V miestnosti ostalo ticho, až kým Ronovi nespadol na zem pohár a ohnivá whisky sa rozliala po koberci. Hermiona vybrala prútik a okamžite koberec zbavila tekutiny, i nasledovného fľaku.

„Nie to Luciusová dcéra?" spýtala sa Molly.

„Nie," pokrútil hlavou Draco a odpil si z pohárika. „Je moja. Naša," dodal celkom pokojne a usmial sa na Hermionu. „To Lucius a Narcissa všetko spôsobili. Väznili Hermionu, kým neporodila dieťa. Nútili ju písať vám listy, že je v Austrálií, kde nikdy nebola. Keď sa dievčatko narodilo, vzali ju a vymazali Hermione pamäť. Chceli dať dcérku preč, niekam ďaleko, ale matka to nezvládla a donútila otca, aby vymazal pamäť aj jej. A potom sa otec objavil na prahu dverí s dievčatkom a nahovoril jej, že to je jeho dcéra, pritom to bola ich vnučka. Neviem, možno svedomie, možno ju chcel vytrestať, možno i mňa, netušíme a ani sa to nedozvieme, lebo je mŕtvy. Urobili niečo hrozné. Hermione i mne."

„Kedy ste vy dvaja mali nejaký vzťah?" spýtala sa Potterová a tvár mala celú červenú od prekvapenia.

„Áno, to je dobrá otázka!" vyhŕkol Ron. „Určite si ju zneužil! Ty..., ty bastard!" pritvrdil, ale Harry ho chytil za límec košele.

„Ron!" ohriakla ho Hermiona. „Tak to vôbec nebolo," dodala a pozrela sa na Draca. „Bolo to po škole. Netrvalo to dlho, pretože sme vedeli, že jeho rodičia a ani nikto z vás by to nikdy neprijal. Usúdili sme, že lepšie bude, ak budeme od seba, nebojovali sme a..."

„Vzdali sme to skoro," pokračoval Draco a mračil sa na Rona. „A tak stalo sa. Hermiona si nepamätá, prečo mi nepovedala o dieťati, ešte sa jej nevrátila pamäť, ktorú jej Lucius vymazal."

„Nemôžem uveriť, že ľudia sú schopní niečoho takého," smutne odvetila Molly.

„Naozaj, mamka?" zasmial sa George. „Pracovali pre Voldemorta, zničiť Hermione život, bola malina. Hoci nechápem, ako môže niekto zničiť život vlastnému dieťaťu," dodal a pozrel sa na Draca.

„Ja viem, že je to možno ťažké pochopiť," pokračovala Hermiona, „ale Rhea a Draco sú súčasťou môjho života. Ona je to najdôležitejšie."

„A presne tak to má byť, Hermiona," usmiala sa na ňu Molly, podišla k nej a pobozkala ju na čelo. „Vždy som si myslela, že je to škoda, že nemáš deti. Bola by z teba úžasná mama a pozrime sa, ty dieťa máš a viem, že budeš skvelá!"

„Ďakujem, Molly," Hermiona ju objala. Jej názor pre ňu veľa znamenal. Hoci sa jej posledné roky trocha vyhýbala, predsa len ju mala veľmi rada.

„Vitaj v rodine, Rhea," usmiala sa Molly aj na jej dcérku. Rhea jej opätovala úsmev. „Zdalo sa mi, že je na tebe niečo povedomé. Si predsa malá Hermiona. To je mi radosti, vážne."

„Och, ďakujem, pani Weasleyová," usmiala sa na ňu Rhea.

„Len Molly, drahá," požiadala ju.

„Draco Malfoy," oslovila ho Molly. „Posaď sa, prosím. Musíš mať za sebou náročné dni. Mrzí ma, čo ti urobili tvoji rodičia. Je vidieť, že si sa na nich nie úplne podal a to je dobré. Chcem ťa o niečo požiadať."

„Mňa?" prekvapene sa na ňu pozrel Draco. „Áno, ja..., počúvam vás, pani Weasleyová."

„Pre teba Molly, rovnako," usmiala sa na neho. „Dávaj na ne pozor, dobre? Hermiona je pre mňa veľmi dôležitá a Rhea teraz rovnako patrí do mojej rodiny."

„Neviete si ani len predstaviť, aký som rád, že poznám pravdu. Milujem svoju dcéru," riekol jej Draco a Hermione po tvári tiekli slzy. „Nikdy ju nespustím z očí, už vážne nikdy!"

