Bill nemal v pláne odísť na Rokfort a Oriane to iba vyhovovalo. Skoro celé doobedie sa hral s malým Williamom a ona zatiaľ pripravila obed. Potom uložila maličkého spať a pritúlila sa k Billovi, ktorý sedel na sedačke a čítal si Denného Proroka.

„Píšu tam niečo zaujímavé?" spýtala sa ho.

„Nie," pokrútil hlavou. „Keď som zbadal tú sovu, myslel som si, že to píše Victoire, aby sme sa pozhovárali ako dvaja rozumní ľudia, ale evidentne trucuje."

„Lenže po včerajšej noci by už mala pravdu," riekla mu Oriana. „Som tvoja milenka."

„Aby si bola moja milenka, musel by som byť zadaný, alebo ženatý a ani jedno z toho nie som," odvetil jej Bill a pobozkal ju na čelo. „Tu ale vôbec nejde o mňa a teba, ide tu o to, že sa Victoire nespráva vhodne k ľuďom. Jej môže byť jedno, s kým som, alebo budem. Som už dosť dospelý, nemyslíš? A naozaj sa nemusím spovedať vlastnej dcére o mojich vzťahoch."

„Dobre, nebavme sa o tom," odvetila mu Oriana. Nechcela sa o tom ďalej zhovárať, lebo si čím ďalej tým viac uvedomovala, že jej zamilovaná bublina čoskoro praskne. Bill si uvedomí, že je od neho o dosť mladšia, že má dieťa s iným mužom a že mu nemá čo poskytnúť. A ak si to neuvedomí sám od seba, oči mu otvorí jeho rodina. Nechcela, aby sa to stalo tak skoro, preto do toho radšej rýpať nechcela.

„O čom sa chceš rozprávať? Alebo ti mám čítať rozprávku?" žmurkol na ňu Bill.

„William," oslovila ho Oriana a pohladila ho po líci, „tieto jazvy na tvoje tvári, máš z vojny?"

„Áno, to je Greybacková práca, jeho meno ti niečo hovorí, však?"

„Áno," prikývla smutne. Vlkolak, čo v detstve premenil Teddyho otca. „Ale ty nie si, či..."

„Vlkolak?" Bill sa na ňu usmial. „Nie, nebol vtedy spln, keď sa to stalo. Mám len tieto jazvy, aj keď už som si na ne tak zvykol, že ich ani nevidím, keď sa pozriem do zrkadla. Okrem toho rokmi vybledli. Keď boli čerstvé, tak to bolo o dosť horšie. Vtedy som to neriešil, pretože Fleur, ona..."

„Ťa milovala aj napriek jazvám," doplnila za neho Oriana.

„Áno," prikývol Bill, pretože to nebolo tajomstvo. „Moja mamka ju nikdy nemala rada. Ale v tú noc, keď sa to stalo, si myslela, že si ma Fleur už nebude chcieť zobrať, lebo budem mať jazvy a možno aj iné následky. Ale ona ju vyviedla z omylu."

„To muselo byť pekné," povedala Oriana trocha trpko.

„Vtedy bolo, áno," prikývol Bill. „Ale tá láska jej nevydržala, ako už všetci vieme."

„Mal si aj iné následky?" spýtala sa, aby opäť zmenila tému.

„Chutilo mi surové mäso, ale už aj to ma prešlo," odvetil jej Bill. „A v noci, keď je spln, väčšinou nespím. Neviem zaspať."

„Teddy nenávidel spln," rozprávala mu Oriana. „Tiež vtedy nemohol zaspať. Stále myslel na svojom otca. Často sme boli celú noc hore a zhovárali sme sa. Nechcela som, aby bol sám a trápil sa. Poznal si Teddyho rodičov, však?"

„Boli to výnimoční ľudia," odvetil jej Bill. „Remus a Tonksová veľmi túžili po lepšom svete pre Teddyho. Kvôli tomu zomreli."

