„Ach, Draco," odvetila mu Hermiona. Jeho slová jej zaliali celé vnútro, ale predsa len nebola schopná mu odpovedať rovnako. Draco nevyzeral, že by ho to sklamalo. Znova sa na ňu usmial a potom ju chytil za ruku.

Na schodoch sa zjavili Albus s Royom a povedali nahlas, že do polnoci ostáva iba desať minút a preto by mali ísť všetci von a pozrieť si ohňostroj.

Hermiona sa usmiala na Draca a sledovala ako takmer všetky deti vybehli von. Za nimi šli dospelí a koniec tvorila Victoire s Remusom na rukách. Dorie mal Teddy, ktorý bol niekde na začiatku radu, aby sa jej vyhol. Victoire niečo poznamenala po francúzsky, znelo to ako nadávka.

„Si v poriadku?" spýtal sa jej Draco.

„Ani nie," odvetila. „Vezmete ho von, mne sa tam veľmi nechce. Prosím, Draco."

Draco si od nej vzal malého Remusa a odišiel s ním von. Hermiona sa pozrela na Victoire a netušila, akú radu jej dať.

„Dá sa to zachrániť?" spýtala sa jej.

„Nerozpráva sa so mnou," odvetila jej Victoire a sadla si na schody. „Obvinila som ho z nevery."

„A čo si myslíš, je to pravda?"

„Nie, nemyslím si, že by to bola pravda," priznala sa jej Victoire zahanbene. „Prehnala som to. Fakt nemám Orianu rada. Nemáš to s nejakou ženou podobne? Napríklad s Pansy? Večne sa po Dracovi sápe."

„Pansy Parkinsonovú som nemala rada už na škole," odvetila jej Hermiona a sadla si na schody k Victoire. „Bola skutočne zlá. Slizolinčanka, ktorá si myslela, že jej patrí celá škola. Avšak po časom som si ju vôbec nevšímala, pretože to bola hlupaňa. A vtedy som ešte ani nemala záujem o Draca. Teraz ju tiež nemám rada. Ale nie z dôvodu, že by ho ona stále chcela, ale skôr z toho, že sa hanbí za svojho syna..."

„Takže ma nechápeš," prikývla Victoire.

„Pozri, ja Orianu nepoznám, ale pamätám si, keď ste chodili do Rokfortu. Teddy o nej vždy pekne hovoril. Ale ako svojej kamarátke, lebo keď sa ho človek spýtal na lásku, vtedy vždy povedal iba jedno meno. Tvoje meno."

Victoire po tvári začali tiecť slzy. „Vážne?"

„Isteže," prikývla Hermiona a pohladila ju po vlasoch. „Prvýkrát to tuším povedal, keď mal tretie narodeniny. Vraj sa raz ožení s Victoire. Urobil to."

„Áno, to áno..."

„Victoire, nemyslím si, že by Oriana bola hrozba, ktorej by si sa mala báť. Dávaj si pozor, pretože môžeš o Teddyho prísť a to nie jej vinou. Ale svojou vlastnou."

„Oriana spí s tatkom," šepla Victoire.

„Aha." Hermiona slabo prikývla. Takže to bola žena, ktorá vrátila Billovi úsmev na tvár a preto jej totožnosť tajil. Bol medzi nimi veľký vekový rozdiel, ale to bolo Hermione jedno. Bill, ktorý sa usmieval, bol o dosť lepší a milší ako ten smutný Bill. Sama bola tej žene vďačná. Nuž na druhej strane chápala, že to Victoire trápi. Oriana bola iba o niečo staršia od nej, pritom mala dieťa a bola to Teddyho najlepšia priateľka. Bolo priveľmi ťažké prestať na ňu myslieť.

„Aj keby nič nemala s Teddym, aj tak ju nemôžem rada," pokračovala ďalej Victoire. „Ja by som vážne chcela, aby bol tatko znova šťastný. Ale s mamou."

„Ach, Victoire," poznamenala Hermiona. „Viem, že si z toho smutná, kto by nebol? Ale Fleur tvojmu tatkovi veľmi ublížila. Samozrejme, že vina bola na oboch stranách, to je jasne. Pozri, chápem ťa. Každý by chcel, aby jeho rodičia boli vždy spolu. Sú to naše vzory, sú to ľudia, ku ktorým sa vždy môžeš vrátiť a každý z nás si predstavuje, ako spolu zostarnú a ako im budeš nosiť vnúčence na varovanie. Nie vždy to vyjde, nie vždy sa to podarí. Musí to prebolieť. Avšak obaja si zaslúžia byť šťastní. I Bill, i Fleur. Nuž s inými partnermi."