„Draco," usmiala sa na neho Hermiona. „Ďakujem."

„A čo sa týka Hermiony, no," usmial sa Draco na ňu. „S ňou je to trocha ťažšie, ale verím, že k sebe znova nájdeme cestu presne tak, ako by som si želal."

„Tak, myslím, že dnes budeme mať pekný večer," prikývla Molly. „Tak sa tu dobre bavte."

„Mamka, toto je môj dom," upozornila ju Ginny. „Teda Harryho dom, ale no ja som pani domu. Vážne, som rada, že ste všetci tu. Dúfam, že sa budeme naozaj dobre baviť až do polnoci a možno aj potom. Hermiona, ja..." dobehla k nej a potom ju silno objala. „Tak veľmi sa s tebou teším. Nemôžem tomu uveriť, že si mama. Ja som bola tiež presvedčená o tom, že mi Rhea niekoho pripomína, ale toto by mi nebolo napadlo. Je to tak úžasná správa, úžasná..."

„Vďaka, Ginny," objímala ju Hermiona.

„Ach," Ginny sa od nej odtiahla a usmiala sa na ňu. „Môžem sa pasovať za jej krstnú mamu, však?"

„Isteže," zasmiala sa Hermiona.

„Môžem, Malfoy?" spýtala sa aj Draca.

„Jasne, Potterová," prikývol Draco. „Ako inak."

„Ďakujem," potešila sa Ginny a potom vyobjímala Rheu a nakoniec ju prepustila, lebo James a Lily s ňou chceli hovoriť o samote. Ginny sa usmievala a doniesla ďalšiu kopu jedla. Hermiona usúdila, že svojím spôsobom bojuje so svojou mamou, že aj ona je dobrá gazdiná. Molly to však nikdy ako súboj nebrala. Ginny však už raz bola taká.

Hermiona sa pozrela na Harryho a Rona. Harry vyzeral zmätene, ale napriek tomu jej opätoval úsmev. Ron sa mračil, priveľmi mračil. Padma mu položila ruku na rameno, ale on sa na ňu ani nepozrel.

„Nikdy si nám to nepovedala," povedal Harry, keď k nej prikročil. „Že ty a on..."

„Má meno, Harry," odvetila mu Hermiona. „Možno som vám to mala povedať. Ale vedela som, že by ste to nikdy neprijali, priveľmi ste Draca nemali radi. Ty a Ron."

„A divíš sa nám?" spýtal sa jej Harry.

„Najprv nie, ale teraz po pravde trocha áno," prikývla Hermiona. „Ubehlo veľmi veľa rokov..."

„Doteraz mi nepoďakoval za to, že som mu zachránil život!" hneval sa Harry.

„A ty si poďakoval mojej matke, že ti ho zachránila?" spýtal sa ho Draco, ktorý okamžite skočil do debaty.

„Áno," povedal Harry. „A nielen raz."

„Aha," Draco sa zamračil, lebo mu došiel argument. „Tak ak to potrebuješ k životu, Potter – ďakujem ti, že si mi vtedy v Núdzovej miestnosti zachránil život."

„Mne to je fuk, Malfoy!"

„Harry!" ohriakla ho Hermiona. „Draco sa snaží a ty..."

„Nesnaží, nebolo to úprimné!"

„Nie ste malí chlapci!" hnevala sa na oboch Hermiona. „Pre Merlinové gate, uvedomte si koľko rokov ubehlo. Draco sa zmenil, aj ty si sa zmenil, Harry. Stali sa veci, zlé veci, keď sme boli na škole, keď sme boli vo vojne. Všetko nás to formovalo a teraz stojíme tu. Som na teba veľmi pyšná, Harry. Si skvelý auror, miluješ Ginny, máš svoju rodinu. Tvoje deti sú úžasné a ja ich veľmi milujem. Ale rovnako som pyšná na Draca. Je z neho iný človek, už dávnejšie bol. Urobil chyby, hrozné chyby, ale nakoniec si vybral správne. Vy už nestojíte na opačnej strane rieky, už roky ste na tej istej strane."

„Máš pravdu, Hermiona," prikývol Harry. „Už žiadne malicherné hádky. Budeme sa rešpektovať, ale nežiadaj viac, nebudeme nikdy priatelia," dodal.

„To znie fér," prikývol Draco.

