Celý deň bola značne nervózna a čakala na večer, aj keď netušila, čo od neho môže očakávať. Vedela, že sa nevrátil po toľkých rokoch kvôli nej a nechcela si to ani nahovárať, to aj tak nebol jej štýl. Vždy poriadne čelila pravde, nech bola akákoľvek.

Najhoršie zo všetkého bolo, že si nebola istá, či si majú po toľkých rokoch ešte čo povedať.

Čo ak už neostalo vôbec nič medzi nimi dvoma?

Hodinu pred stretnutím sedela vo svojich komnatách pred zrkadlom a pokúšala sa aspoň trocha výraznejšie namaľovať. Kučeravé vlasy si trocha upravila kúzlom, aby nevyzerali tak ako vždy. Potom podišla k svojej skrini a vybrala niečo jednoduché na seba. Nemala veľa pekného oblečenia. Na Rokforte ho ani nepotrebovala, keďže skoro stále nosila habity. Koľkokrát sa ju Ginny snažila presvedčiť, aby spolu zašli na poriadne nákupy, ale nakupovanie nebolo nič, čo by Hermionu dostatočne uspokojovalo. Nakoniec si vybrala jednoduché tmavé šaty, ktoré mala už niekoľko rokov, lebo boli pohodlné a to ona vyžadovala.

Pozrela sa na hodiny v obývačke. Bol čas vyraziť. Vzala si kabát, kotníkové čižmy si obula na nohy a siahla po svojej kabelke.

Vyšla z komnát a kráčala po rokfortských chodbách. Ešte nebol čas večierky, takže po chodbách sa potulovali aj študenti. Poriadne si ich nevšímala a oni si často nevšímali ju.

„Hej, kam ideš?" dobehla ju Lily. V rukách mala knihy, takže určite išla z knižnice. „Vyzeráš veľmi pekne, krstná. Hádam nejdeš na rande, alebo áno?"

„Nie, Lily, nejdem. Mám iba jedno stretnutie so starým známym," odvetila jej Hermiona.

„Určite to nie je rande?"

„Ubezpečujem ťa, že to určite nie je rande," prikývla Hermiona. Sama si toho bola dobre vedomá. Nebola si istá, či to vôbec bude priateľská schôdzka, nie to ešte nejaká milostná.

Lily vyzerala, akoby ju to sklamalo. „No ako povieš," dodala, keď sa pri nich zjavila ďalšia ryšavá dievčina, ale tá Hermione nevenovala úsmev.

„Dobrý večer, pani profesorka," slušne však pozdravila.

„Dobrý večer, Penelope," odvetila jej Hermiona. „Tak ja pôjdem. Lily, porozprávame sa zajtra, dobre?" pozrela sa na svoju krstnú dcéru a tá prikývla.

Hermiona sa vybrala inou cestou ako Lily s Penelope, Ronovou dcérou. Na okamih zablúdila myšlienkami k dnešnému ránu, kedy tu bol Ron, zrejme na príkaz svojej manželky. Hermiona mu koniec koncov bola vďačná, že sa tu objavil on a nie Padma. Už aj tak mala dnešného dňa plné zuby a keby ju po ránu nahnevala Padma Weasleyová, asi by teraz mala o dosť horšiu náladu, akú už mala.

Prešla cez dubové dvere Rokfortu smerom von a do tváre jej udrel večerný vietor. Hermiona trocha oľutovala, že si nezobrala šatku okolo krku, ale nechcelo sa jej už vracať späť a tak sa pobrala bez nej. Do Rokvillu to predsa nebolo až tak ďaleko.

Kráčala, premýšľala, ale bola presvedčená o tom, že sa nechce vrátiť. Bola si vedomá toho, že sa chce stretnúť s Dracom Malfoyom. Nuž naďalej vôbec netušila, čo má od toho čakať. Čo si má o tom všetkom myslieť. Nevedela ani ako zareaguje, keď ho po toľkej dobe uvidí. Bol to človek, ktorého zároveň milovala i nenávidela. Bolo to priveľmi ťažké a zložité.

***

Draco dorazil do Troch metiel o niečo skôr, ako sa dohodol s Hermionou. Vybral stôl dosť vzadu, aby mali viac súkromia na rozhovor, ktorý ešte netušil, akým smerom sa bude odvíjať. Málo toho o nej za tie posledné roky vedel. Odkedy prestala spolupracovať s jeho matkou, nevedel takmer nič. Nuž aj tak chcel, aby mali čo najviac súkromia.

