Oriana a Bill sa zhovárali dlho do noci. Ona mu rozprávala o svojom živote počas štúdia na Rokforte, o svojom dedkovi a život po dedkovej smrti. Bill si tiež zaspomínal na Rokfort a potom jej rozprával o druhej čarodejníckej vojne a nakoniec niekoľko hodín rozprával o svojich deťoch a vnúčatkách.

„Louisa ešte vôbec nepoznám," povedala Oriana. „Dominique áno, ale keď šiel do Rokfortu Louis, už som tam nebola. Videla som ho iba na svadbe, na obrade. Podobá sa na teba."

„A to som si vždy myslel, že sa podobá na Fleur. Má vybrané spôsoby, viem skvelo po francúzsky, nie ako Minique. Tá sa nikdy ten jazyk nechcela učiť," zasmial sa Bill. „Minique je asi najviac po mne. Victoire je celá Fleur a Louis je tiež do rodiny Delacourovcov."

„Mne sa francúzština veľmi nepáči," riekla Oriana.

„Ani mne nie," priznal sa jej Bill.

„Neklam, kedy sa ti určite páčila, len kvôli okolnostiam sa ti prestala páčiť," zhodnotila Oriana a Bill musel usúdiť, že má pravdu. Prikývol a pozrel sa na hodiny. Oriana sa pozrela tiež tým smerom. „Ostaň tu," dodala.

„Na noc?"

„Áno, pozri, vonku hrozne sneží. Ešte prechladneš, keď pôjdeš peši k Rokfortu. A ráno môžeš ísť za deťmi a vnúčatkami. Nemusíš sa báť, že by si sa nevyspal. Will zvykne spať celú noc. Je to skvelé bábätko," usmiala sa na neho.

Bill si nebol istý, či je to dobrý nápad, ale zase na druhej strane keď videl tú fujavicu vonku, napokon prikývol. Okrem toho bol to jeho dom a mal dve izby. A keby aj nemal, mohol spať na sedačke. Mal tu aj svoje veci, takže ráno nebude problém sa prezliecť a ísť do Brlohu za deťmi a rodinou. „Dobre, máš pravdu. Vonku to vyzerá hrozne."

„Idem ti prevliecť periny," postavila sa z koberca pri kozube.

„To nemusíš," zastavil ju Bill, keď sa postavil aj on.

„Je to maličkosť," pousmiala sa.

„Oriana, nie si moja slúžka," pripomenul jej Bill.

„Bývam v tvojom dome, musím pre teba niečo urobiť," riekla mu.

„Sú Vianoce," povedal jej Bill a usmial sa na ňu. „Nemusíš urobiť vôbec nič. Okrem toho na jednu noc si nebudem navliekať periny. Ale môžeš pre mňa niečo urobiť. Niečo iné."

„A čo také?" spýtala sa ho a opätovala mu úsmev.

Bill podišiel ku knihovničke v obývačke a vybral jednu rozprávkovú knižku. Bola stará, ošúchaná, ale predsa len bola jeho obľúbená, odkedy bol malý chlapec. Bola to knižka s príbehmi o Vianociach. Čítavala mu ju mama. A on z nej čítaval svojím deťom. Zajtra ju chcel so sebou zobrať, aby mohol prečítať vianočnú rozprávku aj Remusovi a Dorie.

„Pomôžeš mi vybrať tú správnu rozprávku," riekol jej.

„Sú o Vianociach?"

„Iba o nich," usmial sa na ňu Bill. „A o láske."

„Pre koho vyberáme rozprávku?"

„Pre Remusa a Dorie," riekol jej Bill. „Za pár rokov, vyberieme nejakú krásnu aj pre Williama."

„Myslíš, že tu za pár rokov ešte budeme, William?" spýtala sa ho Oriana a vzala si od neho starú knižku. Pritom sa dotkla jeho ruky a on mal pocit, akoby ním prešla zvláštna energia. „Za chvíľku ti poleziem na nervy," smiala sa.

