Hermiona a Draco strávili u Troch metiel niekoľko hodín. Vypili dosť veľa vaječného koňaku a neustále sa na niečom smiali. Potom aj trocha spomínali a rozprávali sa. Nevideli sa niekoľko rokov, mali sa o čom zhovárať. Bolo toľko tém, ktoré neprebrali, toľko nevypovedaného, čo ostalo medzi nimi.

Bol to príjemný vianočný večer v teplom hostinci. Za jeho oknami padal neustále sneh a pritom vonku poriadne mrzlo. Im dvom to v tejto chvíli bolo jedno. Ani jeden sa akosi nezberal na odchod.

„Chcem ti niečo povedať," riekla mu Hermiona a úsmev z jej tváre akosi zmizol.

„Tajomstvo?"

„Nie, to nie je," pokrútila hlavou a odpila si z pohárika, aby sa posilnila. „Mávam čudné sny posledné mesiace."

„Aké čudné sny?" spýtal sa Draco.

„Sníva sa mi, že som mala dieťa," priznala sa mu Hermiona a rozviedla svoje sny do podrobnejšia. „Najprv som vždy zatvorená niekde, akoby v pivnici, neviem. Je tam tma a ja iba viem, že som tehotná. To sa mi snívalo posledné mesiace, asi od septembra. Teraz sa sny stupňujú. Kričím od bolesti pri pôrode, dokonca to dieťatko aj na chvíľku vidím, hoci neviem, či to je dievča, alebo chlapec. Len viem, že sa narodilo. Potom sen znova skončí."

„Je mi ľúto, že ťa trápia také nočné mory," povedal Draco a pohladil ju po ruke.

„Vždy sa zobudím celá spotená a smutná," prikývla nešťastne a oprela si hlavu o jeho rameno. „Trýznia ma, úprimne povedané. Ukazuje mi to niečo, čo som nikdy nemala. Je mi z toho smutno. Moje podvedomie sa so mnou až natoľko hrá."

„To ma vážne mrzí, skúšala si bezsenný elixír?" navrhol Draco.

„Áno, ale nechcem to s ním preháňať," odvetila mu Hermiona. „Dokonca mi aj Bill ponúkol nejaké svoje lieky, čo mal na nespavosť, ale bojím sa, že by to mohlo byť návykové."

„Ste veľkí priatelia?" vyzvedal Draco.

„Posledné roky áno," prikývla Hermiona.

„Počul som, že sa rozviedol s Delacourovou," vravel Draco trocha nezaujato.

„Áno, ale nemusíš na neho žiarliť," prekukla ho Hermiona a žmurkla na neho. „Bill a ja sme iba priatelia. Vždy sme boli."

„Verím ti," prikývol Draco.

„A ako sa má Pansy?" spýtala sa Hermiona.

Dracovi zabehol alkohol, ktorého sa práve napil. „Čo-čože?"

„Bol si u nej predsa pre Nathana, chcela som iba vedieť, ako to celé nesie," riekla Hermiona.

„Dobre nie, keď mi pred pár týždňami navrhla manželstvo. Rázne som to zamietol. Vtedy sa odsťahovala aj s malým," rozprával jej Draco. „Pansy je veľmi divná žena, už aj na škole bola zvláštne dievča. Nuž kedysi sme boli priatelia. Nechcem sa jej otočiť chrbtom, ale po pravde skôr kvôli Nathanovi, ako kvôli nej samotnej."

„Chápem," prikývla Hermiona.

„Ale v žiadnom prípade sa s ňou neožením," ubezpečoval ju.

„V poriadku, verím ti," žmurkla na neho a znova si oprela hlavu o jeho rameno. „Myslíš, že tie sny prestanú?"

„Kiežby, Hermiona, vážne mi je z toho smutno," povedal jej Draco a pohladil ju po vlasoch. „Ty si však silná, také sny ťa nemôžu dostať, nesmú ťa zneistiť. Ty to zvládneš a oni prestanú."