U Troch metiel to vždy žilo a ani dnešný večer nebol výnimkou. Preto si ich nikto ani nebude všímať. Vždy tu bolo rušno, hlučne a keď použije na ich stôl nejaké to kúzlo, tak naozaj nikto nebude vedieť, o čom sa zhovárajú.

Neprichádzala. Objednal si preto ďatelinové pivo a ďalej čakal. Ešte zatiaľ nemeškala, tak nemal strach, že by vôbec neprišla. Bol si istý, že to by mu neurobila. Určite príde.

Veľakrát si predstavoval, ako asi teraz vyzerá. Predsa len ubehlo dosť veľa rokov a aj on sa zmenil. Blonďavé vlasy mu trocha stmavli a nechal si narásť bradu. Ako sa asi zmenila ona? Bude mať naďalej tie kučeravé vlasy, ktoré jej vždy stáli na všetky strany? A čo jej oči? Budú sa ešte smiať, alebo nie? Draco mal toľko otázok a zatiaľ neprichádzala žiadna odpoveď.

Odpil si z piva a sledoval čarodejníkov okolo seba. Sotva k nemu niekto zablúdil pohľadom. Dlhé roky tu nebol, dokonca ani madam Rosmerta si ho nepamätala. Hľadela na neho skúmavým pohľadom, akoby rozmýšľala, či ho pozná. Nakoniec určite usúdila, že kedysi študoval na Rokforte a preto jej je povedomý, ale určite neprišla na to, že je to Draco Malfoy. Ten, ktorý ju raz dokonca začaroval, keď mal od Voldemorta úlohu, aby zabil Albusa Dumbledora.

Strašné časy, temné časy. Časy, za ktoré sa hanbil a časy, ktoré sa objavovali ešte niekedy, keď zavrel oči. Nočné mory, pretrvávajúci strach, niečo z čoho sa nikdy nevyliečil. Nikdy na to nemohol zabudnúť. Bola to súčasť jeho, tá najhoršia a najtemnejšia súčasť jeho samotného. Bolestivá a smutná.

Dvere u Troch metiel sa otvorili a on ju zbadal. Bol si úplne istý, že je to ona. Veľmi sa nezmenila. Síce mala trocha tmavšie vlasy, ale boli rovnako kučeravé ako kedysi. Hľadala ho pohľadom a ihneď sa pri ňom zastavila. Kývol hlavou smerom k nej a pozoroval ju, ako sa približovala. Hlavu mala hore, hľadela priamo na neho, ale jej pohľad nehovoril nič dobré. A keď bola blízko a on zbadal jej smutné oči, nebolo mu všetko jedno.

„Ahoj, Hermiona," pozdravil ju a potom vstal, aby jej pomohol vyzliecť kabát a potom jej odsunul stoličku, aby sa mohla posadiť. Prijala jeho gentlemenské gesto bez jedinej poznámky a usadila k stolu.

O pár sekúnd, kým Draco zavesil jej kabát na vešiak v rohu, sa objavila madam Rosmerta a milo ju pozdravila. „Ahoj, Hermiona, čo ti prinesiem?"

Hermiona sa pozrela na to, čo pije Draco a nakoniec si objednala tiež ďatelinové pivo, ktoré jej madam Rosmerta doniesla behom ďalších pár sekúnd, čo sa Draco usadil na svojej stoličke, mávol prútikom a neverbálne vyslal Muffliato.

„Tak," povedala a pozrela sa na neho. „Čo je dôvodom tohto stretnutia? Niečo tajné, keď nás nemôže nikto počúvať?"

„Myslím, že súkromie je dôležité," odvetil jej.

„Ako povieš," mykla plecami. „Tak čo chceš, Malfoy? Nemám na to celú noc."

„Chcel som iba vedieť, ako sa máš. Sú to dlhé roky, čo sme sa nevideli a predsa len sme spolu niečo prežili a..."

Zaklipkala očami a zamračila sa na neho. „Niečo veľmi, naozaj veľmi dávno," odvetila mu a všimol si, ako sa očami zastavila na jeho prívesku Saturnu, ktorý mu kedysi dávno darovala. Zrejme ju prekvapilo, že ho stále má. Nebol si však istý, či by mu verila, keby jej povedal, že od tej doby si ho nikdy nedal dole. Dokonca ani vtedy, keď bol ženatý s Astoriou.