„Určite z neba vidia, že ten lepší svet nastal a sú na Teddyho veľmi hrdí," usmiala sa na neho Oriana.

„Chceš počuť niečo zábavné?" spýtal sa jej Bill.

„Áno, veru to chcem," prikývla.

„Moja mamka tak veľmi nemala rada Fleur, že stále volala Tonksovú k nám na večeru, aby sme sa dali dokopy," smial sa Bill. „Tonksová pritom už bola zamilovaná do Remusa, ale on ju odmietal, preto lebo bol vlkolak, lebo bol chudobný a príliš starý a bla bla bla."

Oriana sa smiala. „Potom musela byť tvoja mamka celkom šťastná, keď sa Teddy zamiloval do Victoire, nie?"

„Bola a keby sa to udialo podľa jej plánov, tak by Teddy ani Victoire neexistovali," vravel jej Bill. „Tonksová a ja sme boli vždy iba priatelia, ale moja mamka si myslela, že by bola vhodnejšia nevesta. Tonksová sa jej potom priznala, že je zamilovaná do Remusa. Tak môj teror skončil."

„Sú to v podstate milé spomienky, nie?"

„Sú, len mi je ľúto, že sa na tom nemôžem zasmiať s Tonksovou a Remusom," odvetil jej Bill a pohladil ju po vlasoch.

„Chceš počuť aj ty niečo zábavné?" spýtala sa ho tento raz Oriana.

„Samozrejme," prikývol Bill.

„Spomínam si na to, keď som ťa prvýkrát videla," riekla mu Oriana a zavrela oči. V mysli sa jej vybavila spomienka na ten deň.

V ten deň sa konala Teddyho svadba. Oriana dorazila o niečo skôr. Veľmi sa tešila, že sa jej najlepší priateľ žení. Želala mu to, pretože vedela, že je do Victoire zamilovaný od malička a teraz sa konečne mala stať jeho manželkou na celý život.

Oriana sa primiestnila na miesto, kde sa mala konať svadba. Bola to veľká zdobená záhrada babičky a dedka Victoire. Už tam bolo niekoľko svadobčanov, ale aj rodinný príslušníci Victoire, ktorí všetko riadili. Niektorých členov jej rodiny poznala. Zvítala sa s Dominique, ktorá hromžila nad Victoire, pretože ju nahnevala. Oriana jej pochválila ružové šaty, ale Dominique sa na ňu zamračila, že jej ružová vôbec nejde k vlasom a že to Victoire dobre vedela a určite to urobila zámerne. Oriana potláčala smiech, ale našťastie Dominique odbehla do zvláštneho domu, ktorý podľa Oriany stál pokope iba vďaka kúzlam. Dominique sa vo dverách s niekým zrazila a potom si Oriana všimla muža, ktorý vyšiel von a organizoval ostatných, ktorí ešte riešili výzdobu.

Nemohla spustiť zrak z toho muža. Zdal sa jej zaujímavý, usmieval sa a pokojným tónom žiadal ľudí, čo ešte upraviť, čo vylepšiť. Chvíľku tam iba stála a pozorovala ho, keď sa pri nej objavil Teddy a mierne ju pošteklil.

„Teddy, zľakla som sa!" otočila sa na neho a potom si ho premerala očami. „Vyzeráš úžasne."

„Vďaka, Ori, aj ty, si kočka," usmial sa na ňu Teddy v čiernom sviatočnom obleku. Vlasy mal tyrkysové, aby nesklamal svoju lásku, vyzeral ako dokonalý gentleman, nie ako ten Teddy, ktorému toľko nezáležalo na tom, čo má na sebe oblečené.

„Ďakujem," poďakovala sa mu aj ona. Na dnes zvolila žlté šaty, pri ktorých vynikli jej tmavé vlasy i oči. „Kto je to?" ukázala nenápadne na muža, ktorý sa stal objektom jej záujmu.

„Môj čoskoro svokor," odvetil jej Teddy. „Bill Weasley."