„Keby to len bola pravda," povzdychla si a odtiahla sa od neho. „Mám pocit, že ma mučia."

„Zvládneš to," povedal jej Draco a pozrel sa jej priamo do očí. „Si statočná a odvážna. Sú to len nočné mory. Porazila si aj horšie veci."

„Áno," prikývla. „Ďakujem, Draco."

***

„Tak, čo sa stalo?" Dominique konečne stiahla svojho otca na chvíľku reči. „Čo sa stalo s Vic?"

„Dozvedela sa o mame," riekol jej Bill nešťastne. Stále ľutoval, že jej to tak necitlivo povedal. „Ja..., nechcel som jej to povedať, ale nahnevala ma, obvinila ma, že mám pomer s Orianou..."

„Tatko, urobil si dobre, že si jej to povedal," stopla ho Dominique. „Victoire nie je malé dievčatko, okolo ktorého by sme mali chodiť po špičkách. Takto sa nebude hnevať na teba, znova budete zohraná dvojka, ako vždy. Je to takto lepšie."

„Kričal som na ňu..."

„Aj na mňa si kričal, keď som bola malá a robila blbosti," žmurkla na neho. „Mrzí ma to, tatko, že ti to pokazilo Vianoce."

„Mňa mrzí, že ich má pokazené ona," odvetil jej Bill. „Prišla ku mne domov a tam bola Oriana, to som ti hovoril, že býva u mňa doma. Strávil som tam noc aj ja, pretože bola hrozná fujavica večer. Prisahám, že s ňou nemám pomer..."

„Mne nemusíš prisahať," zasmiala sa Dominique. „Si veľký, tatko."

„Ach, Minique, keby tvoja sestra bola viac ako ty," posťažoval sa Bill. „Samozrejme, že bola hrubá k Oriane, potom aj u mne, musel som ju uzemniť. Povedala mi, že ma nenávidí..."

Dominique ho objala. „To ma mrzí. Ju to prejde. Teraz vie, že to nie je tvoja vina. Len jej musíš dať čas."

„Ďakujem, Minique." Pobozkal ju Bill na líce.

„Neželaj si, aby bola Vic ako ja, ja som jedinečná, vieš," zasmiala sa Dominique. „A Vic je skvelá taká, aká je. Aj keď má naozaj veľa zlých vlastností, ale čo by sme bez nej robili, však?"

Bill prikývol. „Poď sem, ty moja láska," pritiahol ju do objatia. „Mám ťa tak veľmi rád, Minique."

„Aj ja teba, tatko."

***

Rhea stále nemohla uveriť, že zažila také krásne Vianoce. Nielen to ráno s Dracom a Nathanom, ale aj v Brlohu, kde sa cítila, akoby bola súčasť tej veľkej rodiny. Všetci boli k nej takí úžasní a jej sa ani nechcelo ísť domov. Nuž James sľúbil Dracovi, že ju privedie domov načas a nechcel ho sklamať.

Už stáli pred Malfoy Manorom a lúčili sa. „Ďakujem za krásne Vianoce," usmiala sa Rhea na Jamesa.

„To ja ďakujem tebe," opätoval jej úsmev. „Dávno som sa tak nezabával a konečne niekto zguľoval poriadne Albusa. Na to budem dlho spomínať, veru. Si najlepšia."

„Haha," zasmiala sa.

„Na Silvestra chodia skoro všetci zase pre zmenu k nám. Páčilo by sa mi, keby si prišla," povedal jej James a trocha mu očerveneli líca. „Čo povieš? Ak ťa teda Draco pustí."

„Nemá dôvod ma nepustiť," žmurkla na neho Rhea. „Rada prídem James, ak to vaším nebude vadiť."