„Viem, že to bolo dávno," prikývol. „A odvtedy sa veľa zmenilo. Netušil som, že učíš na Rokforte. Prečo práve tam?"

„A kde inde? Na Durmstrangu, kde sa na humusákov pozerajú takmer rovnako aj po vojne?" nadvihla obočie a zamračila sa na neho.

„Skôr som to myslel, prečo učíš? Nemyslel som si, že toto je cesta, ktorou by si sa vtedy chcela vybrať..."

„Keď sme mali dvadsať rokov, Malfoy, ťažko sme vedeli, že čo by sme chceli robiť, však? Skúšala som na to na Ministerstve mágie, ale nebolo to, čo som chcela robiť. Teraz, keď učím, mám aspoň pocit, že robím niečo zmysluplné. Vzdelávam ďalších ľudí v mágií a netrčím iba nad hlúpymi papiermi, ktoré aj tak nemôžem zmeniť. Nemôžem zmeniť čarodejnícky svet, nemôžem zmeniť niektoré zákony, tak som sa rozhodla učiť. Pretože môžem zmeniť ponímanie mladých ľudí v predmete, ktorý vyučujem. Môžem ich usmerniť a posúvať ďalej. Preto som si vybrala školstvo. Aspoň pre teraz. Svet dávno zabudol, kto som. Nemohla som nič zmeniť vtedy a nemôžem to urobiť ani teraz," rozprávala mu Hermiona. „Počula som, že zomrel tvoj otec."

„Áno, vrátil som sa kvôli matke," odvetil jej, ale ona sa zatvárila, akoby to presne vedela. „Otec a ja sme sa nikdy nezmierili. Ja som mu neodpustil isté veci a jemu sa nepáčili moje rozhodnutia v dospelosti."

„Ako manželstvo s Astoriou? Veď bola čistokrvná."

„Astoria mala priveľmi rada muklov a to sa mu nepáčilo. Okrem toho bola od začiatku chorá a ja som o tej chorobe vedel. Tušil som, že nebude pri mne dlho, ale aj napriek všetkému som chcel, aby bola moja manželka. Najsmutnejšie na tom všetkom bolo, že mi veľmi chcela dať dieťa. Nepodarilo sa jej to. Zomrela s bábätkom v brušku," povedal jej.

Hermiona sa zatvárila skutočne prekvapene a smutne zároveň. „To-to som netušila. Mrzí ma to. Skutočne ma to mrzí," šepla.

„Nikto to nevedel. Okrem mojej matky a teraz teba," odvetil jej Draco. „A Astorie, ktorej to bolo najviac ľúto. Ale dosť o mne, povedz mi o tvojej rodine," požiadal ju.

„O mojej rodine?" znova nadvihla obočie a zamračila sa. „Ja nemám rodinu, Malfoy."

„Nevydala si sa?" To ho naozaj prekvapilo. Skutočne dúfal, že je šťastná, že má po svojom boku manžela a že má deti a teraz sa bál pokračovať s otázkami. „Čo Weaslík, alebo iný?"

„Dobre vieš, že s Ronom som chodila iba o rok a bolo to ešte pred nami dvoma. Ale keď sa na neho pýtaš, tak sa má dobre. Roky je ženatý s Padmou Patillovou, pamätáš si na ňu? Bola v našom ročníku v Bystrohlave a jej sestra Parvati bola v Chrabromile. Zomrela však v bitke o Rokfort."

„Pamätám sa."

„A majú spolu dve deti. Roy teraz bude končiť Rokfort a Penelope je tretiačka. S Ronom sme stále viac menej priatelia, aj keď Padmu nemám rada a som si istá, že jej pocity voči mne sú rovnaké," pokračovala ďalej.

„Chápem," prikývol Draco.

„Čo chápeš?"

„Chápem, prečo ťa nemá rada," odvetil jej, lebo to bolo nad slnko jasnejšie. „Zrejme stále žiarli na priateľstvo medzi tebou a ním. Okrem toho určite vie, že si ďaleko lepšia ako ona."

„A?"

„Možno by stačilo, aby si sa usmiala a Weaslík by ti padol k nohám," dodal trocha pobavene.

