ňu. „Vitaj u nás."

„Ďakujem, pán Weasley," odvetila mu Oriana a opätovala mu úsmev.

„Poďte, poďte ďalej," pobádal ich.

Bill sa usmial na Orianu a spoločne sa pobrali trocha ďalej do Brlohu. Z kuchyne vyšla Billová mama. „Bill, už ste tu, vitajte," usmiala sa, hoci vyzerala trocha nervózne. Aj ona mala šedivé vlasy, v ruke držala varešku a usmiala sa na maličkého, v Billovom náručí. „A tento fešák?"

„Mami, to je William," usmial sa na ňu Bill.

„Krásny chlapček," usmial sa Molly Weasleyová a pohladkala malého Williama po líčku. „A ty budeš určite Oriana," dodala, keď sa pohľadom zastavila na nej.

„Áno, veľmi ma teší, pani Weasleyová," povedala Oriana, ale mala pocit, akoby mala niečo zaseknuté v krku.

„Posaďte sa, obed bude čoskoro hotový," prikázala im Billová mama.

„Pomôžem vám?" navrhla Oriana.

„Nie, drahá, len sa posaď. Artur, ponúkni im niečo na pitie."

Artur Weasley poslúchol svoju manželku a nalial im tekvicového džúsu, pričom sa stále usmieval na malého Williama, ale i na Orianu a ona jej trocha spadol kameň zo srdca.

Obed prebehol fajn, jedlo bolo vynikajúce a stále sa mali o čom zhovárať. Bill Orianu chválil, povedal mame, že aj ona skvelo varí a pečie. Oriana sa celá červenala, ale v prítomnosti jeho rodičov sa cítila veľmi dobre. Boli milí, bezprostrední a dobrosrdeční ako ich najstarší syn. Zaujímali sa o ňu a Billov otec si ju dokonca pamätal aj z Teddyho svadby.

Po obede sa Oriana trocha zhovárala s Billovou mamou, zatiaľ čo Bill s otcom a malým sa šli trocha vyvetrať von. Oriana chcela umyť riady, ale pani Weasleyová sa zasmiala a mávla prútikom. „Si predsa čarodejnica."

„Rada umývam riady aj na muklovský spôsob," odvetila jej Oriana. „Aj ich utieram."

„Si muklovského pôvodu?"

„Môj otec bol muklorodený, ale mama bola čistej krvi. Avšak vychoval ma dedko a ten používal čary takmer na všetko," vravela jej Oriana.

„Prepáč, zabudla som, že tvoji rodičia zomreli vo vojne, ako tí Teddyho," ospravedlnila sa jej pani Weasleyová.

„Nič sa nestalo," odvetila jej Oriana a cez okno videla, ako sa Bill stará o jej synčeka. „William je úžasný človek. Som šťastná, že som ho spoznala. Po dedkovej smrti som zostala sama a veľmi som sa bála. Teraz sa už nebojím, pretože viem, že s ním som v bezpečí."

Molly Weasleyová sa na ňu usmiala. „Vždy to bol dobrý chlapec. Čestný a zodpovedný. Keď sa mu narodili deti, bol nadšený. Bála som sa, že ho rozvod s Fleur zničí, ale pozrime sa na neho, stále sa usmieva odkedy ťa spoznal."

„Myslím, že aj on je šťastný," prikývla Oriana.

„Vždy som si želala, aby moje deti boli šťastné," povedala pani Weasleyová a v tej vete ukryla všetko, čo Oriana potrebovala počuť.

Bill s malým Williamom sa vrátili dnu a za nimi aj pán Weasley. „A letíš rovno k mamičke," zasmial sa Bill a podal jej malého Williama.

Oriana mu dala dole čiapku i bundu a usmievala sa na neho. „Ty môj veľký chlapček. Prečo mi toľko rastieš?"

„Je vážne krásny," usmial sa na ňu pán Weasley.

„Mal by prísť aj Teddy s deťmi," povedala Molly synovi. „Myslela som si, že by sa im potešil, keďže sa stále nerozprávaš s Victoire."

„Ona sa nezhovára so mnou," poznamenal Bill.

Zhovárali sa, keď dorazil Teddy a Dorie s Remusom sa ihneď rozbehli k Billovi. Teddy sa zvítal s rodinou i s Orianou a malým. Dorie sa zamračila, keď videla ako sa jej ocko mazná s malým chlapčekom a rovnako sa jej to nepáčilo, keď tak robil jej starý ocko.

„To je tvoje bábo?" spýtala sa Oriany.

„Áno," usmiala sa na ňu Oriana. Dorie a Remusa videla prvýkrát. Dorie vyzerala presne ako jej mama. Dokonca sa na ňu teraz aj tak mračila. Remus bol zase celý Teddy.

„A prečo si tu s ním?"

„Dorie," Bill sa zasmial a vzal ju na ruky. „Toto je Oriana, je to moja priateľka a chlapček sa volá Will. Budete kamaráti, však?"

„Nie," odvetila mu Dorie. „Nepáči sa mi."

„Dorie!" napomenul ju Teddy. „Čo to rozprávaš?"

„Mamka povedala, že Oriana je zlá," povedala Dorie a mierne sa zamračila na otca. „A povedala, že to bábo je zlé tiež."

„To nie je pravda," povedal Teddy a vzal si Dorie od Billa. „Tvoja mama to tak nemyslela," snažil sa jej to vysvetliť a odišiel s ňou na poschodie, lebo sa už aj tak dosť hanbil.