„Rhea," oslovil ju James, „vieš, že nie. Naši sú super. Podľa mňa si sa im páčila. Rodinu si nikto z nás nevyberá, ty nemôžeš za to, že sa môj otec a tvoj brat nemali na škole radi. Ty si iný človek ako tvoj brat. Všetkým si sa páčila, lebo si milá, láskavá a úprimná. Každému bolo jedno, že si Malfoyová."

Rhei sa zaleskli slzy v očiach. „Sú to krásne slová, James..."

„Je to pravda," prikývol.

„Si milý, vážne. Nikdy som nestretla niekoho ako ty," usmiala sa na neho.

„Ani ja som nikdy nestretol niekoho ako ty," povedal jej James.

Rhea cítila ako jej búši srdce. Nahla sa k nemu a pobozkala ho nežne na líce. „Vďaka za krásne Vianoce. Boli moje najkrajšie. Hlavne vďaka tebe," usmiala sa na neho.

„Aj moje," súhlasil s ňou James.

Chvíľku si hľadeli do očí a Rhea už rozmýšľala nad tým, že to možno príde – jej prvý skutočný bozk. Samozrejme, že chcela, aby ju James pobozkal a aby bol on ten prvý. Bola v tom až po uši a srdce jej išlo vytrhnúť z hrude. Dokonca už aj mierne privrela oči, keď sa dvere na Malfoy Manore otvorili a v nich stála teta Andromeda.

„Teta Dromeda," spamätal sa James.

„Rhea, James, krásne Vianoce," usmiala sa na oboch. „Nechcela som vás vyrušiť."

„To nič," povedala Rhea trocha sklamane a všimla si, že aj Jamesovi povädol úsmev.

„Doniesla som ti darček, Rhea, som už na odchode, máš ho pod stromčekom," usmiala sa na ňu teta Andromeda.

„Ďakujem, ste milá," opätovala jej úsmev Rhea. „James," otočila sa k nemu. „Uvidíme sa, však?"

„Jasne," prikývol. „Zisti toho Silvestra, či by si mohla k nám."

„Zistím," prikývla aj ona.

„Tak poďme, mladý muž, odprevadíš starú paniu domov," žmurkla na Rheu teta Andromeda. „Dobrú noc, Rhea, drahá."

„Majte sa, teta, maj sa, James," rozlúčila sa s nimi Rhea a keď sa odmiestnili, sklamane vošla do domu. James ju takmer pobozkal, mohlo sa to konečne stať, to čo čítala vo všetkých tých knihách.

Rhea si sadla pod vianočný stromček a vzala si darček od tety Andromedy. Bola to nová knižka o láske. Rhea sa usmiala. Aj ona teraz prežívala príbeh, svoj príbeh lásky. James bol presne jej vysneným princom, ktorý mal jedného dňa vojsť do jej života a dostať ju z toho začarovaného domu. James Sirius Potter síce nebol ozajstný princ a tento dom nebol jej väzením, ako si to predstavovala, keď bola menšia, ale predsa len bol James presne tým, o kom snívala. Rhea pevne dúfala, že aj ona je tou dievčinou, princeznou, o ktorej sníval James.

***

Bill stále pred Lastúrovým domčekom spoločne s Dorie a Remusom. Domček v ňom vyvolával veľa pekných, ale aj smutných spomienok. Po rozvode sa rozhodol, že ho nechá Victoire a Teddym, aby tam bývali s deťmi a mali vlastný domček, lebo dovtedy bývali s Andromedou, Teddyho babičkou.

Prežil tu veľa rokov s Fleur, vychovali v tomto domčeku tri skvelé deti a predsa len sa ich manželstvo skončilo. Billovi z toho bolo zvláštne smutno. Preto zaklopal na dvere, aby vyhnal zo svojej hlavy tieto myšlienky.

Otvoril mu Teddy a Dorie s Remusom okamžite skočili ockovi do náručia. „Čaute, chýbali ste mi."

„Aj ty mne, ocko," pritúlila sa k nemu Dorie.