Hermiona prikývla tiež. „V poriadku."

Harry a Draco sa na seba pozreli a potom si potriasli rukami. „Kvôli Hermione a Rhei," povedal Draco.

„Kvôli ním," prikývol Harry a pustil Dracovú ruku.

Hermiona sa na oboch usmievala a potom sa pozrela na Rona. „Ron," oslovila ho.

Padma chytila Rona za ruku, ale on jej ju vytrhol a podišiel bližšie k Hermione a potom ju objal. „Som rád, že si mama. Vážne, Hermiona, veľmi sa s tebou teším. Teraz úplne žiariš. A hoci je otcom toho dieťaťa Malfoy, myslím, že to nejako prežijem."

„Och, Ron," Hermione vyhŕkli slzy.

„Chcem, aby si bola šťastná," riekol jej Ron a potom ju pobozkal na líce. „Rhea je vážne skvelá. Na Vianoce s ňou bola zábava. Všetci sme si ju v okamihu obľúbili, hoci má malfoyovské gény."

„Ron!" zasmiala sa.

„Mám z teba radosť a z nej," usmial sa na ňu Ron. „Malfoy," oslovil Draca, ktorý sa na neho pozrel. „Ani nevieš aké máš šťastie."

„Ver mi, Weaslík, viem," prikývol Draco.

„Ak im ublížiš..."

„Zabiješ ma," prikývol Draco.

„Myslím to vážne!" trval na svojom Ron.

„Pokojne, Weaslík, budem sa tešiť," uškrnul sa na neho Draco.

„Hermiona, nerád ti to hovorím, ale je to stále kretén," uškrnul sa Ron.

„Ron!" ohriakla ho Hermiona.

„A nabudúce nám už nič netaj," požiadal ju Ron. „Takže ak sa s Fretčiakom znova dáš dokopy, tak nám to povedz. My s Harrym by sme síce radšej drhli denno-denne hajzle v Nemocničnom krídle, ako prijali Malfoya do rodiny, ale ak nebudeme mať na výber..., kvôli tebe to nejako zvládneme, však Harry?"

„No neviem, Ron, ja by som radšej do rodiny prijal triskochovstého škrota," zasmial sa Harry.

„Ja z vás tiež nie som nadšení, Pottrík a Weaslík, a tiež by som vás rád premenil na červoplazy, ale čo iné nám zostáva?" nadhodil Draco a na oboch sa uškrnul.

„Ach, chlapci," usmiala sa Hermiona.

„Už sme muži, Hermiona," opravil ju Ron.

„Ako kto, Weaslík," doplnil ho Draco.

„Draco!"

„Haha, Malfoy! Je to milé, že stále ohriakuje teba a nie nás," uškrnul sa na neho Ron.

***

Bill spozornel, keď sa otvorili dvere u Troch metiel. Louis držal dvere, dnu vošla Dominique ako kráľovná a za ňou Oriana tlačila kočík smerom dnu. Billa to prekvapilo, ale usmial sa na všetkých.

„Minique, Lou," potešil sa svojim deťom. Dominique ho ihneď pobozkala na líce a Louis urobil to isté. Louis odtiahol zo dve stoličky, aby sa k ich stolu zmestil kočiarik s malým Williamom, ktorý naďalej pokojne spal.

„Aha, tatko, koho sme stretli," zanôtila Dominique veselo a posadila sa na stoličku.

Oriana si vymenila s Billom pohľad a on usúdil, že je celkom vystrašená. Napokon sa aj ona usadila k stolu a objednala si horúcu čokoládu s Louisom, zatiaľ čo Dominique si objednala ďatelinové pivo.

„Tak," Dominique sa pozrela na otca, „vraj si bol u Vic."

„Áno, bol som jej dohovoriť," prikývol Bill.

„Nepomohlo," zasmiala sa Dominique. „Chudák Teddy, ja som vždy vravela, že je pre ňu až priveľmi dobrý."

„Minique," pokrútil hlavou Bill.

„To bol len žart," povedala Dominique, ale Bill si bol istý, že to myslela vážne.

„Poviete mi už niekto, čo sa deje?" spýtal sa Louis.

„Lou," Dominique ho oslovila, ale Bill sa na ňu pozrel, aby bola v tejto chvíli ticho.

„Lou," oslovil ho on. „Mrzí ma, že sa to dozvedáš až teraz, už som zistil, že to bola chyba, niečo tajiť, ale tvoja mama nie je u tety Gabrielle."