„To je otec Victoire?" Oriana sa počudovala, lebo pretože sa Victoire na neho veľmi nepodobala vzhľadom. A podľa toho, ako Victoire poznala, tak predpokladala, že ani povahou.

„Áno, prečo sa pýtaš? Páči sa ti? Je zadaný!" smial sa Teddy.

„Len ma to tak zaujalo," odvetila mu Oriana.

„Len ťa tak zaujal," opravil ju Teddy sa stále sa smial. „Bill je fajn chlap, vážne. Nemohol by som si želať lepšieho svokra. A Fleur, mama Victoire, ma zbožňuje. Budem to ja ale šťastný zať."

„Namyslenec!" ohriakla ho Oriana.

„Merlin, Ori, prestaň sa toľko pozerať na Billa, je to také okaté," doberal si ju Teddy.

„Zbijem ťa."

„Poď mi pomôcť uviazať kravatu, prosím," požiadal ju Teddy. „Už si z teba nebudem tropiť žarty."

Oriana venovala pohľad Billovi, ktorý si ju síce vôbec nevšimol, ale ona sa potrebovala na neho ešte pozrieť. Niečo na ňom bolo, čo jej učarovalo. Potom prikývla a pobrala sa s Teddym do domu, aby mu pomohla s kravatou.

„Zaujímalo by ma, ako ďaleko si stála, že som si ťa nevšimol," zasmial sa Bill.

„Aj tak by si si ma nevšimol, aj keby som stála pri tebe. Podľa mňa nie si ten typ muža, ktorý sa pozerá po iných ženách, keď je zamilovaný, šťastný a ženatý," riekla mu Oriana.

„Ty si ma ale odhadla," pousmial sa a potom ju pobozkal na pery. „Tak som sa ti páčil aj pred siedmimi rokmi, to je milé náhodou."

„Páčil," prikývla Oriana. „Teraz, keď som ťa ale spoznala, sa mi páčiš oveľa viac."

***

Teddy sa vrátil od babičky. Stále v mysli rezonovala Rhea, Luciusová nevlastná dcéra, ktorú nikdy predtým nevidel, hoci v dome pratety Narcissy bol veľmi veľakrát. Nedokázal pochopiť, ako mohli skrývať dievča. Zdalo sa mu to zvrátené na túto dobu. Lenže potom si uvedomil, že to sú predsa Malfoyovci a pre nich by to bola hanba. Prateta Narcissa sa určite nechcela ocitnúť na titulných stranách novín a časopisov, že je podvedená žena a že jej manžel má nemanželskú dcéru. Teddy nad tým pokrútil hlavou. Dúfal, že teraz, keď je Lucius po smrti sa pre dievča veľa vecí zmení. Prišla mu milá a bezprostredná. Usmievavá a slušná. Naozaj jej prial iba to dobré.

Prekvapilo ho však aj to, že do domu babičky prišla Hermiona s Dracom Malfoyom. Pokiaľ Teddy vedel, že tak Draco Malfoy nebol vítaný ani u krstného Harryho a už vôbec nie u Rona Weasleyho. Netušil, že Hermiona sa s ním priatelí. Okrem toho sa mu videla akási zvláštna. Určite mala červené oči. Na chvíľku sa zamyslel, či by sa nemal vrátiť, ale potom sa rozhodol, že sa nebude starať do cudzích problémov, lebo mu to zase niekto (Victoire) vytkne.

Doma ho privítala Dorie, lebo Remus odišiel ráno s Louisom do Brlohu. Dorie mala trocha zvýšenú teplotu, tak nechceli, aby nakazila ostatných. Hrala sa s novými hračkami a keď ho zbadala, pýtala sa na ruky, aby sa k nemu mohla pritúliť. Teddy ihneď odskúšal, či je taká horúca ako bola ráno. Našťastie teplota zrejme pominula.

„Kde je mama?" spýtal sa jej.

„Bolí ju hlavička," riekla mu Dorie.