„Poďme vybrať tú rozprávku," žmurkol na ňu Bill. Oriana prikývla. Obaja znova klesli na huňatý koberec pri krbe. Pili horúce kakao a čítali si celú noc rozprávky, pokiaľ nevybrali tú správu s tou najkrajšou vianočnou atmosférou.

***

Keď sa na Boží hod ráno Rhea zobudila, ihneď si uvedomila, že sú Vianoce. Obliekla si na pyžamo župan a takmer zletela po schodoch. Draco už bol hore a Nathan tiež. Sedeli pri stromčeku a čakali na ňu.

„Neskoro," zasmial sa Draco.

„Nemôžem za to, že ľúbim spať," vyplazila mu jazyk. „Už ste otvorili všetky darčeky?"

„Čakáme na teba," usmial sa na ňu Nathan.

Rhea si sadla k ním k stromčeku a začala čítať menovky na darčekoch a podávala ich Nathanovi a Dracovi. Tie pre Narcissu nechala pod stromčekom, pretože sa rozhodla s nimi netráviť Vianoce. Rhei v podstate ani nechýbala. Užívala si atmosféru s Dracom a Nathanom a tešila sa, keď otvárali darčeky. Nathan sa tešil z nových hračiek a knižiek. Draco sa potešil košeli, ktorú mu kúpila (samozrejme zelenú, pretože to bola jeho obľúbená farba) a tiež aj najnovšej knihe o metlobale.

Keď sa potešila tým, ako otvárali darčeky a obaja vyzerali šťastne, pustila sa do tých svojich. Draco jej naozaj nadelil dosť veľa darčekov. Aj on jej kúpil oblečenie, voňavku a krásny náramok. Ostal jej ešte jeden darček. Otvorila ho a boli to najkrajšie náušnice, ktoré kedy videla. „Sú nádherne, ďakujem, Draco," nahla sa k bratovi a pobozkala ho na líce.

„Sú od Hermiony," uviedol na pravú mieru Draco. „Vyberala ich ona."

„Vážne?" usmiala sa Rhea a pripla si ich na uši. Prútikom si privolala zrkadlo a obdivovala ich. „Sú nádherne. Musím sa jej potom poďakovať."

„Rozhodne má vkus," usmial sa Draco. „Dnes večer s ňou budem, môžem jej odkázať, že sa ti páčili."

„Áno a odnesieš jej odo mňa darček, však?"

„Samozrejme," prikývol Draco.

Rhea sa pozrela na hodinky a zháčila sa, že je už toľko hodín. Za necelú hodinu mal pre ňu prísť James, aby ju vzal do Brlohu a predstavil ju svojej rodine. „To už je toľko, musím sa ísť chystať," riekla a zbrklo vstala. Vybehla do svojej izby a aj s novými šatami od Draca, ktoré si chcela obliecť.

Chystala sa celý ten čas a keď zišla dole po schodoch už ako dáma, Draco i Nathan sa na seba usmievali.

„Ako vyzerám?"

„Krásne," povedal jej Nathan. „Ako víla."

Rhea sa pousmiala a pobozkala ho na čelo. Šaty od Draca boli tmavozelené s dlhým rukávom a naozaj jej sadli ako uliate. Vlasy si vyčesala do vyššieho vrkoča. Na krku jej visel náhrdelník so Saturnom a nové náušnice sa jej leskli. Dokonalo k ním ladil aj náramok od Draca.

„Neviem, či ťa takto niekam pustím," žmurkol na ňu Draco. „Veľmi ti to pristane."

„Ďakujem," usmiala sa na neho Rhea a od radosti ho objala. Ešte nikdy sa necítila takáto pekná a za všetko vďačila Dracovi a tiež aj Hermione. Dostala od nich krásne darčeky, ktoré ju urobili krásnou. A hlavne Dracovi ďakovala za to, že jej dovolil stretávať sa s Jamesom Siriusom Potterom, aj keď nemal rád jeho otca.

Ozval sa zvonček na dverách a Rhea išla otvoriť. „Ahoj," pozdravila veselo Jamesa. „Veselé Vianoce."

