„Pán Malfoy...," oslovil ho James trocha trhavo. „No asi ste tiež niekedy bol mladý a... zamilovaný," dodal a trocha sa uškrnul.

„Áno, niekedy som býval mladý," prikývol Draco.

„Stále vyzeráte mlado," opravil sa James.

„No dobre," prikývol Draco. „Malý Remus chcel si mi ukázať svoju novú hračku," dodal a otočil sa na chlapčeka.

„Áno, áno, poď, Draco," prikyvoval chlapček a viedol ho za ruku ďalej do jednej z izieb.

Rhea a James osameli. Rhea sa stále trocha smiala a James predychával situáciu. „Tak," pozrel sa na ňu.

„To bolo celkom trápne," doplnila za neho.

„Ten bozk nie, však?" spýtal sa jej pre istotu.

„Ten nie," zasmiala sa a podišla k nemu bližšie. „Ten sa mi páčil. Veľmi."

„Aj mne," prikývol James. „Chceš si to zopakovať?" navrhol a žmurkol na ňu.

„To by sa mi páčilo," usmiala sa Rhea a zatvorila oči. James opäť prilepil svoje pery na tie jej a dúfal, že tento raz ich nikto nevyruší. Bývalo pravdou, že karma je jednoducho karma. Spomenul si, ako raz dávno načapal Teddyho, ktorý bozkával Victoire a všetkým to vyzvonil. Zrejme sa mu to teraz vrátilo. Avšak neľutoval. Ani na chvíľku. Pritiahol si Rheu ešte viac do náručia a užíval si ďalší bozk.

***

„Stále tomu nemôžem uveriť," povedal Harry a podal Hermione pohárik ohnivej whisky. On z toho svojho mal už značne odpité. „Kedy presne?"

„Chvíľku na to, ako som dokončila Rokfort. Keď som sa tam vrátila ten posledný rok, vieš, že vtedy môj vzťah s Ronom skončil. Dlho sme sa nevideli. S Dracom sa to zdalo všetko také pekné, kým sme si neuvedomovali, odkiaľ kto pochádza. Aj po vojne to bolo stále rovnaké. Čistá krv, špinavá krv. Snívali sme o tom, že by sme žili na vlastnej planéte," vravela mu a smutne sa usmiala. „Rozišli sme sa, ale ja som zistila, že som tehotná. Bohužiaľ si stále nepamätám, prečo som mu to nepovedala. Všetko, čo súvisí so spomienkami na tehotenstvo mám stále zahmlené."

„Lucius Malfoy bol pekná sviňa," poznamenal Harry trpko. „Mrzí ma, že ti toľko ublížili, Hermiona."

„Ja viem, Harry," prikývla.

„Čo je medzi vami teraz?" spýtal sa jej a ona túto otázku čakala.

„Pravda je," začala, „že sama neviem. Draca som veľmi milovala, myslím, že celú tú dobu, celé roky som sa snažila ho nenávidieť, ale zrejme sa mi to nedarilo. Teraz, keď som našla svoju dcéru a ona sa vrátil s úmyslom, aby si ma znova získal, ja neviem. Je to zložité a nechcem nič urýchliť, pretože sa bojím. Ja už nezvládnem znova trpieť."

„Ak ti Malfoy ublíži, tak..."

„Harry!" stopla ho a dotkla sa jeho ramena. „Som už veľká, poradím si, dobre?"

„Možno si už veľká, Hermiona," prikývol Harry. „Ale si žena a kto iný by ťa mal chrániť, ak nie ja?"

Hermiona sa na neho usmiala a potom ho objala. „Vďaka, Harry, som rada, že na mňa stále myslíš. Že sme naďalej priatelia a že ti na mne záleží. Nuž myslím si, že sa naozaj nemusíš báť. Som rada, že to chápeš."

„Snažím sa, Hermiona. Vždy som si želal, aby si bola šťastná," riekol jej Harry.

„Aj keď by to mal byť Malfoy?"

„Nad tým som nikdy neuvažoval," mykol plecami Harry. „Nenapadlo by mi to ani v najhoršom sne. A možno práve preto, že som nikdy nad tým neuvažoval a teraz som postavený pred hotovú vec, tak to zvládnem. Okrem toho, je to tvoj život a ja si naozaj želám tvoje šťastie. Nielen ja. Všetci tu v našom dome. Ginny, Ron, Weasleyovci, pre všetkých si dôležitá. Sme tvoja rodina."

„Najlepšia rodina na svete," prikývla Hermiona a pobozkala ho na líce. „Pôjdem vyslobodiť Draca, lebo Molly sa do neho pokúšala dostať asi dvadsiaty zákusok."