„Ja o Rona nestojím," odvetila mu nahnevane. „Takže ma prestaň takto posudzovať. Chcem, aby bol šťastný, lebo je to môj priateľ. Vybral si Padmu a hoci ju nemusím, rešpektujem to. Keby si vybral hocijakú inú, tak by som to rešpektovala."

„Dobre, to je Weaslík, ale čo iní muži?"

„Žiadni iní muži, čo by si ma chceli vziať, neboli," riekla a stále sa na neho mračila. „Nie, Malfoy, nie som vydatá, nemám deti, som totálne sama a prestaň sa už vypytovať! Naozaj netuším, čo odo mňa chceš, takže by si to už mohol vyklopiť!"

Draco prikývol. „Dúfal som, že ťa nájdem šťastnú s rodinou. To je to, čo som chcel počuť."

„Prepáč, že som ťa sklamala."

„O to nejde."

„A o čo ide? Máš výčitky svedomia, alebo čo?"

„Ja neviem," povedal jej úprimne. „Vtedy to bolo nevyhnutné a nepresviedčaj ma, že to bola iba moja vina. Boli sme rovnako vinní na našom rozchode a dohodli sme sa, že si každý budeme žiť svoj život. Snažil som sa o to a som si istý, že aj ty. Ale ani jednému nám to nevyšlo. Avšak je mi ľúto, že si na tom rovnako ako ja. Sama, osamelá. To nie je život, ktorý som pre teba chcel, Hermiona."

„Myslíš, že som takýto život pre seba chcela?" spýtala sa ho a hlas sa jej trocha triasol.

„Mrzí ma to."

„Na to už je neskoro, Malfoy."

„Áno, viem," prikývol a akosi nevedel, čo ďalej povedať. Dopadla tak, ako nikdy nechcel, aby dopadla.

„Prečo máš ten prívesok?" spýtala sa ho.

„Odkedy si mi ho dala, tak ho nosím," odvetil jej Draco. „Saturn, to miesto, ten význam."

„Nakoniec sa zdá, že som mala pravdu, keď som povedala, že na Saturne žijú naše deti, ktoré sme nikdy nemali, však?" povedala smutne. „Ani jeden z nás nikdy nemal žiadne dieťa a nie to ešte naše spoločné. To sme dopadli, Malfoy."

„Dal by som všetko za to, aby to tak nebolo," vravel jej úprimne.

Vždy si prial deti. Veľa detí a prial si, aby bol iným otcom, ako bol ten jeho. Chcel, aby jeho deti mali vždy jeho lásku a podporu a želal si, aby ich nikdy nedostal do problémov. Tento svet mu však neprial a horšie bolo, že neprial ani žene, ktorá sedela oproti nemu. To ho bolelo mnoho viac, lebo keď sa žena nikdy nestane matkou, je ďaleko horšie. Vedel, ako Hermiona vždy túžila mať deti a teraz mu to všetko lámalo srdce.

„Niektoré veci nevieme vyriešiť ani kúzlami, Malfoy," povzdychla si. „Môžeme si na tento životný údel iba zvyknúť."

„Nikdy som si nezvykol," priznal sa jej.

„Ani ja nie," odvetila mu. „Dokonca som deti istú dobu nenávidela. Nechcela som sa stretávať ani s Harryho deťmi."

„Zmenilo sa to?"

„Áno," prikývla. „Milujem Harryho deti, hlavne Lily, je moja krstná dcéra. Je to Ginny a Harry v jednom. Je to môj poklad."

„V našej rodine skoro žiadne deti neboli," vravel jej. „Iba Teddy Lupin."

„Teddy je už dosť veľký a má vlastné deti," opravila ho. „Je to veľmi dobrý človek. Tvoja teta Andromeda z neho vychovala skutočne úžasného muža. A okrem toho má byť aj po kom taký skvelý. Nikdy som nezabudla na to, čo všetko ma naučil Remus Lupin a nikdy som nezabudla ani na optimizmus a lásku, ktorú okolo seba šírila Nymphadora Tonksová."

„Teta Andromeda mi o nich rozprávala často. Jej dcéra, Nymphadora," usmial sa na ňu Draco, „je asi najväčším príkladom toho, ako sa človek nemá vzdávať, keď ide o lásku, však?"

