„Teddyho poznám skoro celý svoj život," riekla Rhea. „Aj keď on mňa nie. Väčšinou som ho vídavala z okna svojej izby, keď prišiel so svojou starou mamou Andromedou k nám na návštevu."

Lily na ňu vyvalila svoje hnedé oči a okrem nej počúvali takmer všetci.

Rhea sa usmiala a pokračovala. Nechcela im tajiť svoj pôvod, nechcela Jamesa dostať do zlej situácie, aj keď mala trocha strach, ako to jeho rodina príjme. „Nemohla som sedieť za jedným stolom s tetou Andromedou, alebo Teddym, pretože si to Narcissa nepriala. Som nemanželská dcéra Luciusa Malfoya."

V Brlohu nastalo ticho. Všetky oči sledovali Rheu a ona sa iba smutne usmiala.

„Nevyzeráš ako Malfoyová," zhodnotil George Weasley, jeden z Jamesových strýkov.

„To vravia všetci," prikývla Rhea.

„Netušil som, že Lucius má dcéru," povedal Jamesov dedko. „Nerozumiem iba tomu, prečo to tajil, keď už bolo po vojne. Tvoja mama zomrela?"

„Neviem," priznala Rhea smutne. „Vôbec nič o nej neviem. Domnievam sa, že to nevie nikto. Pravda zomrela s mojím otcom. Tajil to preto, lebo Narcisse sa to vôbec nepáčilo. Som pre ňu iba hnusný hmyz, ktorý by chcela zašliapnuť. Och, prepáčte, že vás tým vôbec zaťažujem..."

Rhea si všimla, ako sa Jamesová babička na ňu smutne usmiala. Nemala pocit, že by niekomu vadilo, kým je. Bolo zvláštne vidieť, že niektorí čarodejníci naozaj nemajú predsudky. Hoci Draco ju varoval, tento raz nemal pravdu. Nikto na ňu nepozeral s odporom a ani nemal chuť ju vyhodiť zo svojho domu.

„Tak, taká je pravda," dodala Rhea, keď zavládlo ticho. „Vadí to?" spýtala sa.

„Nie," povedal ako prvý Harry Potter. „Samozrejme, že nie. S tvojou rodinou sme nikdy nevychádzali, Rhea, ale musím povedať, že Narcissa Malfoyová mi vo vojne zachránila život."

„A my sme vo vojne zachránili život tvojho brata," dodal ešte Ron, ďalší z Jamesových strýkov.

„Draco nerád hovorí o vojne," odvetila im Rhea. „Myslím, že ho to stále veľmi bolí."

„Aj nás to stále veľmi bolí, Rhea," povedala Ginny Potterová a podišla k nej. „Páčiš sa mi," dodala. „Si úprimná a nebojíš sa. Je to zvláštne, vieš?"

„Čo konkrétne je zvláštne?" Nerozumela jej slovám Rhea.

„Niekoho mi veľmi pripomínaš," riekla jej Ginny a hľadela jej do očí. „Inú veľmi úprimnú ženu. Tiež sa nikdy nebála povedať svoj názor. Vidno, že si dobré dievča."

Rhea sa chcela spýtať o kom hovorí, ale nakoniec to nepovažovala za vhodné v danej situácií. „Ďakujem, pani Potterová, pokúsim sa nesklamať mienku, ktorú ste si o mne vytvorili."

Jamesová mama ju pohladila po vlasoch a potom sa pozrela na celú svoju rodinu. „Myslím, že je čas, aby sme sa šli guľovať."

A tým zmenila tému a Rhei sa už nikto nepýtal na jej pôvod. Nikto od nej nebočil, práve naopak, mala pocit, akoby zapadla. Každý ju chcel do svojho tímu na guľovanie, každý bol k nej veľmi milý. Bolo to zvláštne a veľmi sa tešila, ako to povie Dracovi, ktorý hoci to nepovedal, ale ona to na ňom videla, mal celkom veľké obavy, ako Jamesová rodina Rheu prijme, keď sa dozvie, kým v skutočnosti je.

***

„Nemôžem uveriť, že si to vedel!" skríkla Victoire, keď sa s Teddym premiestnili do Brlohu. „Prečo si mi to o mame nepovedal?"