„Áno, ja viem," prikývol Louis smutne. „Na rozdiel od Victoire mám oči."

„Ty to vieš?" Billa to prekvapilo a zosmutnel. Jeho deti sa s tým museli vyrovnať sami, zatiaľ čo on si myslel, že ich chráni, keď nehovorí pravdu.

„Dlhšie," odvetil Louis. „Mama chcela, aby som šiel s ňou. Som predsa neplnoletý. Odmietol som. Povedal som jej, že chcem ostať s tebou a sestrami. Že chcem naďalej chodiť na Rokfort, kde mám priateľov. A že tu žijú všetci, ktorých mám rád. Chýba mi a to veľmi, ale nemohol by som ťa opustiť, tatko."

„Mrzí ma to, Lou," riekol mu Bill a všimol si, že aj Dominique to vzalo za srdce. Oriana vyzerala akoby tu nechcela byť a chápal ju.

„Aj rodičia Mii sa rozišli," rozprával Louis. „Trocha mi pomohla to prekonať. Zoznámim vás s ňou čoskoro, tak trocha spolu chodíme," usmial sa.

„Čože? Máš frajerku?" Dominique za stolom ožila. „To je super."

„Áno, to je," prikývol Louis. „Mía je jednoducho bohovská."

Dominique sa na neho usmiala a odpila si z ďatelinového piva, ktoré im medzičasom priniesla madam Rosmerta. „To je v Merlinových gatiach vážne! Som jediná, kto nemá partnera. Teda čoskoro ho možno nebude mať ani Vic, ale chápete," zasmiala sa.

„No tak, Minique," ohriakol ju Bill.

Dominique sa uškrnula a znova sa usmiala na Louisa. „Ktorá bola Mía? Tá blondína?"

„Nie, Mía má hnedé vlasy," odvetil jej Louis.

„Sakriš, nepamätám sa," zasmiala sa znova. „Nevadí, zoznámiš nás znova."

„Iste," prikývol Louis. „Ako si to myslela, že si jediná, kto nemá partnera? Napríklad ani Albus nemá frajerku."

„Albus totižto nevie vydržať ani sám so sebou, akoby s ním mohol vydržať niekto iný," ujasnila mu to Dominique. „Myslela som teraz, tu."

Bill sa chytil za hlavu a Oriana vyprskla horúcu čokoládu na stov kabát. William sa rozplakal. Okamžite vstala, aj keď sa jej na kabáte vytváral fľak. Dominique mávla prútikom a vyčistila jej ho. Oriana jej nestihla ani poďakoval, lebo vyberala Williama z kočíka, aby ho upokojila. Louis na nich všetkých hľadel a potom sa pozrel na bábätko v jej náručí.

„Je to môj brat?" spýtal sa jej.

„Čože? Nie," pokrútila Oriana hlavou. „Nie, Will on, nie je," dodala smutným tónom, akoby jej to bolo ľúto, že nie je. Aj Billovi to tak trocha ľúto bolo, ale predsa len mal Williama veľmi rád. Bol pritom, keď sa narodil. Tak trochu bol jeho synom a možno raz...

„Lou, vysvetlím ti to," riekol mu Bill.

„Tak preto je Victoire taká nahnevaná," zhodnotil Louis. „Okrem toho, že odišiel Teddy, tak sa dozvedela aj toto, však?"

„Áno, aj, ale aj o mame, ona to nevedela a..."

„Lebo je slepá. Vždy vidí iba seba," odvetil Louis nahnevane.

„Louis, je mi ľúto, že sa hneváš," povedal Bill smutne.

„Nehnevám sa na teba," povedal Louis a potom sa znova pozrel na bábätko v náručí Oriany a podal jej cumlík z kočíka. „Ani na vás," dodal a pozrel sa jej do očí.

„Nemusíš mi vykať," odvetila mu.

„Je to pekný chlapček," usmial sa na ňu Louis.

„Najkrajší," opätovala mu Oriana úsmev. „Asi by som mala ísť domov..." riekla, „teda, k tebe domov," dodala a pozrela sa na Billa.

„Neodchádzaj," zastavil ju Louis. „Nie kvôli mne."

„To nie je kvôli tebe," odvetila a ukladala Williama späť do kočiarika. „Ste na mňa milí. Ty aj Dominique. Ale máte právo byť so svojim ockom sami. William je aj tak určite už hladný a ja tu nemám mliečko."