„Poslúchali ste dedka Billa?" vyzvedal Teddy a všetci vošli dnu.

„Najlepšie," odvetil mu Remus.

„Výborne, drobci, choďte si umyť rúčky, dobre," položil oboch na zem a oni sa rozbehli do kúpeľne.

„Čo Vic?" spýtal sa Bill.

„Trucuje," odvetil mu Teddy. „Obvinila ma, že mám pred ňou tajomstvá a potom ma obvinila aj z toho, že malý Will je môj. Neviem, čo na to povedať, Bill."

„Čože?" Bill bol už naozaj šokovaný z toho, čo dokázala Victoire splodiť vo svojej hlave.

„Čo mám robiť, Bill?" spýtal sa ho Teddy na názor. „To vážne nesmiem mať kamarátku?"

„Teddy, je ťažko dať ti radu," povedal Bill. „Povedal by som ti, vykašli sa na kamarátku, ale Oriana si to nezaslúži. Ona je skutočne veľmi dobrá žena. Potrebuje svojich priateľov. Mrzí ma, aké starosti ti spôsobuje moja dcéra a nepáči sa mi, z čoho ťa obviňuje."

„Veď Ori mi je ako sestra," šepol Teddy nešťastne.

„Victoire sa spamätá," presviedčal ho Bill a vlastne aj sám seba.

„A ak nie? Ak mi to ďalej bude vyhadzovať na oči? Vieš, Bill, ja ju milujem, ale mám tiež iba jedny city, mám svoju hrdosť..."

„Chápem ťa," prikývol Bill. „Je ťažko žiť so ženami, ale ver mi, bez nich je to ešte ťažšie."

„Ďakujem," prikývol Teddy.

„Pozdrav moju Vic," požiadal ho Bill. „Odkáž jej, prosím ťa, že by som sa rád pozhováral bez kriky a urážok. Nech sa mi ozve, dobre?"

„Odkážem jej to," prikývol Teddy. „Ďakujem, že si doviedol deti. Dobrú noc, Bill."

***

Draco odprevadil Hermionu k vstupnej bráne do Rokfortu. Usmiala sa na neho a trocha sa potácala, keďže toho celkom dosť vypili.

„Ďalej to zvládnem," ubezpečila ho.

„Tak dobrú noc a dúfam, že nebudeš mať tie nočné mory," poprial jej Draco a pustil jej ruku, za ktorú ju držal. „Isto to zvládneš?"

„Áno," prikývla. „Choď domov, Draco, za Rheou. Zisti, že sa naozaj mala dobre," prikývla Hermiona.

„Umieram zvedavosťou, ako sa k nej správali Lasičiak Weasley a Svätý Potter," uškrnul sa Draco.

„Tie prezývky," zasmiala sa Hermiona. „Aj po toľkých rokoch, naozaj?"

„Jednoznačne, podľa mňa ich skvelo definujú," prikývol Draco. „Ako volajú oni mňa?"

„Fretčiak, Fretka Malfoy," odvetila Hermiona automaticky.

„Pochopiteľne, to kvôli tomu ako Barty Junior premenil na tú fretku, super," pokrútil hlavou Draco. „Nuž každý máme nejaké prezývku, však Grangerová?"

„Dobrú, Malfoy," prikývla a potom podišla k nemu. Zatáckala sa znova a keby ju nebol zachytil, tak by spadla. Zasmiala sa a potom ho pobozkala na líce.

Draco ju nechcel pustiť zo svojho náručia. Zvažoval, že by ju pobozkal, veľmi po tom túžil, ale nechcel zneužiť situáciu, že bola mierne pripitá. Určite by sa na to ráno hnevala. Okrem toho ho požiadala ešte o trochu času a on ju nechcel sklamať. Jemne ju pustil a otvoril jej vstupnú bránu. „Dobrú noc, Hermiona," šepol jej.