Harry sa obrátil a skutočne videl svoju svokru ako kŕmi Draca Malfoya koláčmi. Bola to celkom vtipná situácia. Celé to bolo vtipné. Draco Malfoy v jeho dome. Draco Malfoy otec Hermioninej dcéry. Draco Malfoy – zrejme jej jediné šťastie.

Ešte to bude musieť nejako predýchať.

Hermiona si sadla ku stolu k Dracovi a Ron zatiaľ podišiel s pohárikom k nemu. „Je to čudne?"

„Priveľmi," podotkol Harry.

„Stále je to kretén, však?" spýtal sa ho Ron.

„Áno, rozhodne je," prikývol Harry.

„Má ho rada, však?" položil mu ďalšiu otázku Ron.

„Povedal by som, že veľmi," odvetil mu Harry a vypil zvyšok svojej ohnivej whisky.

„Sme v totálnej kaši," podotkol Ron.

„Kamarátiť sa s ním predsa nemusíme," hľadal v tom niečo pozitívne Harry.

„Môžem tu dnes ostať spať?" spýtal sa ho Ron.

„Prečo?" pozrel sa na neho Harry.

„Padme sa nepáči, ako som zareagoval na všetko okolo Hermiony. Vraj ju stále milujem. Bránil som sa argumentom, že keby to bola pravda, tak odtiaľto asi Malfoya vyvlečiem, ale nezabralo to. Ty vieš, že mám Hermionu veľmi rád, vždy som mal. Rovnako ako ty. Padma proste..."

„Vždy na ňu žiarlila," prikývol Harry. „Isto tu môžeš zostať spať."

„Dík, Harry, ty si fakt kamoš," usmial sa na neho Ron. „Dáme si neskôr partičku šachu?"

„Stále dúfaš, že ma to niekedy naučíš hrať?"

„Tak trocha," zasmial sa Ron. „Ale dnes mám chuť iba nad všetkými vyhrať. Okrem Penny, ona je môj veľký konkurent. Zdedila to zrejme po mne. Moje krásne dievčatko. Moja Penny."

Harry nikdy nepochopil, prečo by mala Padma toľko žiarliť na Hermionu. Ron svoju manželku skutočne miloval, rovnako ako svoje deti, rozdali by sa pre svoju rodinu ako takmer všetci Weasleyovci. Miloval hlavne Penelope, bol do nej blázon. Harry by to nikdy nepovedal nahlas, ale roky si myslel, že Padma si jeho najlepšieho kamaráta vôbec nezaslúžila.

***

Dominique a Louis sa rozlúčili so svojím otcom, pretože mali v pláne ísť osláviť Nový rok k tete Ginny a strýkovi Harrymu. Nahovárali ho, aby šiel s nimi, ale on sa rozhodol ostať s Orianou a oni mu to nezazlievali, aj keď Louis sa predsa len trocha mračil. Nakoniec sa s Dominique ešte prešli po dedine a zhovárali sa, kým sa odmiestnili.

„Je to čudne," zhodnotil Loius. „Tatko a Oriana. Niežeby som nechcel, aby bol šťastný a ona je fajn, ale proste je od neho veľmi mladšia a má to bábätko."

„Aj tatko má tri bábätka," zasmiala sa Dominique.

„Ty si z ničoho nikdy nerobíš ťažkú hlavu, však?" nadhodil Louis.

„Neviem, ale skutočne mi to nevadí. Pamätám si Ori ešte zo školy, bola ku mne vždy veľmi milá. Mám ju rada. Videla som v jej očiach, že tatka skutočne miluje. Naozaj si prajem, aby bol šťastný," rozprávala mu Dominique a Loius ju napäto počúval. Akoby ešte nikdy v živote nehovorila tak vážne ako teraz. „Myslím, že pri nej šťastný je. Dávno sa tak neusmieval. Naozaj, Lou, bude to v poriadku."

„Asi máš pravdu," pripustil Louis. „Okrem toho vždy som chcel brata."

„Máš kopec bratrancov," pripomenula mu.

„To síce mám, Mini, ale čo z toho, keď ma k sebe moc neberú. James je stále s Fredom. Roy je s Albusom a ja som akosi vždy na ocot," vysvetlil jej jednoducho Louis. „Preto som vždy chcel brata. Niežeby som neľúbil teba a Victorie, ale chápeš ma, však?"

„Ani nie," zasmiala sa Dominique. „Pretože mám sestru i brata."