„Môžem ho prísť niekedy pozrieť?" spýtal sa jej Louis.

Bill videl, ako to Orianu prekvapilo. V očiach sa jej zaleskli slzy, keď odpovedala jeho synovi. „Isteže, budem rada. Aj William bude rád. Je veľmi spoločenský, usmieva sa skoro na každého."

„Dobehnem aj ja," povedala Dominique.

„Budem sa veľmi tešiť. Rada som vás videla," usmiala sa. „A...," zotrela si slzu, ktorá jej tiekla po líci. „Šťastný nový rok."

„Bude to zaujímavý rok," žmurkla na ňu Dominique.

***

„Nemôžem uveriť tomu, že si dcéra tety Hermiony," tešila sa Lily Potterová. Skákala, objímala Rheu a hučala tak, že Albus udrel dverami od svojej izby, kde niečo plánoval s Royom. Roxanne, Fred a James si prikrývali ušami rukami.

„Som rada, že sa tešíš," usmiala sa na ňu Rhea.

„Lily, prečo toľko pištíš?" krútil hlavou Teddy, ktorý mal dnes naozaj mizernú náladu.

„Mám radosť," odvetila mu Lily. „Ale chápem, ty máš smútok."

„Si ako malá," pokrútil hlavou Teddy.

„Ja som ešte stále dieťa," ubezpečila ho. „Ale no tak, Teddy," dobehla k nemu a pošteklila ho. „Možno nebudeš sláviť nový rok s Victoire, ale budeš ho sláviť so mnou a čo je lepšie, hm?"

„Úprimne?" spýtal sa Teddy.

„Radšej stádo hipogrifov ako jedna Lily Potterová," odpovedal namiesto Teddyho James.

„JS, sklapni!" vyplazila mu Lily jazyk. „Poď, Rhea, ideme ku mne, s nimi nie je dnes reč."

„Hej," James sa jej postavil do reči. „Neber mi ju, chcem s ňou hovoriť."

Rhea očervenala a pozrela sa mu do očí. „Lily, to je v poriadku, prídem za tebou, dobre?"

„Fajn," prikývla Lily a vzala na ruky malú Dorie, ktorá dobehla za ich krikom. „Ideme sa hrať na princezné?" Dorie nadšene zatlieskala. Teddy prekrútil očami nad Lily a zbehol dole pre niečo na pitie, keď videl, že o Dorie bude postarané.

Fred a Roxanne odišli s Lily. Rhea a James osameli na chodbe. „Tak," usmiala sa na neho.

„Tak...," prikývol. „Vitaj v rodine."

„Naozaj chceš, aby sme boli rodina?"

„Samozrejme," prikývol James.

Rhea sa trocha zamračila. Ak chcel, aby boli rodina, znamenalo to, že by ju mohol mať rád ako sesternicu, ale nie tak, akoby to chcela ona. Všetka dobrá nálada, ktorú mala z nej akosi vyprchala. „Aha."

„Hej," James sa zasmial a podišiel k nej bližšie. „Časom trocha iným spôsobom. Vieš, ty a ja, naše deti..."

„Naše deti?"

„Rodina, chápeš," žmurkol na ňu.

„James," vyvalila na neho oči.

„Myslím, že sme minule niečo nedokončili," povedal jej a Rhea si neuvedomila ako a kedy, ale zrazu bola v jeho náručí. Zavrela oči a potom to konečne prišlo. James Sirius Potter ju pobozkal a ona mala pocit, že sa vznášala. Srdce jej takmer vyskočilo z hrude.

„Aha, oni sa bozkávajú!" počula chlapčenský hlas.

James ukončil bozk s úsmevom na perách a chcel sa otočiť, aby malého Remusa Lyalla vyhnal z chodby, ale keď uvidel, kto ho drží za ruku, zbledol ako stena.

„Draco, to znamená, že sa ľúbia?" spýtal sa Remus zvedavo. Rhea vybuchla smiechom, keď videla Dracov pohľad.

„Vieš, malý Remus, nie som si istý, či chcem vedieť, čo to znamená," odvetil mu Draco a Rhea sa stále dusila smiechom. „To je teda zaujímavý koniec starého roka."

Pozn. autorky:

Ahojte, ako sa Vám páčila kapitola? Čo poviete na reakcie Potter-Weasley klanu? A čo #Rheames bozk? <3