Teddy veril, že od toľkej zlosti, ktorá vo Victoire bola, ju naozaj môže bolieť hlava. Viac-menej sa spolu nerozprávali a jemu sa to nepáčilo, ale jednoducho jej nechcel stále ustupovať. Bol muž, mal svoju hrdosť a svoju pravdu a ak ju Victoire nechápe, tak... Teddymu zostalo smutno, keď mu napadali myšlienky, čo by sa stalo v prípade, kedy by ho Victoire naďalej chcela obviňovať.

Victoire zišla dole po schodoch do obývačky a naozaj bola bledá v tvári. „Ako sa má starká?"

„Nebola doma, je u Narcissy," riekol jej Teddy a usadil Dorie k vianočnému stromčeku na teplý koberec, kde sa predtým hrala so svojimi hračkami. „Už ti je lepšie?"

„Nie," pokrútila hlavou.

„Už ťa aspoň prešla tá šialená myšlienka na to, že som otcom dieťaťa Oriany?" spýtal sa jej Teddy.

„Prečo jej toľko pomáhaš?" spýtala sa ho.

„Pretože to je moja najlepšia priateľka," odvetil jej Teddy s pokojom v hlase. „Sama dobre vieš, že nás s Orianou postihol rovnaký osud, čo sa týkalo rodičov. Preto sme si na škole toľko rozumeli a keď som s ňou stratil kontakt," pokračoval a vynechal fakt, že kontakt s Orianou stratil iba kvôli nej, „tak ma to mrzelo a teraz, keď sa znova objavila a mala problémy, tak som jej chcel pomôcť. Ako priateľ, nič viac a nič menej."

„Čie je to dieťa?" spýtala sa Victoire.

„Victoire, ja neviem!"

„Je to predsa tvoja kamarátka. To sa ti nepriznala s kým spávala?" pýtala sa ďalej.

„Nie, lebo sme sa videli iba v nemocnici, keď porodila. Potom som ju nevidel, pretože som ti najprv o nej chcel povedať. Áno, požiadal som tvojho otca, aby na ňu trocha dohliadol a áno, kúpil som nejaké veci pre malého, ale neurobil som nič viac. Nečakal som, že tvoj otec sa toho ujme natoľko, že ju nechá bývať vo svojom dome v Rokville," rozprával jej Teddy.

„Takže si ju chcel navštíviť?"

„Samozrejme, že chcel," prikývol Teddy. „Nevidel som ju roky, chcel som vedieť, čo robila, ako sa mala."

„A kúpil si veci pre to decko?"

„Áno, pretože toho chlapca beriem ako svojho synovca," odvetil jej Teddy.

„Ona nekúpila nič pre naše deti," odsekla mu Victoire.

„Pretože by si si to od nej nikdy ani nevzala," odvetil jej Teddy.

„Nie, nech nad tým uvažujem akokoľvek, tak to nechápem," pokrútila blonďavou hlavou, „nerozumiem tomu. Nepáči sa mi to a nechcem, aby si sa s ňou stretával. A prajem si, aby ju tatko vyhodil zo svojho domu!"

„Victoire!" Teddy sa prudko postavil zo sedačky. Oľutoval to v sekunde, keď si všimol, že sa Dorie mykla. „Ako môžeš niekoho toľko nenávidieť?" dodal pokojnejšie.

„Hovor si, čo chceš, Edward!" Aj ona sa postavila a hľadela mu do očí. „Nikdy ma nepresvedčíš o tom, že ona po tebe nejde. Som žena, poznám ženy a hlavne vypočítavé ženy ako ona. Ženy bez rodiny, chamtivé a chudobné."

„Počúvaš sa, čo hovoríš?"

„Áno a stojím si za tým!"