James Sirius Potter na ňu bez slova hľadel. Akosi mu došli slová. „A-ahoj," koktavo ju pozdravil a potom sa spamätal. „Pristane ti to." Polichotil jej a prestal sa červenať.

„Vďaka," potešila sa Rhea a cítila ako jej horia líca.

„Tak sa dobre bavte," riekol Draco. Síce trocha zaškrípal zubami, ale musel si na to zvyknúť. Nikdy by nechcel Rhei stáť v ceste za šťastím. „Veselé Vianoce."

„Veselé Vianoce, pán Malfoy, sľubujem, že so mnou je v dobrých rukách," povedal mu odvážne Potterov syn.

„Pre tvoje dobro dúfam, že mi hovoríš pravdu," uškrnul sa na neho Draco a pridal svoj slizolinsky i malfoyovský pohľad.

Mladého aurora to ale vôbec nevyľakalo. Opätoval mu pohľad, hľadel mu priamo do očí a potom prikývol. Ponúkol Rhei svoje rameno a keď sa ho chytila, spoločne sa odmiestnili.

Draco sa znova uškrnul. Chlapec prešiel skúškou. Zrejme nebude taký dutý ako Svätý Potter.

„Zahráme sa hru, Draco?" potiahol ho za rukáv košele Nathan.

„Jasnačka," prikývol Draco. „Čo len chceš."

***

Victoire s deťmi dorazila do Brlohu. Teddy sa ešte vracal domov, pretože zabudli niektoré darčeky. Victoire sa zvítala s celou rodinou a nakoniec aj s Dominique a Loiusom, na ktorých sa veľmi tešila.

„Matka sa ti ozvala?" spýtala sa jej Dominique.

„Áno, včera mi od nej prišiel list, chce, aby sme prišli na Silvestra a Nový rok k nej a strávili ho starkými a tetou Gabrielle," riekla jej Victoire. „Pôjdeme, však?"

„Mne už začína sezóna, ja nepôjdem," povedala jej mladšia sestra, ktorá sa nápadu vôbec nepotešila. „Ale užite si to s Louisom aj za mňa."

„Ale, Domi..."

„Nenaliehaj na mňa, Vic," uzemnila sestru Dominique.

„Kde je otec?" spýtala sa jej Victoire.

„Nemám ani poňatia. Nezvykne meškať," zhodnotila Dominique, ktorá sa už tiež trocha divila tomu, že ich otec ešte nedorazil do Brlohu. Vždy bol presný a pred pár dňami jej písal, že určite príde a ako veľmi sa teší na ňu, na jej súrodencov, na vnúčatká a celú rodinu.

„Idem po neho," riekla Victoire nahnevane.

„Do Rokfortu?"

„Čoby, určite bude vo svojom domčeku v Rokville," zatvárila sa Victoire trocha opovrhujúco, pretože ten domček bol šialene malý a vôbec nepripomínal domov, ktorý spolu mali. Kým ju Dominique stihla zastaviť, vybrala sa von a za hranicami Brlohu sa odmiestnila.

***

James priviedol do Brlohu Rheu. Začal ju zoznamovať so svojou rodinou. Začal od babičky a dedka. Rhei sa veľmi páčili. Boli milí, veľmi pohostinní ako celý dom. Tak veľmi sa jej páčil. Bol iný, ale bolo z neho cítiť teplo domova. Nebol ako temný Malfoy Manor. Všade voňala horúca čokoláda, alebo vianočné koláčiky, z ktorých aj ochutnala. Už rozumela tomu, ako ho James s radosťou opisoval. Tento dom bol jednoducho čarovný a ona sa v ňom sama cítila ako doma. Presne takto si domov predstavovala. Keby boli veci iné, keby možno ostala žiť s mamou, mala by teplo domova a nie studené steny Manoru.

„Mami, tati," oslovil James svojich rodičov, aby im predstavil Rheu. „Chcem vám niekoho predstaviť."