„Mrzí ma to," šepol Bill Oriane.

„To nič," odvetila Oriana, ale trápilo ju to tiež. „Prečo povedala, že moje dieťatko je zlé?" dodala smutne.

„Pretože tára nezmysly," povedal jej Bill.

„Asi by som mala ísť domov," postavila sa Oriana z kresla aj s malým Williamom v náručí. „Ty ostaň so svojou rodinou, ale ja pôjdem."

„Ori...," Bill sa ju snažil presvedčiť, aby zostala.

„Nie," pokrútila hlavou a potom sa smutne usmiala na jeho rodičov. „Ďakujem vám za obed, bol vážne skvelý a aj vy ste veľmi milí. Myslím, že to nikdy nebude fungovať," dodala a pozrela sa na Billa. „Nie naozaj fungovať. Nie pred všetkými."

„Oriana," oslovil ju a chcel niečo dodať, keď do Brlohu vošla naozaj nečakaná návšteva.

Teta Angelina sa znepokojene zatvárila, keď si všimla, v akom zložení sa nachádzajú ľudia v Brlohu. Žena, ktorá bola s ňou sa tvárila prekvapene. „Rhodinka!" oslovila všetkých.

Oriana jej stála chrbtom aj s maličkým Williamom a keď začula ten francúzsky prízvuk, stŕpla a nebola schopná pohybu.

„Fleur, kedy si sa vrátila?" spýtala sa jej pani Weasleyová.

„Prhed phár dňami," riekla Fleur a podišla k nej, aby ju mohla pobozkať na obe líca. Potom sa zvítala aj so svojím bývalým svokrom. „Ako sha mi tu mháte?"

„Dobre," odvetil jej Artur chladne.

„Bhill!" oslovila ho Fleur a chcela ho objať, ale on jej rukami naznačil, že o to záujem naozaj nemá. „Rhada ťa vidím."

„Kiežby som mohol povedať to isté," odvetil jej Bill a potom sa postavil k Oriane. „Mami, tatko, myslím, že my naozaj pôjdeme."

Fleur sa pozrela na Orianu a premerala si ju pohľadom. Nadvihla bradu a uškrnula sa na ňu. „Nephredstavíš ma svojej mhilenke?" spýtala sa Billa.

„Myslím, že to nie je nutné," odvetil jej Bill. „A Oriana nie je moja milenka. My dvaja nie sme manželia. Oriana, poď, pôjdeme."

„Áno, iste," prikývla Oriana.

„Victoire khvôli tebe trphí!" obvinila ho Fleur. „A khôvli nej!"

„Skús sa najprv zamyslieť nad tým, ako Victoire trpí kvôli tebe," odsekol jej Bill. „Neviem, prečo si sa vrátila, ale nedovolím ti, aby si urážala Orianu a aby si štvala Victoire proti mne. Netuším, čo tu robíš, ale predpokladám, že si sa nejako dozvedela, že som tu a chcela si mi iba pokaziť deň. Nie si tu vítaná, Fleur, ty nie."

„O thom nerozhoduješ!" skríkla na neho.

„Vážne nie? Stačí povedať ten príbeh celý ako naozaj je a myslím, že ťa nikto v tomto dome nebude ľutovať," povedal jej Bill. „Ale nepoviem to, nie som taký a ty to dobre vieš. Takže ak si prišla niečo predstierať, alebo hrať na mojich rodičov, si na zlej adrese." Potom sa rozlúčil s malým Remusom a ešte vybehol na poschodie, aby sa rozlúčil s Dorie a Teddym, a aby mu povedal, že sa tu nachádza jeho svokra.

Angelina sa zatiaľ usmiala na Orianu. „Som Angelina, Georgeová manželka."

„Veľmi ma teší," opätovala jej Oriana úsmev. „William veľmi veľa rozpráva o svojich súrodencoch a o svojej rodine."

„Whilliam," posmešne ju napodobnila Fleur.

„Nejaký problém?" otočila sa na ňu Oriana a tvárila sa odvážne, hoci najradšej by v okamihu utiekla.

„Nie," odvetila Fleur, ale Oriana jej aj tak neverila.

Dole sa vrátil Bill, rozlúčil sa s rodičmi a s Angelinou a potom konečne opustili Brloh. Podal Oriane ruku, aby sa mohli spoločne odmiestniť, ale ona odmietla.

„Nevedel som, že príde," povedal jej, keď sa primiestnili k domčeku v Rokville.

„Nič som nepovedala," odvetila mu a vošla dnu. „Idem uložiť Williama do postele, mal by spať."

„Oriana..."

„Bill," pozrela sa na neho a pokrútila hlavou. Spomenula si ako ju Fleur posmešne napodobnila, keď ho oslovila William. Zostalo jej smutno a odišla hore na poschodie. Nech akokoľvek dúfala, že by to raz mohlo fungovať, teraz to bolo iné. Okrem toho sa vrátila jeho bývalá manželka a Oriana netušila, čo má v pláne, ale podľa toho, že ju videla samú a ako sa usmievala na svojho exmanžela, myslela si iba jediné - Fleur sa vrátila, aby ho získala späť a s ním aj celú ich rodinu.

Proti tomu Oriana bojovať nechcela. Bol to dopredu prehratý boj. 

Pozn. autorky:

Fleur je späť a už sa aj stretla s Orianou a nebolo to veľmi príjemné :/ ako sa Vám páčila kapitola?

Mimochodom v ďalšej sa stane niečo veľké. Môžete tipovať :D heh