„Dobre," prikývol Teddy napokon. „Tak aby si vedela, neprestanem sa s ňou stretávať, keď som ju konečne zase našiel. Ty nevieš, ako veľmi mi pomohla vo chvíľach, kedy si tam ty nebola! To, že si moja manželka a matka mojich detí ti nedáva žiadne právo, aby rozhodovala o tom, s kým sa mám, alebo nemám priateliť! A ak si stále myslíš, že ten chlapček je môj, tak potom, milá Victoire, mi neostáva nič iné, iba si pobaliť svoje veci a odísť z babičke!"

„Choď si!" skríkla na neho a v očiach sa jej leskli slzy.

„Nebudem si vyberať medzi tebou a mojou kamarátkou," povedal jej priamo do očí.

„Aspoň vidím, ako ma miluješ, pretože si si práve vybral ju!"

„To nie je pravda a ty to dobre vieš!" kričal po nej.

„Nekrič, pozri, Dorie sa bojí," žiadala ho. Podišla k stromčeku a vzala dcérku na ruky. Dorie plakala. „O toto ti ide, Edward? Ubližovať mne a našim deťom?"

„O to skôr ide tebe," povedal potichu, aby nevyplašil dcérku ešte viac.

„Tak už vypadni, zmizni! Choď preč!" plakala Victoire.

Teddy si nešiel po veci, rovno odišiel preč vchodovými dverami. Zavrel ich za sebou a po tvári mu tiekla slza. Ľutoval, že na ňu kričal, ľutoval, že rozplakal dcérku, ale už ďalej nemohol počúvať tie nezmysly, ktoré hovorila jeho žena. Možno naozaj potrebujú pár dní pauzu.

***

„Teddy," oslovila ho Ginny, keď sa zjavil pred ich dverami. „Stalo sa niečo?"

„Áno," prikývol a potom ju objal. Po tvári mu tiekli slzy. „Odišiel som od Vic, odišiel som od Dorie a Remusa."

Ginny ho vtiahla dnu. „Čo sa stalo, Teddy?" pýtala sa ho.

„Ona ma obviňuje, že som jej bol neverný," riekol Teddy. „Ale ja by som nikdy, Ginny, veď ma poznáš..."

Ginny ho zaviedla do kuchyne a pomohla mu posadiť sa. Zdalo sa jej to celé nejaké zvláštne. „Ako ťa mohla Victoire z niečoho takého obviniť? Má na to konkrétny dôvod?"

„Nie," pokrútil hlavou Teddy a potom jej porozprával o Oriane, o všetkom, čo sa stalo. Spomenul aj ako je do toho zainteresovaný Bill. Povedal jej všetko a ona mu pritom naliala pohár ohnivej whisky a sebe tiež.

„Pre Merlinové gate, Victoire sa musela zblázniť," zhodnotila Ginny. „Dobre si urobil, že si odišiel," schvaľovala jeho rozhodnutie. „Chápem, že ťa to mrzí kvôli Dorie a Remusovi, ale nezaslúžiš si, aby s tebou zametala a rozkazovala ti, s kým sa máš, alebo nemáš priateliť. Teddy, to sa proste nerobí. Nie si jej majetok. Pár dní tu ostaneš, kým ona vychladne. Uvidíš, sama ťa vyhľadá a bude ťa žiadať o odpustenie."

„Je priveľmi hrdá," pokrútil hlavou Teddy.

„Každému raz spľasne hrebienok," ubezpečila ho Ginny. „Victoire je bohužiaľ ako jej matka. Ktorá sa tiež vyznamenala."

„Ty to vieš?"

„A čo som včerajšia?" uškrnula sa. „Samozrejme, že viem, že ušla do Francúzska s nejakým kreténom. Len môj hlúpy brat trval na tom, aby to deti nevedeli. Ale očividne to už vedia, okrem Louisa a ten by to mal vedieť tiež."

„Victoire to zlomilo."

„Práve preto, by si mala uvedomiť, že ma pri sebe teba, jedného skvelého a úprimného chlapa, ktorý mu miloval, odkedy sa narodila," povedala a poťapkala ho po pleci. „Neboj sa, prejde ju to a uvedomí sa."