Rhea si všimla, ako sa obaja otočili a teraz na ňu hľadeli. Nevedela z ich pohľadov nič vyčítať a trocha sa triasla.

„Toto je Rhea, kamarátka," predstavil ju James. „Poznáme sa pár mesiacov, pozval som ju dnes sem, pretože som jej chcel predstaviť svoju rodinu."

„James o svojej rodine skoro stále rozpráva," zapojila sa do toho Rhea a trocha sa jej triasol hlas. Mala trému a riadnu. „Veľmi som túžila všetkých spoznať."

„Veľmi nás teší, Rhea," vystrel k nej ruku pán Potter. „Náš James veru, on naozaj túto rodinu zbožňuje a nebojí sa to dať najavo."

Rhea mu potriasla rukou. Nikdy by si nebola pomyslela, že raz sa stretne s Harrym Potterom. Veľa o ňom čítala, obdivovala ho, aj keď ho Draco nemal rád. Bola to pre ňu pocta, aj keď to nechcela povedať nahlas, lebo si bola istá, že mu to už povedalo veľmi veľa ľudí.

„Och, Merlin, Harry, nestrápňuj ho pred dievčaťom," zasmiala sa Jamesová mama. „Náš James rád rozpráva aj metlobale, alebo o práci," doplnila. „Som Ginny Potterová, veľmi ma teší."

„Aj mňa, paní," potriasla si rukou Rhea aj s ňou.

„Vitaj u nás doma," usmiala sa na ňu pani Potterová a vyzerala trocha vykoľajená. „Sme trocha šialená rodina, varujem ťa." dodala zvláštnym tónom hlasu.

„Zatiaľ sa mi to tu zdá úplne úžasné. Nikdy som nebola v krajšom dome. Páči sa mi, veľmi. Všetci sú ku mne veľmi milí," rozprávala im nadšene Rhea a všimla si, ako pani Potterovej trocha očervenela tvár, keď povedala, že sa jej páči dom, v ktorom sa práve nachádzali.

„Tak sa bavte, deti," usmial sa na nich Harry Potter.

„Ďakujeme, ocko," prikývol James a zoznamoval Rheu ďalej so svojím bratrancami a sesternica. Rhea sa obaja aj s Lily a potom jej James predstavil svojho mladšieho brata. Úspešneho metlobalistu.

Albus Severus Potter bol vernou kópiou svojho otca. Ako jediný mal jeho zelené oči, ktoré si Rhea ihneď všimla. James sa viac podobal mame, hoci mal tmavé vlasy. Lily bola vernou kópiou svojej mamy. „Rád ťa spoznávam, Rhea." Albus ju pobozkal na obe líca. „James sa ani nepriznal, že má frajerku."

„Rhea jej len kamarátka," podotkol James, ale celý očervenel v tvári.

„Jasné, jasné," smial sa Albus Severus. „Snáď sa ti u nás bude páčiť, Rhea. Je nás celkom dosť, ale babička hovorí, že dobrých ľudí sa všade veľa zmestí."

„Mne sa tu veľmi páči," ubezpečila ho Rhea.

„Počkaj ešte si nezažila poriadne vzrúšo," zasmial sa Albus. „Poobede budú hry. Napríklad nikto neporazí strýka Rona v šachu. Všetci sa o to budú pokúšať. Ubezpečujem ťa, že ako prvá veľmi rýchlo prehrá Dominique, lebo jej to nejde. Nakoniec sa Royovi podarí s ním remizovať. Potom pôjdeme stavať snehuliakov a skončí sa to pri poriadne Weasleyovsko-Potterovskej guľovačke. Samozrejme zásadne vždy som proti Jamesovi. Keď budeme poriadne mokrí a premrznutí, tak nás babička naženie dnu, aby do nás naliala asi piatu horúcu čokoládu. Medzi tým strýko Ron vyžerie takmer všetky koláče a bude po ňom kričať. A potom strýko George a jeho syn Fred odpália ohňostroj a možno sa chytí z toho celý dom ako minulý rok..."

Rhea ho sledovala a nebola si istá, či žartuje, alebo nie. James si to všimol a odviedol ju preč od Albusa.