„Nemal som právo, Vic," bránil sa Teddy. „Bola to náhoda, keď som to započul. Vaši sa hádali. Vic, ja som nemal právo ti to povedať."

„Som tvoja žena! Myslela som si, že nemáme tajomstvá!" kričala na neho a pritom si vreckovkou utierala slzy. „A teraz mi vysvetli, čo hentá robí v dome môjho otca? A čie jej to decko?"

„Oriana," vyslovil Teddy jej meno. „Býva u tvojho otca, dočasne."

„Prečo?"

„Nemala kam ísť," odvetil jej Teddy.

„A? Koho to zaujíma?"

„Náhodou to zaujíma mňa," povedal jej Teddy rázne. „Či sa ti to páči, alebo nie, je to moja kamarátka. Bola pri mne vtedy, keď si ty ešte nebola! Nenechal by som ju len tak na ulici s malým chlapčekom. To ja som požiadal Billa, či by na ňu mohol dohliadnuť a on ju vzal bývať k sebe, lebo byt, ktorý mala prenajatý, nebol vôbec vhodný pre malé dieťa."

„Čie je to prekliate decko?"

„Neviem," povedal Teddy po pravde. Nevedel to, nemal možnosť sa Oriany na to spýtať a vlastne sa v tom ani nechcel hrabať. Vedel, že otec chlapca zomrel a to bolo všetko. „Zomrel."

„Ty nevieš? Nepoznáš jeho meno?"

„Nie, Victoire, nepoznám jeho meno," zopakoval Teddy.

„Je tvoje?"

„Victoire!" Tento raz Teddy už skutočne skríkol na svoju ženu. „Čo ti už úplne preskočilo?"

„Mne?" Victoire ukázala rukou na seba a kričala po ňom tak, že bola červená v tvári. „Iba sa to snažím pochopiť, Edward! Tvojej kamarátke sa narodí decko, nemá kam ísť a ty sa ideš potrhať, aby bolo o ňu postarané. Ako to asi vyzerá?"

„Vieš ako to vyzerá, Victoire? Vyzerá to tak, že nevieš, za koho si sa vydala. Mám pocit, že mi nedôveruješ a myslíš si, že by som bol schopný ťa podviesť. Vari ma nepoznáš?" vravel sklamane Teddy. Nikdy by si nebol myslel, že by ho jeho manželka mohla obviniť z niečoho takého.

Victoire vyzerala, akoby jej Teddy dal facku. „To nie je pravda, že ti nedôverujem..."

„Vie čo, Victoire? Sú Vianoce, nechcem to rozoberať."

„Chcem ísť do Brlohu," povedala mu.

„Nie, prestaň, nerob scény," žiadal ju Teddy. „Ostaneme tu. Bill nám večer dovedie deti."

„Rob si, čo chceš!" zamračila sa na neho, vybehla hore na poschodie a udrela dverami od spálne.

Teddy sa usadil na pohovku a hlavu si vložil do dlaní. Nemohol pochopiť, ako si Victoire môže myslieť, že by ju podvádzal. Nedokázal to nijako vstrebať. Bol na ňu tak veľmi nahnevaný, priam z nej bol sklamaný. Neverila tomu, čo hovoril. Teddy sa necítil už dávno tak smutne, ako práve v tejto chvíli.

***

Draco počkal, kým do ich domu príde teta Andromeda. Poprial jej pekné Vianoce a potom ju nechal so svojou mamou, aby sa porozprávali a prežili spolu dnešný deň a večer. Pobalil Nathanovi nové hračky a odviedol ho späť k Pansy, ako jej sľúbil. Pansy ho žiadala, aby u nej na chvíľku zostal, ale Draco odmietol a pobral sa do Rokvillu, kde sa mal stretnúť s Hermionou.

Už na neho čakala u Troch metiel a popíjala vianočný koňak s čokoládou. Objednal si to isté a sledoval ju, ako pozoruje vianočný stromček v hostinci.

„Aké boli Vianoce na Rokforte?"

„Čarovné," usmiala sa na neho. „Veľká sieň má veľmi veľa stromčekov. To je Hagridová špecialita a výzdoba bola tento rok ešte krajšia, ako ten minulý. Jedlo včera na večeru bolo úžasné a aj dnešný obed."