„Oriana nemôže byť tá pravá..."

„Victoire, nehnevaj sa na mňa, ale ty o tom nerozhoduješ," odvetila jej Hermiona.

„Ja viem, že nie..."

„Skús sa sústrediť na seba a na svoju rodinu. Nechceš ju stratiť, však nie?"

„Samozrejme, že nie," odvetila jej Victoire. „Tieto dni bez Teddyho sú ako nočná mora. Veľmi mi chýba, Hermiona."

„Mala by si to povedať jemu a nie mne," povedala jej Hermiona.

„Nenávidí ma..."

„Vážne? Teddy Lupin? Ten, čo ani nevie, čo znamená slovo nenávidieť?" zasmiala sa Hermiona.

Victoire sa zasmiala tiež. „On je ten najúžasnejší chlap na svete. Neviem, ako to je možné, ale je. Žiaden nikdy nebol a nebude lepší. A vybral si mňa. Pritom nemusel. Som len obyčajné dievča..."

„Mnohí by nesúhlasili," poznamenala Hermiona. „Ty naozaj nie si obyčajná, Victoire. Si tak trocha víla, tvoje vlasy neskutočne žiaria." Zasmiala sa.

„Ale, teta," zasmiala sa i Victoire.

„Pozri, to je jedno. Mohla by si byť obyčajné dievča, ako si myslíš ty. Ale pre Teddyho Lupina si výnimočná. Preto sa do teba zamiloval, preto sa s tebou oženil a založil si s tebou krásnu rodinku. Viem, že ju dokážeš získať späť. Hlavne jeho," poradila jej Hermiona.

„Miluješ Draca Malfoya?" spýtala sa jej Victoire.

„Áno, myslím, že áno," prikývla Hermiona.

Victoire sa pozrela na veľké hodiny oproti sebe. „Ešte minúta," dodala a vstala zo schodov. „Ideš?"

„Iste," usmiala sa Hermiona a obe ženy sa pobrali von z domu, aby si užili ohňostroj.

Prišli práve vo chvíli, kedy James začal odrátavať a pridávala sa k nemu celá rodina. „Desať, deväť..."

Hermiona podišla k Dracovi a automaticky ho chytila za ruku. „Šesť," vyslovila aj ona a usmiala sa na neho.

„Tri, dva, jedna ... ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK, rodinka!" kričal James a pridal sa k nemu aj Fred s Albusom a Royom.

„Šťastný nový rok, Draco," usmiala sa na neho Hermiona.

„Aj tebe, Hermiona," odvetil jej Draco a pobozkal ju na líce. „Myslím, že to bude rok, kedy zabijem Jamesa Siriusa Pottera," dodal a zamračil sa.

Hermiona sa otočila jeho smerom a videla, ako James dáva novoročný bozk Rhei a zasmiala sa. „Prestaň," ťapla ho po ramene. „Sú mladí a zamilovaní."

„Ale, je to Potter..."

„No a čo?"

„Aj Potter starší vyzerá, že chce vracať," ukázal na Harryho a mal pravdu, lebo ten sledoval Jamesa a Rheu ešte znechutenejšie ako Draco. Hermiona mala chuť obom prehovoriť do duše, ale verila tomu, že sa s tým vyrovnajú sami. „Keby to aspoň nerobili pred mojimi očami," dodal Draco.

„Tak prečo sa pozeráš?" spýtala sa ho Hermiona a potom popriala Šťastný Nový Rok aj ostatným členom rodiny.

Ginny ju objímala asi desať minút, pričom sa smiala na tom, ako sa Harry naďalej sleduje Jamesa s Rheou. „Páčia sa mi spolu," dodala.

„Aj mne," odvetila jej Hermiona. „James je správny chlapec."

„Áno, to je," prikývla Ginny hrdo. „Myslím, že dosť ako Harry. Ak sa raz zamiluje, tak je to na celý život."

„Aj Rhea je dobré dievča, naozaj je," vravela Hermiona.

„Nikdy som nepovedala, že by nebola," odvetila jej Ginny. „Všimla som si hneď, že je veľmi milá. A je tak krásna."

„Netuším po kom to má," povedala Hermiona.

„Po tebe," zasmiala sa Ginny. „Vždy si bola krásna."

„Koľko si toho vypila, Ginny Potterová?" spýtala sa jej Hermiona a potom sa obe ženy rozosmiali. Hermiona ju znova objala.