„Ty si trúba," zhodnotil Louis. „Teba tiež nikdy moc nebrali do partie. Victoire bola aj tak vždy s Teddym. Roxanne s Lily. Molly a Lucy sú prípady samé o sebe a Penny je od všetkých o dosť mladšia, ale aj tak s najviac priatelí asi s Lily, si myslím."

„Dík, Lou, práve si nám predostrel, že nemáme priateľov," zasmiala sa Dominique. „Nuž v skutočnosti máš pravdu, čo sa našej rodiny týka."

„Ozaj," spomenul si Louis na niečo, čo sa jej chcel spýtať. „Čo ten tvoj frajer?"

„Čože?"

„Povedala si dnes, že nikoho nemáš, ale v lete si niekoho mala. Nechcela si Victoire povedať, kto to je, ale potom ťa tuším zlomila. Ešte stále ste spolu?" spýtal sa jej.

„Nie sme," odvetila mu Dominique trpko.

„Rozišli ste sa?"

„Dalo by sa tak povedať. Respektíve on sa rozišiel so mnou," povedala mu úprimne, lebo mu dôverovala. „Vraj som priveľmi mladá a vetroplach, čo je pravda. Chýba mi. S ním sa mi svet zdal taký farebný."

„Je z tvojej metlobalovej brandže, všakže?" vyzvedal Louis.

„Áno," prikývla. „Kedysi hrával, ale teraz už iba trénuje."

„Nepovieš mi, kto to je?" spýtal sa jej.

„Nie a nevyzvedaj ďalej. Už je to jedno. Nemiluje ma, je proste koniec," povedala smutne, chytila Louisa za ruku a premiestnila ich na Grimmauldovo námestie číslo 12.

***

Blížila sa polnoc, keď sa objavila Victoire. Zložila si kabát a potom vošla do kuchyne. Teddy, ktorý mal už trocha vypité, od nej odvrátil pohľad. Victoire sa zvítala s babičkou a so svojimi deťmi.

„Som rada, že si prišla," povedala jej babička.

„To budeš zrejme jediná," odvetila jej Victoire, keď si všimla pohľady svojej rodiny. Dokonca aj Dominique a Louis sa na ňu mračili, nehovoriac o tete Ginny, ktorá jej ani neponúkla pohár horúcej čokolády. „Všetci si myslia, že som tomu na vine iba ja."

„Ja si to nemyslím," odvetila jej babička Molly a pobozkala ju do vlasov. „Avšak myslím si, že by ste sa mali s Teddym pozhovárať. Vy dvaja k sebe patríte."

„To si si kedysi myslela aj o tatkovi a mame, však?"

„Chceš vedieť pravdu, Victoire?"

„Rada by som," prikývla.

„Nemyslela som si, že k sebe patria. Dosť dlho mi trvalo, kým som tvoju mamu akceptovala," priznala sa jej babička Molly. „Mrzí ma, že ti to vravím, ale taká je pravda. Fleur urobila chyby a určite ich urobil aj tvoj tatko, pretože tak to býva. Vždy sú vinní obaja. Nie je to tak, že by som vinila tvoju mamu. Ty a Teddy, to je úplne iný príbeh. Vy dvaja k sebe patríte."

Victoire slabo prikývla a pohladila Dorie, ktorá jej sedela na kolenách, po vláskoch. Vedela, že jej babička nevie, čo sa skutočnosti stalo medzi jej rodičmi. Pred pár dňami žila aj ona v milej nevedomosti. „Ďakujem, babi."

„Skús sa zamyslieť nad mojou radou, dobre?"

„Sľubujem," prikývla Victoire. „Tatko tu nie je?"

„Nie," pokrútila hlavou.

„Je s ňou, však?" odvrkla Victoire.

„A s kýmže to je?"

„Volá sa Oriana," povedala Victoire. „A je..."

„Je vážne moc milá," skočila jej do rečí Dominique, ktorá si sadla na prázdnu stoličku vedľa nich. „To je všetko, čo ti zatiaľ stačí vedieť, babi, lebo určite si názor urobíš sama."

„Máš pravdu, Dominique," prikývla babička, vzala Dorie a spoločne odniesli koláče k dedkovi Arturovi.

„Nemusíš jej rozprávať o Oriane hlúposti," podotkla Dominique a pozrela sa na sestru.

„To nie sú hlúposti!"

„Ale áno, sú a ty to dobre vieš!"

„Sklapni, Dominique!"

„Ty sa už preber, Victoire!"