„A darčeky?" spýtal sa jej Draco.

„Nové knihy, nejaké ponožky," zasmiala sa Hermiona, „tie vždy podarúvala Minerva, pretože sa jej raz Dumbledore zdôveril, že by prijal niekedy aj poriadne vlnené ponožky namiesto toľkých kníh. A od Lily som dostala túto blúzku, je veľmi pekná, naša Lily má vkus. Okrem toho ona mi vždy kupuje oblečenie a pridá k tomu pohľadnicu, kde ma žiada, aby som si konečne našla priateľa."

Draco ju sledoval. Zrejme už vypila viacero vianočných koňakov, pretože mala dobrú náladu a dosť sa smiala. „Pekné darčeky." Narážal hlavne na trocha priesvitnú blúzku. Veľmi jej pristala a musel súhlasiť, že jej krstná dcéra má vkus a vie, čo by mohlo iným pristať. Trafila sa úplne presne.

„Čo povedala Rhea na náušnice?"

„Veľmi sa jej páčili, rovno si ich pripla, keď išla k Potterovcom," povedal jej Draco. „Myslíš, že sú tam na ňu dobrí?" Zdôveril sa jej. Naozaj nebol nadšený z predstavy, kam jeho malá sestra išla. Jej to mohol povedať, vedel, že Hermiona ho nevysmeje a nebude na neho ani protivná. Možno ho iba presvedčí o tom, že tam Rhei nehrozí nič zlé.

„Určite áno, Draco, nerob si starosti," prikývla Hermiona a chytila ho za ruku. „Ver mi, nepoznám rodinu, ktorá by bola viac srdečnejšia ako Weasleyovci. Viem, že s tvojou rodinou nevychádzali, ale veci sa menia a Rhea nemôže za chyby svojho otca, alebo brata. Nie je dôvod, aby k nej niekto bol zlý. Veríš mi?"

Prikývol: „Áno, Hermiona, tebe verím."

„Ďakujem," usmiala sa a potom mu podala zabalený balíček. „To je pre teba odo mňa k Vianociam."

Draco na ňu žmurkol a odbalil darček. Bola to nová retiazka s novým príveskom Saturnu. „Pekná pozornosť."

„Chcela som, aby si ho mal," odvetila mu.

„Ďakujem," prikývol.

„Nechcem, aby ti pripomínal naše chyby," uviedla na pravú mieru Hermiona. „Iba si myslím, že k nám patrí. K tebe a mne. Páčilo sa mi, keď som ho po toľkých rokoch videla na tvojom krku."

„Je to milé, vďaka," usmial sa na ňu a potom si pripol retiazku. Hermiona sa spokojne usmiala, keď mal prívesok znova tam, kde patril. Draco siahol do svojho kabáta a vybral zabalený darček, ktorý kúpil pre ňu a podal jej ho. „Pre teba."

Usmiala sa a odbalila balíček. „Merlin," Hermiona zaklipkala očami. „To je..., kúpil si mi hviezdu?"

„Nemohol som ti kúpiť planétu," vysvetľoval jej Draco. „Tak som ti kúpil tvoju vlastnú hviezdu. Súvisí to spolu nie. Je tvoja. Navždy."

Hermiona sa rozplakala. „Mám hviezdu? Svoju vlastnú hviezdu?"

„Áno, tak to bude," prikývol spokojne. Chcel pre ňu špeciálny darček a podľa jej reakcie sa mu to podarilo.

„Draco!" Hermiona si zotrela slzy a potom ho objala. „Je to nádherné."

„Som rád, že sa tešíš, chcel som ťa trocha vykoľajiť," žmurkol na ňu. „Podarilo sa mi to, však?"

„Áno, to podarilo."

„Mám ešte šancu, Hermiona?" spýtal sa jej.

„Kúpil si mi hviezdu!" Stále neveriacky krútila hlavou. „To je viac ako dôkaz priateľstva."

„To bude tým, milá Hermiona, že to nie je iba dôkaz priateľstva," usmial sa na ňu a chytil ju za ruku. „Je to dôkaz lásky."

„Draco," šepla. „Potrebujem ešte čas, trocha času, prosím..."