Venovala mu úsmev a potom vošla na pozemky Rokfortu. Draco ju sledoval celú cestu až k dubovej bráne. Keď bola v bezpečí hradu, odmiestnil sa domov.

***

Bill sa premiestnil do Rokvillu. Tak veľmi snežilo, že si pritiahol kabát, čo najviac ku krku. Chcel ešte skontrolovať Orianu. Naozaj dúfal, že ju nájde vo svojom dome, že ju Victoire nevydesila natoľko, že by naozaj odišla z ich životov.

Z jeho života...

Vošiel do domčeka, vyzliekol si kabát a všimol si, že v krbe stále plápolá oheň. Malý William spinkať v drevenej kolíske, ktorú mu kúpil a jeho mamička spala na sedačke. Zrejme na neho čakala, ale už bolo dosť veľa hodín.

Bill najprv odniesol malého do postieľky. Neprebral sa, iba sa pomrvil. Pobozkal ho na čelo a poprial mu dobrú noc. Potom sa vrátil do obývačky a zodvihol Orianu zo sedačky do svojho náručia. Všimol si, že má na sebe iba tenkú nočnú košieľku bledomodrej farby. Neprebrala sa, zrejme tuho zaspala. Vyniesol ju hore po schodoch do spálne a uložil do postele. Prikryl ju perinou, aby jej nebola zima. Chvíľku na ňu hľadel a nakoniec jej venoval bozk na čelo.

Zišiel dole do obývačky a zahľadel sa na vianočný stromček, ktorý stále svietil. Vedel, že by sa mal vrátiť do Rokfortu, že by tu nemal zostať na noc, ale bolo to silnejšie ako on. Posadil sa na sedačku a rozhodol sa zostať. Upratal nejaké veci zo stolíka a potom vyšiel do druhej izby. Vyzliekol si sveter a odopínal si bielu košeľu, ktorú mal pod ním, keď začul kroky.

Vyšiel na chodbu s prútikom v ruke. Namieril ho pred seba a neverbálne zoslal Lumos. „Oriana," šepol a sklonil prútik, ale svetlo nezhasol. „Myslel som si, že spíš."

„Ahoj," šepla aj ona, premerala si ho a trocha očervenela, keď si všimla, že má rozopnutú košeľu. „Za-zaspala som asi na sedačke, ale potom som sa zobudila vo svojej posteli. Čakala som ťa. Urovnal si to s Victoire?"

„Nehovoril som s ňou," povedal jej. „Netráp sa tým."

„Nie je to jednoduché," smutne sa usmiala. „Aké boli Vianoce? Čo tvoje vnúčatká?"

Bill sa konečne na ňu usmial. Porozprával jej o celom dni a potom ešte dodal. „A Dorie mi povedala, že ma ľúbi najlepšie," zasmial sa.

„To znie krásne," prikývla Oriana. „Dáš si čaj?"

„Nie, ďakujem," odvetil jej.

„Našla som takú staršiu tvoju fotografiu," povedala mu. „Nemôžem uveriť, že si kedysi mal dlhé vlasy a náušnicu," zasmiala sa. „Prečo si to zmenil?"

„Začali mi padať vlasy," vysvetlil jej jednoducho. „A prestali byť ryšavé, sú teraz také nejaké divné, takéto, " zasmial sa a ukázal na svoje krátke vlasy. „A náušnicu som si vybral z ucha, keď sa narodila Victoire. Zistil som, že som už dospelý chlap, som otec a mal by som vyzeral inak. Už som nebol viac rebel. Moji bratia síce zhodnotili, že už vôbec nie som cool, ale tak ja som to takto cítil."

„Chápem," usmiala sa. „Vyzeral si dobre."

„Bolo to už tak strašne dávno," zhodnotil Bill.

„Ostaneš tu?" spýtala sa ho.

„Ak ti to neprekáža..."

„Je to tvoj dom," odvetila mu.