„Som rada, že sa znova smeješ," vravela jej Ginny. „Je to síce sila, že za to vďačíme Malfoyovi, ale to je jedno. Som rada, že si šťastná. A vidíš to, možno nakoniec budeme skutočná rodina a budeš moja svatka."

„To je hrozné slovo," zasmiala sa Hermiona.

„Veru je," prikývla Ginny. „Si šťastná, však?"

„Veľmi," priznala sa jej. „Naozaj veľmi."

„Ach," Ginny si zotrela slzy, ktoré jej vyhŕkli. „Tak veľmi sa s tebou teším. Naozaj."

„Ja ti verím, Ginny," usmiala sa na ňu Hermiona. „Ďakujem ti."

***

Oriana sa pritúlila k Billovi v posteli. „Som rada, že si zostal."

„Nechcel by som byť nikde inde, momentálne," odvetil jej Bill a pobozkal ju na líce. „Je to sebecké?"

„Neviem," zasmiala sa. „Myslím, že Dominique a Louis sa na mňa toľko nehnevajú, však?"

„Minique rozhodne nie," prikývol Bill. „A Louis, to zvládne. Je ešte mladý, aby niektoré veci chápal, ale nie je hlúpy."

„Máš dobré deti, William," usmiala sa na neho.

„Myslel som si to do nedávna," odvetil jej Bill a v jeho hlase počula sklamanie, ktoré súviselo s Victoire. „Ak nepríde k rozumu, ublíži iba sama sebe."

„Uvedomí si to," snažila sa ho povzbudiť Oriana.

„Klamal by som, keby som povedal, že by mi bolo jedno, keby sa so mnou už nikdy nerozprávala. Nebolo! Ale zniesol by som to, keby som vedel, že sú s Teddym zase v poriadku a sú šťastní aj s deťmi," vysvetlil jej Bill. „Prečo je len taká tvrdohlavá? Prečo si vymýšľa veci, ktoré neexistujú?"

„William, môžem sa ťa niečo spýtať?"

„Áno," prikývol.

„Vraví sa, že za rozvod, alebo rozchod vždy môžu dvaja," šepla Oriana. „Prečo ťa Fleur podviedla? Máš na tom vinu, alebo si vymyslela nejaký dôvod?"

„Veľa som pracoval," riekol jej Bill. „Chcem, aby si vedela, že milujem svoju rodinu," pokračoval. „Ale keď som bol mladší, videl som, ako moji rodičia trpia tým, že sú chudobní. Videl som, ako tým trpia súrodenci. Mali veci po mne a Charliem, lebo sme boli najstarší. Percy občas dostal niečo nové, pretože bol prefekt a veľmi šikovný. Fred a George nikdy neboli na materiálne veci, ale Ron..., Ron tým trpel, v škole sa mu občas aj posmievali. A potom Ginny, tá mala každú knihu z druhej ruky, i oblečenie. Bolo mi to ľúto. Preto som toľko pracoval. Posielal som z Egyptu peniaze rodičom, ale vždy mi ich vrátili. Tak som ich aspoň posielal na sviatky súrodencom, alebo im niečo kúpil. Pracoval som naozaj veľmi veľa aj po tom, ako som sa oženil. Nechcel som, aby mojej rodine niečo chýbalo. A vidíš! Pokašľal som to. Naši možno nemali nikdy peniaze, ale mali lásku, dôveru a vernosť."

„Iba si chcel zabezpečiť svoju rodinu," namietla Oriana.

„Venoval som im málo času, hlavne Fleur, pretože keď som prišiel z práce, tak som venoval hlavne deťom," riekol jej.

„Mne by to nevadilo," šepla Oriana. „Si skvelý otec, William."

„Ale bol som zrejme mizerný manžel."

„Ja tomu neverím," pokrútila hlavou.

„Si zlatá..."

„Si dobrý chlap, William," usmiala sa na neho. „Asi som veľmi poslúchala, že som teraz s tebou," zasmiala sa.

„Skôr som poslúchal ja," žmurkol na ňu.

„Nemyslím si," odvetila trocha smutne. „Okrem toho, že som mladá, tak na mne nie je nič pozitívne."

„Nezačínaj..."

„Je to pravda," šepla smutne. „Som sirota, nemám rodinu. Spala som s mužom pre peniaze. Mám s ním dieťa a som fakt hlúpa."