„Žartoval?" nabrala odvahu sa ho spýtať.

„Ver mi, nie," odvetil jej James a všimol si, že prišiel člen rodiny, ktorého Rhei ešte nepredstavil.

Teddy Lupin sa ale tváril trocha zmätene. Dominique mu práve povedala, že Victoire išla do Rokvillu pre svojho otca. „Do riti!" zahlásil Teddy a vyletel z domu.

„A to bol Teddy Lupin, môj akokeby starší brat," podotkol James. „Ale toho poznáš, aj keď asi nie veľmi osobne."

„Odkiaľ poznáš Teddyho, Rhea?" zvedavo sa opýtala Lily.

***

Oriana sa prebrala na to, ako niekto hlasno búcha na dvere. Obliekla si župan a ponáhľala sa otvoriť, aby ten kto sa tak k ním dobíja nezobudil malého Williama. Nemala ani pojem o čase. S Billom išli spať veľmi neskoro. Pretrela si oči a potom otvorila dvere.

„Victoire!" prekvapene sa zadívala na blondínku pred sebou.

„Čo, do pekla, tu robíš ty?!" skríkla Victoire, vošla dnu a udrela dverami. „Čo robíš v dome môjho otca?! Vrav!"

„Victorie...," Oriana si pretrela oči, aby si bola istá, či dobre vidí, ale naozaj to bola Victoire Lupinová. Mračila sa na ňu, priam z nej sršal hnev. „Vysvetlím si to..."

„Čo tu robíš?" skríkla Victoire opäť.

V tom sa ozval detský plač. Oriana chcela ísť za svojím synom, ale Victoire ju silno stisla za rameno. „Au!"

„Čo je to za decko, čo reve?"

„Moje," povedala Oriana. „Pusť ma, môj synček plače, čo vari nepočuješ?" pokrútila hlavou Oriana. Veď aj ona bola matka, prečo ju potom tak pevno držala a nechcela pustiť?

„Nie!" Victoire ju otočila prudko k sebe a potom jej dala facku. „Ty štetka! Nestačilo ti, že si sa motala okolo Teddyho celý ten čas. Toto je tvoja pomsta? Spíš s mojím otcom a máš s ním dieťa? Preto sa moji rodičia rozviedli, je to preto, však? To všetko je tvoja vina, ty odporná suka!"

Oriana sa zatackala a chytila sa za líce. „Veľmi sa mýliš..." šepla.

„Mýlim sa? Čo mi na to povieš? Že môjho otca šialene miluješ?"

„Victoire!" Ozval sa ďalší krik. Tento raz to bol ale mužský hlas. Bill držal na rukách plačúceho Williama a podišiel s ním k Oriane. Podal jej ho a ona si ho ihneď privinula do náručia a utišovala ho. „Čo to tu stváraš, Victoire?"

„Nenávidím ťa!" skríkla na neho jeho najstaršia dcéra. „Ako si mohol, tatko? A s touto štetkou? Keď nezískala Teddyho, tak sa povesila na teba. Mohla by byť tvoja dcéra a ty s ňou máš decko! Zatajil si nám to. Ani nevieš ako veľmi tebou opovrhujem!"

„Dosť, Victoire!"

„Nie, ja nebudem ticho a všetkým to poviem, poviem im to!" kričala a po tvári jej tiekli slzy. „Poviem im, aký hrozný človek si, otec!" dodala. Nikdy ho tak nenazvala a Billovi to lámalo srdce. „S touto fľandrou!"

„Nie je fľandra," povedal Bill.

„A čo je? Je to chudera, ktorá spáva so ženatým chlapom a určite to celé naplánovala aj to odporné decko. Nikdy to nebude môj súrodenec, nikdy, počuješ, NIKDY!"

„Veď to ani nie je tvoj súrodenec!" skríkol na ňu Bill. „To bábätko nie je moje! A Oriana nie je moja milenka!"

„A čo je? Miluješ ju? Chceš si ju vziať?"