Do kuchyne zišiel Harry a prekvapil sa, keď tam našiel Teddyho. Ginny mu v skratke povedala, čo sa stalo a požiadala ho, aby s ním zostal a trocha si pokecali ako chlap s chlapom.

„A ty ideš kam?" spýtal sa jej Harry.

„Musím s niekým hovoriť," riekla Ginny.

„Ideš za Vic?" spýtal sa jej Teddy.

„Myslíš, že ju chcem vidieť? Veď by si zaslúžila po zadku. Nie, idem za Billom, pretože s ním musím hovoriť," riekla Ginny a potom ich nechala o samote.

„Tie ženy, je to s nimi ťažké, ale ver mi, Teddy, bez nich by to bolo peklo," prihovoril sa mu Harry. „Ostaneš tu s nami. James sa poteší. Al a Lily tiež."

Teddy sa na neho chcel usmiať, ale nedokázal to. Harry to pochopil a nalial mu ďalší pohárik a sebe tiež. „Tak na ženy?" spýtal sa ho Teddy.

„Jedine na ne," prikývol Harry a štrngli si pohárikmi.

***

Oriana sa až mykla, keď niekto zaklopal na dvere domčeka. Zľakla sa, že by to znova mohla byť Victoire. Odišla sa na poschodie prezliecť. Bill sa pobral otvoriť dvere.

„Ginny?" oslovil prekvapene svoju sestru.

„Myslela som si to," riekla a škerila sa na neho. „Máš košeľu zo včera..."

„Čo také si tvoja myseľ zase myslí?" spýtal sa jej.

„Môžem ísť dnu?" navrhla, mierne do neho sotila a vošla dnu. Bill za ňou zavrel dvere a ona zatiaľ hľadela po celom domčeku.

„Ginny, ak by si mi povedala, čo tu robíš a čo si si myslela, ušetrila by si mi čas. Nechce sa mi to hádať, vieš," nadhodil Bill.

Oriana zatiaľ zišla dole po schodoch a keď zbadala červenovlasú ženu, trocha zamrzla v pohybe. „Zdravím," mierne sa pousmiala.

„Ty budeš Oriana, však?" spýtala sa jej. „Som Ginny Potterová. Billová sestra."

„Áno," prikývla Oriana a podišla k nej. „Veľmi ma teší," podávala jej ruku.

Ginny jej potriasla rukou a potom sa otočila na Billa. „Mal by si ísť za Victoire, ak nechceš mať na krku jej rozvod. Priznať jej, že to nie Teddy, ale ty máš pomer s ňou," ukázala na Orianu.

„Čože?" Bill na ňu vyvalil oči. „Aký rozvod?"

„Tvoja dcéra si myslí, že Teddy a Oriana sú milenci. Teddy odišiel z domu, aby si vedel!" vytkla mu.

„Kde toto Vic zobrala?"

„Vo svojej namyslenej a snobskej hlavičke, ktorú zdedila po svojej matke," uškrnula sa na neho Ginny. „Pozri, Bill, mne je úplne jedno, či máš, alebo nemáš niečo s touto mladou dievčinou, ale ak sa kvôli tebe niečo stane môjmu krstnému synovi, tak ťa zabijem!"

Oriana sa rozplakala. „Ale veď, Teddy a ja, sme len priatelia..., prečo si Victoire myslí..."

„Možno by pomohlo, keby si povedala, kto je otcom toho dieťaťa," otočila sa na ňu Ginny.

„Ginny, to nie je tvoj problém," zastavil ju Bill.

„Victoire si myslí, že je Teddyho," povedala Ginny.

„Čo si Victoire myslí a čo je pravda, sú dve rozdielne veci," povedal jej Bill.

„Nie, William, ak to chce Victoire vedieť, pôjdem jej to povedať," povedala Oriana a zotrela si slzy z líc. „Poviem jej všetko, ak bude chcieť. Nemôžem dovoliť, aby sa Teddy kvôli mne s ňou hádal. Tú hanbu a urážky od nej prežijem. Som už dospelá."