„Rád by som ti povedal, že ho máš toľko, koľko chceš, ale nie sme už najmladší," povedal jej Draco a ona sa zasmiala. „Ja nežartujem," dodal, ale už tiež potláčal smiech.

„Ďakujem, Draco," nahla sa k nemu a pobozkala ho na líce. „Máš dosť veľkú šancu, priznávam."

„To je dobré znamenie a na teraz mi to stačí, Hermiona," objal ju okolo pása. „Sú to veru krásne Vianoce."

Hermiona od neho vyzvedala, čo dostala všetko Rhea a on jej povedal, ako s nimi bol celú noc a ráno aj Nathan. Počúvala každé jeho jedno slovo a vyzerala šťastne. Aj on bol šťastný, veľmi šťastný. Skutočne to boli jeho najkrajšie Vianoce.

***

Keď Bill prišiel do Brlohu, zachytil rozhovor svojej sestry a jej manžela. „Som z toho akási nesvoja. Ešte nie som pripravená na to, aby som sa zoznamovala s frajerkami našich synov. Rhea je milá, ale proste náš malý James..."

„James už nie je malý, Ginny," skočil do toho Bill. „A Rhea je veľmi milá."

„Ty ju poznáš?" prekvapivo sa na neho pozrela mladšia sestra.

„Áno, Hermiona ju doučuje z Transfigurácie, takže ju tak trocha poznám z videnia," usmial sa na sestru a potom sa zvítal s ostatnými, na ktorých narazil po ceste k svojim vnúčatám.

„Tatko," objala ho Dominique a zaželala mu veselé Vianoce. „A Vic s Teddym? Išli za tebou."

„Žiaľ sa Victoire necítila dobre a tak ju Teddy vzal domov," povedal jej Bill.

„Oriana," šepla Dominique.

„Nechaj si to pre seba, Minique, prosím," požiadal ju.

„Ak mi to neskôr vysvetlíš," podotkla.

„Iste, láska moja, ale teraz chcem vyobjímať tých dvoch drobcov, dobre?" žmurkol na ňu Bill.

„Fajn, fajn," usmiala sa.

Bill sa pobral k deťom pri vianočnom stromčeku, po ceste pobozkal Louisa na čelo a nakoniec si konečne kľakol pod stromček k Dorie v červených vianočných šatôčkach a Remusovi, ktorý sa hral s novou drevenou stavebnicou. „Ahoj, princezná," pobozkal Dorie na červené líčko.

„Ahoj, dedko," usmiala sa na neho Dorie. Vyzerala presne ako malá Victoire. Jej srdcovú tváričku lemovalo blonďavé lokničky vláskov. Oči mala jasno modré. Bola ako malý anjelik.

„Dostala si veľa darčekov, fíha, ty si veľmi poslúchala, Dorie. Ale vieš čo? Otec Vianoc chodil aj u mňa a doniesol ti ďalšie darčeky," usmial sa na ňu a podal jej darčeky. Malá Dorie si ich ihneď začala odbaľovať a on sa presunul k svojmu vnukovi.

„Budeš sa so mnou hrať, dedko?" spýtal sa ho Remus. Remus bol vernou kópiou svojho otca, ale Bill v ňom našiel aj typické Weasleyovské črty ako nos, alebo vykrojené ústa.

„Isteže sa budem," prikývol Bill a aj Remusovi podal jeho darčeky.

Obe jeho vnúčatá si odbalili darčeky, objímali ho a ďakovali mu. Boli správne vychovaní, bola radosť sa na nich pozerať. Bill sa s nimi hral, rozprával sa s nimi a Dorie mu ukazovala svoju novú bábiku.

„Dedko," oprela sa o neho. „A babička prečo nepríde?" pýtala sa ho.

„Babička má veľa práce," zaklamal jej Bill. Nemohol pochopiť, ako mohla Fleur toto všetko zahodiť. Rodinu, spoločné Vianoce, sviatky, všetko. Nuž práve dnes ráno, keď odchádzal zo svojho domčeku v Rokville, si sľúbil, že sa tým nebude trápiť.

„A nezabudla na nás?" spýtal sa ho Remus.

„Nie, to nie," ubezpečil ho Bill.