„Ó myslím, že Ginny Potterová by jej mohla slušne konkurovať," doplnila ho Hermiona.

„Ale my sme zbabelci," dodal on.

„Evidentne," prikývla a dopila svoje pivo. „Už je neskoro, Malfoy, pôjdem."

„Je neskoro na všetko?" spýtal sa jej. Potreboval sa jej to spýtať, pretože teraz, keď sedela priamo pred ním, tak to potreboval vedieť. Zmenila sa, bola naozaj zatrpknutá a vedel, že to je jeho vina. Nuž napriek všetkému bola rovnako krásna ako kedysi. A on mal v srdci pre ňu zvláštne miesto, ktoré sa nikdy nepodarilo obsadiť ani Astorii.

„Samozrejme, že áno," odsekla trocha nahnevane. „Čo si čakal?"

„Porozumenie?"

„Strč si ho niekam, Malfoy. Mal si bojovať dávnejšie, nie teraz. Teraz to už nie je dôležité. Ja už o lásku nestojím. Naučila som sa byť sama. A hlavne roky nestojím o teba," odsekla mu znova, ale pri poslednej vete sa jej hlas trocha zatriasol, akoby to ani nebola pravda.

„Áno, som zbabelec."

„Som rada, že si to priznáš."

„Čo ak ním už byť nechcem?" spýtal sa jej.

„To je tvoja vec," povedala a potom sa postavila od stola. Prešla k vešiaku pre svoj kabát a z kabelky vybrala peňaženku.

„Je to na mňa," okamžite ju stopol.

„Nie, vďaka," hodila na stôl pár bronzových mincí a potom sa rýchlo obliekla. „Zbohom, Malfoy."

„Hermiona," smutne sa na ňu usmial. Sledoval ako vyšla z Troch metiel a snažil sa spamätať z toho všetkého. Áno, jedna jeho časť chcela za ňou ihneď bez rozmýšľania utekať, ale tá druhá vedela, že by to teraz bolo zbytočné.

Neznášala ho a on potreboval trocha lepší plán, aby vôbec získal jej odpustenie. Nemohol len tak vybehnúť do vetra a tlačiť na ňu.

Zaplatil Rosmerte za pivá a potom si obliekol svoj tmavý kabát a vybral sa von. Rokvillská hlavná ulička nebola veľmi rušná. Lampy svietili na cestu, okolo neho prešlo pár ľudí a on sa vybral inou cestou, akoby mal.

Chcel aspoň na okamih po toľkých rokoch zahliadnuť hrad. Rokfort. Miesto, kde študoval, ale v skutočnosti na neho nespomínal práve v najlepšom. Avšak sa mu zdal vždy magický, nádherný a gigantický. Svojou krásou ho ako vždy oslepoval. Zavrel oči a želal si vrátiť sa v čase. Aj by to bolo možné, ale on nechcel pokúšať mágiu. Zmenil by aj veľa vecí, ktoré zmenil nechcel. Pochopil už dávno, že život nás skúša a dostáva nás do situácií, ktorým často zabrániť nemôžeme.

Teraz stál tu. Poznačený rokmi života, rôznymi udalosťami, peknými aj smutnými. Všetko sa dialo preto, lebo sa to tak malo diať. Nemohol to zmeniť. Mohol iba bojovať o to, na čom mu naďalej záležalo.

Nebolo to čo, bolo to kto. Bola to ona. Hermiona Grangerová. Sama, opustená, nešťastná a predsa len vždy tak dokonale stvorená iba pre neho. A aj keď ona prestala veriť na lásku, on nikdy neprestal.

Pretože vždy to bola láska, ktorá mu ukázala správnu cestu, po ktorej mal kráčať. A tento raz tomu nemohlo byť inak.

Pozn. autorky:

Vitajte pri novej kapitole Saturnu :) viem, Hermiona je vážne veľmi príjemná, ale skúste sa trocha vcítiť do jej kože :/ nemal to vôbec ľahké, chuderka. A Draco na tom tiež nie je najlepšie ... dúfam, že Vás ich stretnutie nesklamalo, ako vidíte, je medzi nimi veľká priepasť a dlhá cesta k zmiereniu, ak vôbec nejaké nastane ... ale o tom potom :D

Ako sa Vám páčila kapitola?

Hore máte moju predstavu staršieho Draca :)