„Vypadni, Victoire," povedal jej Bill.

„Čože?" Victoire zbledla. „Čože?" zopakovala.

Aj Oriana sa zadívala na Billa. Tiež mala pocit, že zle počula.

„Vypadni z môjho domu, Victoire! Neprajem si, aby si sa sem vracala a urážala slušných ľudí, ako je Oriana. Neprajem si, aby si ju ponižovala a aby si hanobila jej synčeka. A nebudeš sa takto rozprávať ani so mnou. Som tvoj otec, Victoire! Budeš sa ku mne správať s rešpektom a aj k ľuďom, ktorých si vážim. A ak sa chceš naďalej rozprávať o nevere, tak choď za svojou nevernou matkou!" povedal Bill. Tón jeho hlasu bol pokojný, ale Victorie sa ešte viac rozplakala.

„Za..., za mamou,... mamou?"

„Počula si. A teraz VON!" chytil ju za rameno a odviedol ju k dverám. „Choď do Brlohu, za pol hodinu tam prídem a ak tam urobíš scénu a pokazíš všetkým Vianoce, tak si o tebe budem myslieť, že si malé rozmaznané decko a veľmi sa za teba budem hanbiť, Victoire! Už teraz sa za teba hanbím!" Otvoril Bill dvere, v ktorých ale stál Teddy.

„Bill," Teddy ho oslovil, ale pohľad na jeho ženu mu povedal všetko.

„Zober si svoju ženu a odíďte!" vtisol Victoire Teddymu do náruče.

„Moja mama," šepla Victoire.

„Áno, Victoire, tvoja matka je tu tá, ktorá bola neverná. Ona môže za to, že sa naša rodina rozpadla. Doteraz som ju chránil, pretože som ju miloval. Ale už stačilo. Nebudeš ma obviňovať z jej chýb a nebudem ja znášať tvoje opovrhnutie, ktoré by malo patriť nej. Už tvoju matku nemilujem, nechcem ju ani vidieť," vysvetlil jej to ešte v krátkosti Bill. „Zvyšok ti povie Teddy."

„Ty si to vedel?" spýtala sa Victoire smutne.

„Vysvetlím ti to," riekol Teddy. „Všetko bude dobré, Vic," objal ju.

„Odveď ju domov," požiadal ho Bill. „Odkážem v Brlohu, že sa necítila dobre. Večer privediem deti."

„Áno," prikývol Teddy. „Mrzí ma to."

„Mňa to celé mrzí ďaleko viac. Veselé Vianoce," uzavrel to trpko Bill. Teddy sa s Victoire odmiestnil a on sa vrátil dnu.

Oriana upokojila malého Williama a triasla sa. „William, ja hneď si pobalím svoje veci a..."

„Ty nikam nepôjdeš!" skríkol na ňu. „Ostaneš tu! Je ti to jasne, tu!"

„Ale, William..."

„Ak sa vrátim večer z Brlohu a ty tu nebudeš, tak budem nešťastný. Budem zase nešťastný..., chápeš ma?"

Oriana slabo prikývla. „Celé ma to mrzí, veľmi. Nemal si kvôli mne kričať na svoju dcéru."

„Zaslúžila si to!"

„Keď ja neviem," priznala Oriana. „Možno ani je. Naozaj to z jej pohľadu muselo vyzerať divne. Idem nakŕmiť Willa," dodala a potom sa zavrela do svojej izby.

Bill siahol po rozprávkovej knižke. Zovrel ju v rukách a spomenul si ako Victoire povedal, že už nemiluje jej matku. Bola to pravda. Jeho srdce už patrilo úplne inej žene.

Pozn. autorky:

Ahojte, ešte stále krásne a veselé Vianoce :) vzhľadom na to, že táto kapitola (a ďalších x) sa odohráva práve na Prvý sviatok vianočný, rozhodla som sa ju uverejniť dnes. 

Čo poviete na scénu, ktorú predviedla Victoire? A ako sa Vám páči návšteva Rhei v Brlohu?

Na fotke sú Oriana a Victoire.