„To posledné rozhodne nie je pravda. Za tie ďalšie veci nemôžeš a po pravde, mne je to jedno, Oriana. Nezaujíma ma, s kým si predtým spala a prečo. Povedala si mi to a ja som to pochopil a nikdy by som to nevytiahol a nepovedal nikomu viac. Zaujíma ma, čo je teraz a tu. Že sme spolu. Okrem toho všetkého, ty vážne nie si hlúpa. Pozrel som si na Rokforte ako sa ti darilo na škole a to naozaj dobre. A si krásna, tak veľmi krásna. Si skvelá mama, malého Willa toľko miluješ. Tak už nerozprávaj hlúposti a radšej mi daj pusu."

Oriana sa na neho usmiala a slabo prikývla, aby mu naznačila, že jeho slovám uverila. Aspoň trocha, aj keď si o sebe stále nemyslela také pekné veci, ako si myslel on. Vyhovela jeho prosbe a pobozkala ho na pery. Pritiahol si ju viac do náručia, aby jej mohol bozk viac opätovať.

***

„Tak, aký bol prvý bozk?" spýtala sa Hermiona Rhei, keď sa večer vrátili domov a ona zaklopala na dvere jej izby a vošla dnu.

„Asi to neviem opísať slovami," usmiala sa na ňu Rhea. „Som šťastná, veľmi šťastná!" zvolala.

Hermiona sa na ňu usmiala a sadla si na kraj jej postele. „To sa veľmi teším. James je ozaj skvelý chlapec."

„Draco sa hnevá?" spýtala sa jej Rhea s obavou v hlase.

„Čože? Nie," pokrútila Hermiona hlavou. „Už nie je malý. Myslím, že si bude musieť trocha zvyknúť na to, že chodíš s Jamesom, ale on to zvládne. Je už veľký chlapec a Harry rovnako. Možno sa nemajú radi, ale ani jeden nie je typ človeka, že by vám bránil v láske."

„Ďakujem," usmiala sa na ňu Rhea. „Za úprimnú odpoveď."

„Je to pravda," prikývla Hermiona.

Rhea sa na ňu usmiala a potom odhrnula paplón na druhej strane svojej postele. „Nechcela..., no nechcela by si tu spať? So mnou?"

„Rada," prikývla Hermiona a potlačila slzy. Vstala a prešla na druhú stranu postele a ľahla si.

Rhea ich obe prikryla perinou a usmiala sa na ňu, keď sa položila hlavu na vankúš. Vyhľadala jej oči. Usmievali sa. „Veľakrát som si predstavovala, akoby sme s mamou ležali spolu na posteli a rozprávali sa."

„O chlapcoch?"

„Napríklad," prikývla Rhea. A začala jej rozprávať o Jamesovi, o tom všetkom, čo jej povedal, ako ich počas prvého bozku prekvapil Draco s malým Remusom. Rozprávala naozaj veľa a všimla si, že Hermiona je už skutočne unavená.

„James je ozaj dobrý chlapec," zopakovala Hermiona a zazívala. Upadala do spánku.

„Som zaľúbená," šepla Rhea a od toľkého adrenalínu, ani nechcela zaspať. Mala toho v hlave a v srdci toľko. Videla však, že Hermiona je už celkom unavená. „Dobrú noc," nahla sa k nej a pobozkala ju na líce.

„Dobrú noc, miláčik," šepla.

„Dobrú," zopakovala Rhea. „Mami..."

***

Draco sa prezliekol do pyžama. Myslel na dnešný deň. Najprv sa toho dosť obával, ale nakoniec to dopadlo dobre. Urážok ani nebolo toľko. Hermiona žiarila šťastím a Rhea... bozkával ju Potter mladší. Draco zovrel ruky v päste, ale potom ich povolil. Želal si, aby bola jeho dcéra šťastná a ak to má byť s Potterom, nuž nič nenarobí.

Chcel ju ísť skontrolovať, či už spí a tak potichu vyšiel zo svojej izby a ešte tichšie otvoril dvere na tej jej. Izbu osvetľovalo iba mesačné svetlo a on sa usmial, keď ich obe zbadal, ako spolu spia a držia sa za ruky.

Usmial sa a stále sa pýtal sám seba, čím si toto všetko zaslúžil. Bol šťastný, skutočne šťastný. Nechcel ich zobudiť, tak odolal tomu, aby ich obe pobozkal na dobrú noc.

Chvíľku tam ešte stál, hľadel na ne a potom sa spokojne pobral späť. 

Pozn. autorky:

Ako sa Vám páčila kapitola?

Na animácií je Victoire :)