„Ja dobre viem, prečo to tebe neprekáža. Pretože sama všetkým tajíš svoj vzťah o dosť starším chlapom. Tak si myslíš, že keď tatkovi schváliš Orianu, že sa ti to všetko prepečie a mama zabudne na to, že jej dobrý kamarát spáva s tebou!"

„Už nespáva," mykla Dominique plecami. „Pokojne to mame povedz. Už je to minulosť...," dodala, zodvihla sa zo stoličky a odbehla niekam preč.

Victoire potichu zanadávala. Zachytila Teddyho pohľad, ktorý sa odvrátil. Zrejme videl, ako sa s Dominique hádajú a znova to pripisoval jej za vinu. Ako všetko.

***

„Zvládaš to?" spýtala sa Hermiona Draca, keď ho našla na poschodí s malým Remusom.

„Dá sa to," prikývol. „Znesiteľné."

„A kde ste boli, chlapci?" spýtala sa Hermiona a kľakla si k malému Remusovi.

„Len tak sa tu pofľakujeme," odvetil jej chlapček. „Vieš čo sme videli, Hermiona?"

„Čo ste videli?"

„Jamesa ako bozkával to pekné dievča," vravel jej Remus.

„Pekné dievča?" pozrela sa Hermiona na Draca. „Rheu?"

„Áno," povedal Draco trpko.

„A kde je James?"

„Čože?"

„Nezabil si ho, však? Ani si ho nepreklial? Draco?!" Vážne na neho hľadela.

„Nič som mu neurobil," odvetil jej Draco trocha pobavene. „Nehovorím, že som to neurobil v mysli, ale nie, neurobil som mu nič. Zatiaľ."

„Draco!"

„Počuj, malý Remus," sklonil sa k chlapčekovi, „čo keby si šiel nájsť svojho ocka? Za chvíľku je tu Nový rok a ocko ho isto bude chcieť osláviť s tebou. Ja tu zostanem s tetou Hermionou, čo povieš?"

„Chceš ju pobozkať?" spýtal sa malý Remus.

„Počuj, ty máš ale podrezaný jazyk," nevychádzal z údivu Draco.

„Tak ja idem teda," povedal malý Remus a rozbehol sa dole schodmi. Draco čakal, že niekde zakopne a padne, ale našťastie to zvládol a odbehol do kuchyne.

„Ten malý je proste..."

„Fakt zlatý," zasmiala sa Hermiona. „Takže Rhea a James? Sme s tým v pohode?"

„Ty určite," podotkol Draco. „Ospevovala si Jamesa Siriusa Pottera."

„Je to dobrý chlapec, naozaj veľmi inteligentný, skromný, skvelý auror. Myslím, že niet dôvodu na paniku," vravela mu Hermiona.

„Až na to, že to je Potter," podotkol Draco. „Veľkému Potterovi to ešte asi nedošlo, však?"

„Draco," zasmiala sa.

„Ja sa fakt bavím, Hermiona," prikývol.

„Som rada, že si tu so mnou. Že si celú tu dobu pri mne stál a že sa pokúšaš byť milý k mojej rodine," vravela mu Hermiona.

„Stojí ma to veľa námahy byť milý, ale pre teba a Rheu urobím všetko," odvetil jej Draco a myslel to skutočne vážne. Vycítila to z jeho slov.

Spokojne sa na neho usmiala a potom ho objala. Pritom ho pobozkala na líce. „Veľmi ti za všetko ďakujem."

„Ľúbim ťa, Hermiona," šepol a následne ju pobozkal do vlasov. 

Pozn. autorky:

Ahojte, ospravedlňujem sa, že meškám s kapitolou, ale od piatka som úplne indisponovaná a nebola som schopná vstať z postele (iba tak na záchod vracať) ... takže kapitolka až dnes a čo sa týka ostatných poviedok, tak ani neviem, kedy sa k ním dostanem, keďže na písanie som priveľmi unavená (a schudla som tri kilá, čo je v mojom prípade príšerne, že mám momentálne 40kg a vyzerám ako po totálnej hladovke a to ste nevideli moju super pleť dehydrovanú ... ale čokoľvek som vypila, som vyvracala, čo dodať) ... okey, toľko o mojom stave ...

Ako sa Vám páčil koniec? <3

A máte nejaké tipy na frajera Minique? Prezradím vám, že to je postava z kanónu a bude to ešte len sranda :D 

A keďže je Saturno teraz poviedka, ktorú mi najviac čítate, urobím s reklamu na vlastný príbeh, ktorý nájdete na mojom profile - SKUTOČNE SKUTOČNÉ ... ak máte radi romantiku, tak sa mrknite. Príbeh je už dopísaný, takže kapitoly budú vychádzať pravidelne.