„Áno, ale tvoj názor je pre mňa dôležitý," povedal jej. „Je to síce môj dom, ale to neznamená, že mi patrí všetko v ňom a mal by som za teba rozhodovať."

„Chcem, aby si zostal," prikývla. „Keď si tu, cítim sa bezpečne."

„Neboj sa Victoire, prosím..."

„Nejde o Victoire," povedala mu Oriana. „Odkedy zomrel môj dedko, necítila som sa bezpečne. Teraz, keď si tu ty, William, tak viem, že na mňa niekto dáva pozor."

„Dám na teba pozor, sľubujem," prikývol Bill a pozrel sa jej do očí. Usmievali sa, boli krásne, ona bola krásna. Podišiel k nej bližšie.

„Nerob to, William," šepla.

„Viem, že by som nemal," prikývol a dotkol sa jemne jej vlasov, po ktorých ju pohladil.

„Naozaj to nerob," žiadala ho.

„Nemôžem prestať na teba myslieť, Oriana," povedal jej Bill a ona sklopila zrak. „Nikdy som si nemyslel, že ešte môže do môjho života prísť iná žena. Celý deň som na teba myslel. Automaticky som sa primiestil sem. Chcel som ťa vidieť. Kiežby si mi naozaj patrila."

„William...," šepla a aj ona sa mu pozrela do očí. „Nezaslúžim si ťa."

„To povedal kto?"

„Ja," šepla opäť. „Som prostitútka, William."

„Nezmysel." Pohladil ju znova po vlasoch. „Nie si."

„Tvoja rodina sa s tým nikdy nevyrovná. Victoire bude mať pravdu..."

„Victoire je jedna dospelá žena, môže jej byť fuk, s kým chcem byť!" povedal trocha nahnevane a potom ju pritiahol k sebe do náručia. Oriana sa začala chvieť.

„William," šepla jeho meno.

„Páči sa mi, keď mi tak hovoríš," pohladil ju po líci. „Páči sa mi, ako sa chveješ v mojom náručí."

„Naozaj to nerob," zopakovala.

„A prečo nie?"

„Pretože to neskončí iba pri bozku a ty to dobre vieš," povedala mu Oriana a trocha sa na neho zamračila.

„Nechcem ťa využiť," odvetil jej Bill.

„Ja viem, že nie, William," prikývla. „Budeš to však ľutovať."

„Nebudem to ľutovať, Oriana!" Bola posledná veta, ktorú jej povedal. Potom ju konečne pobozkal. Keď prilepil svoje pery na tie jej, okamžite mu bozk opätovala a ešte viac sa rozochvela. Ich nežný bozk sa čoskoro zmenil na veľmi vášnivý. Oriana sa dotkla jeho odhalenej hrude a vyzliekla mu košeľu, ktorá už dávno bola rozopnutá. Pritisol ju k sebe ešte bližšie a ona si obmotala nohy okolo jeho bedier. Odniesol ju do svojej izby a postavil znova na zem. Vyzliekol jej nočnú košieľku a potom ju opatrene položil do postele.

„William," pozrela sa mu do očí.

„Áno?" usmial sa na ňu a pohladil ju po líci.

„Nechcem, aby sa táto noc skončila," šepla.

„Budú aj iné noci, Ori," šepol a opäť ju pobozkal. „Každú jednu, ktorú budeš chcieť, môžeš stráviť so mnou."

Oriana zavzdychla jeho meno, keď z nej urobil svoju ženu. „Ach, William..."

„Páči sa mi, že si moja..., celú túto noc a aj tie ďalšie... ľúbim ťa najlepšie." 

Pozn. autorky:

Bill a Oriana posunuli svoj vzťah <3 Rhea skoro dostala bozk od Jamesa a Draco by už tiež najradšej pobozkal Hermionu, ale všetko postupne.

V ďalšej kapitole praskne to najväčšie tajomstvo celej poviedky :) tak dúfam, že sa Vám táto kapitola páčila a tešíte sa na ďalšiu :)