„Počkaj," Ginny sa zamyslela a prezerala si ju. „Ty si to dievča, ktoré vyhodila zo svadby, však?"

„Áno," prikývla Oriana.

„Všetci viete, že moja dcéra niekoho vyhodila zo svadby a nikto ste nezasiahli?" spýtal sa Bill nahnevane. „Dokedy máme všetci tolerovať jej správanie?"

„Ako si si vychoval, tak máš," odvetila mu Ginny.

„Povedala odborníčka na výchovu detí, však?" zamračil sa na ňu Bill.

„Prosím, nehádajte sa," žiadala ich Oriana. „Ak mi dáte adresu, pôjdem za Victoire a poviem jej, že otec môjho syna je mŕtvy a že to bol v prvom rade mukel a že to nemá s Teddym nič spoločné. Urobím to!"

„Hej," Billová sestra sa na ňu usmiala. „Páčiš sa mi, dievča."

Oriana prikývla. „Tak kde býva Victoire?"

„Vieš čo," oslovila ju Ginny. „Nechajme ju chvíľku dusiť sa v tom, čo si navarila. Myslím si, že jej to iba prospeje a Teddymu tiež. Áno, nikto z nás nemá rád hádky a tobôž na Vianoce, ale Teddy si nemôže nechávať od nej stále rozkazovať a jej by veru mal spľasnúť hrebienok. Prisahám, Bill, že tvoja dcéra je celá Fleur."

„To nie je pravda," pokrútil Bill hlavou. „Vic je..."

„Celá svoja matka," doplnila ho Ginny. „Ak jej niekto neukáže, ako sa má správať, tak sa stane to isté, čo sa stalo tebe a Fleur. Tiež by si pre ňu zniesol aj modré z neba, tiež by si pre ňu urobil hocičo, ako môj krstný syn, a pozri, ako to dopadlo. Nech Victoire neurobí tú istú chybu ako jej matka, nech si začne vážiť, akého muža pri sebe."

„Aj tak s ňou musím hovoriť," povedal Bill.

„To by si mal," prikývla Ginny. „No nič, ja pôjdem. Čo som chcela vedieť, to už viem. Nikomu to nepoviem," dodala a uškrnula sa na oboch. „Každá je lepšia ako Fleur," dodala so smiechom.

„Ginny!" ohriakol ju Bill.

„Čo je? Schválila som ti výber tvojej novej priateľky predsa," žmurkla na neho. „Uvidíme sa na Silvestra," dodala a potom odišla.

Bill za ňou zatvoril dvere a ospravedlňujúco sa pozrel na Orianu. „Mrzí ma to. Ona je šialená. Všetci to vedia, všetci to hovoria aj nahlas."

„Mne sa tvoja sestra páči, je priama a úprimná," usmiala sa na neho Oriana.

Bill iba pokrútil hlavou a potom ju objal. „Pôjdem za Vic, dobre?"

„Mala by som ísť ja," zhodnotila. „Pôjdem s tebou."

„Nie," pokrútil Bill hlavou. „Ty sa jej nemusíš spovedať, Oriana. Pôjdem za ňou ja. Musím jej povedať veľa vecí o jej matke, o sebe. O všetkom. Dohovoriť jej, aby sa prestala správať tak, ako sa správa. Všetko bude v poriadku."

„Povieš jej o nás?" spýtala sa ho Oriana.

„Áno, pokojne jej to poviem," odvetil jej Bill. „Nechcem, aby to, čo medzi nami je bolo nejaké tajomstvo."

Pozn. autorky:

Áno, isto sa hneváte, že tam neboli hlavní aktéri a teda si ešte stále musíte počkať na reakciu Rhei :D zámer, haha. 

Čo poviete na Teddyho odchod z domu? :(

Na animácií je Ginny :)