Dorie a Remus sa ďalej veselo hrali. Prišli k ním Louis, Roxanne a Lily a tak sa Bill usadil do kresla a konečne si dal s maminých koláčov. Boli skvelé, tak veľmi sa na nich tešil. Mama si však prisadla k nemu a pozrela sa na neho. V očiach mala toľko otázok, že by bol rád, keby sa nespýtala nič.

„Pekný sveter, Bill," poznamenala. „To je kvalitná ručná práca."

„Neboj sa, mamka, teším sa aj na ten od teba," prikývol Bill.

„Veru, Bill, ten sveter ti pristane, pekná farba," pochválim mu ho aj otec.

„To je predsa Billová obľúbená," podotkla jeho mama.

„Áno, je," prikývol.

„Kde je Vic s Teddym?" spýtala sa ho.

„Victoire sa necítila dobre," odvetil jej Bill a dúfal, že tomu jeho mama uverí, hoci o tom pochyboval. „Teddy sa rozhodol ísť s ňou domov. Deti im prinesiem potom večer."

„Kto je to?"

„Čože?" Bill nerozumel jej otázke, alebo jej skôr nechcel rozumieť.

„Kto je tá žena, od ktorej je tento sveter? Pozná tvoju obľúbenú farbu..." spresnila svoju otázku.

„Je to len kamarátka, mamka," odvetil jej Bill. „Prisahám, že to je iba kamarátka. A ak sa chceš spýtať, či som ju poznal ešte predtým, tak nie. Spoznal som ju, keď som už bol rozvedený. To je celé."

„Nie je to vážne?" zapojil sa do rozhovoru Artur.

„Nie, tatko, je to iba kamarátka," zopakoval Bill.

„Bill, my chceme, aby si bol šťastný," riekla mu mama a položila mu ruku na rameno. „Samozrejme, že som bola sklamaná, že ti nevyšlo manželstvo. Hlavne kvôli deťom a vnúčatkám. Ale, pochopila som, že aj také veci sa stávajú a naša rodina nie je výnimkou. Nechcem vyzvedať, čo sa naozaj medzi vami stalo."

„Raz, keď to bude bolieť menej, ti to poviem," prisľúbil jej. „A ty vieš, že deti a vnúčatá sú to najdôležitejšie, čo mám. A ak sa raz rozhodnem, že raz budem opäť s nejakou ženou a bude to vážne, tak vám ju prídem predstaviť."

„My naozaj chceme iba to, aby si bol šťastný," ubezpečila ho mama.

Bill ju pobozkal na líce a potom sa znova odišiel hrať s vnúčatami. Stále sa cítil trocha rozladený z toho, čo sa ráno stalo. Bolo mu ľúto, že kričal na svoju dcéru, ale nemohol konať inak. Victoire to prehnala, správala sa veľmi zle a on bol z nej sklamaný. Musel ju naučiť, aby prejavovala rešpekt. Bola jeho prvou dcérou, teraz si dobre uvedomoval, že ju rozmaznal.

V mysli sa mu vybavil obraz Oriany. Jej úsmev, jej oči, jej dlhé tmavé vlasy. To aká bola milá a láskavá. Tak veľmi krásna. Zasníval sa, mal ju pred očami.

„Dedko," oslovila ho Dorie a schúlila sa mu do náručia. „Ľúbim ťa najlepšie."

Bill sa pousmial a pobozkal ju do vláskov. „Aj ja teba ľúbim najlepšie, princezná."

„Dobre, ale som tvoja jediná princezná, áno?"

„Čo maminka a teta Minique?" spýtal sa jej.

„Ony sú už veľké," vysvetlila mu to jeho malá vnučka. „Tak som?"

„Si moja princezná, Dorie, iba ty," prisľúbil jej. Dorie sa spokojne usmiala a vtisla mu bozk na líce. Veselo sa na neho usmiala a Billovi zlepšila náladu. 

Pozn. autorky:

Draco je majster v dávaní darčekov :D síce nekúpil planétu, ale aj tak :D hehe, páčil sa Vám jeho darček pre Hermionu?

Malá Dorie je zlatičko najväčšie <3 inak pre zaujímavosť, tak celé meno malého Remusa je Remus Lyall a Dorie je Dorie Andromeda :)

Páčila sa Vám kapitola?