Draco naozaj nemal rád predvianočný zhon. Keď sa nad tým tak zamyslel, Vianoce neboli jeho obľúbené ročné obdobie. Na rozdiel od Rhei, ktorá trávila celé dni tým, že vyzdobovala s domácimi škriatkami Malfoy Manor a potom keď už nemala, čo zdobiť, tak sa pustila do výzdoby v jeho kancelárií. Takmer ho porazilo, keď raz ráno otvoril na nej dvere a všade mal vianočné ozdoby a zo stropu mu viselo imelo. Nakoniec sa s tým zmieril (hoci imelo zvesil) a rozhodol sa, že tento rok je zrejme čas na to, aby sa pokúsil si Vianoce užiť.

Preto práve teraz zdobil s Rheou vianočný stromček, ktorý boli spoločne vybrať. Prútikom vešal ozdoby, aj keď Rhea ho niekoľkokrát žiadala, by to robil bez neho (no nemusel jej vo všetkom vyhovieť).

„Aké máš plány na Vianoce?" spýtala sa ho a podala mu vianočný špic. Draco na neho namieril prútikom a špic sa umiestnil tam kde mal. Na vrchol stromčeka.

„Žiadne. Ty nejaké máš?"

„Áno," usmiala sa. „James ma pozval k svojej rodine na obed."

„K Potterovcom?" nadvihol obočie Draco. Pokiaľ vedel, celá rodina chodila na Vianoce do Brlohu, kde na nich čakali Weasleyovci.

„Nie, k jeho starým rodičom. Spomínal to miesto, ale zabudla som..." zamyslela sa.

„Brloh," pripomenul jej Draco.

„Áno, to je ono," prikývla. „Ty si tam bol?"

„Čo? Nie! Merlinchráň!"

„Haha," Rhea sa zasmiala. „Vadí to?"

„Čo?"

„Že tam pôjdem," spresnila.

„Nie, môžeš mať také Vianoce, aké si praješ," odvetil jej Draco a namieril prútikom na stromček. Zašepkal kúzlo a stromček sa rozsvietil.

„Wow!" Rhea z neho nemohla spustiť oči. „To je krásne."

Draco musel pripustiť, že bolo. Stromček vyzeral úžasne, krajší nikdy nemali. Radosť v jej očiach bola nákazlivá, že sa musel usmiať. Potom ju objal okolo ramien a pobozkal ju na líce. „Som rád, že sa ti páči."

„Ďakujem, že mi robíš Vianoce, Draco," šepla.

„A to si ešte nevidela darčeky," žmurkol na ňu.

„Máš pre mňa darčeky? Akože v množnom čísle?" spýtala sa ho Rhea. Nikdy nič moc nedostávala. Lucius jej zvyčajne kúpil nejakú knihu a Draco jej z Ameriky poslal nejakú drobnosť. A ešte ju obdarúvala Andromeda väčšinou sladkosťami, alebo muklovskými románmi.

„Mám pre teba veľa darčekov," prikývol Draco. „Aj pre Nathana. Musím mu ich poslať. Dúfam, že náš výr ho nájde. Pansy sa mi totižto vôbec neozvala."

„Áno," prikývla Rhea smutne. „Škoda, že tu Nathan teraz nie je s nami a nemôže vidieť náš krásny vianočný stromček. Tiež mám pre neho darček. Môžem ho potom poslať s tými tvojimi?"

„Samozrejme. Opustím ťa, mám ešte nejakú prácu." Pobozkal ju na čelo Draco.

„A čo si kúpil Hermione?" vyzvedala ešte od neho.

„Drobnosť. Nie som si istý, či by odo mňa chcela nejaké vianočné darčeky," riekol jej Draco.

„Hlavne, že si spomenul a niečo pre ňu máš. Určite sa poteší," prikývla Rhea.

Draco jej venoval úsmev a potom si obliekol svoj hrubý kabát a vybral sa von. Snežilo od rána. Draco si pozapínal aj tie najvrchnejšie gombíky na kabáte a na ruky si natiahol kožené rukavice. Odmiestnil sa.

***

V Šikmej uličke to vyzeralo, akoby sa všetci zbláznili a Hermiona veľmi rýchlo oľutovala, že sa vybrala nakupovať posledné vianočné darčeky až teraz. Keby to urobila minulý týždeň, možno by to bolo o niečo lepšie, hoci o tom celkom pochybovala. Pravdepodobne mala naozaj nakupovať darčeky v októbri ako to robila Lily.

Ostali jej vlastne dva posledné darčeky a nemala ani len poňatia, čo kúpiť. Jeden darček bol pre Draca a ten druhý pre Rheu. Zamyslela sa a potom zamierila do zlatníctva. Rozhodla sa, že Rhei kúpi nejaké náušnice, ktoré by ladili k prívesku Saturnu.

Vošla dnu a prekvapilo ju, keď tam zbadala Draca. „Čo ty tu robíš?"

„Kupujem posledný darček pre Rheu," odvetil jej a Hermiona si všimla, má pred sebou niekoľko druhov náušníc, ktoré mu ochotne ukazovala mladá predavačka a červenala sa pred ním.

„Ukradol si mi nápad," zamračila sa Hermiona.

„Kto skôr chodí..."

„Nehovor," opäť sa zamračila.

„Keď už si tu, Grangerová," mrkol na ňu Draco, „tak by si mohla pomôcť vybrať."

„Vidím, že niekto má dobrú náladu," uškrnula sa na neho. „Nevstal si hore zadkom, Malfoy?"

„Nie, mám iba vianočnú náladu, vieš?" žmurkol na ňu. „S Rheou sme zdobili vianočný stromček. Pred pár dňami mi vyzdobila celú kanceláriu, mala si to vidieť."

„Spomínala mi to," riekla Hermiona a prezerala si náušnice. „Vraj si sa tomu tešil. Snažila sa urobiť ti aspoň z polovice takú krásnu výzdobu, ako je na Rokforte. Z tej bola vážne unesená. Vyzerala ako také malé dievčatko."

„Rhea miluje Vianoce," riekol Draco a usmial sa. Spomenul si na jedny, keď bola ešte malé dievčatko a ako sa tešila, keď snežilo, keď jej doniesol darček a keď jej Astoria dala ochutnať z medovníčkov. „Želám si, aby ich tento rok mala naozaj výnimočné."

„To je pekné," prikývla Hermiona. „Zaslúži si ich."

„Hoci ma chce opustiť a ísť na obed k Weasleyovcom. Potter mladší ju pozval," dodal Draco trocha posmešne.

„Myslím, že si to dokonalo užije. Vieš, Draco, v Brlohu boli vždy nádherné Vianoce," rozprávala mu Hermiona a trocha smutne sa usmiala. Samozrejme, že ako každý rok dostala pozvanie, aby prišla na Vianoce k Weasleyovcom, ale vždy to slušne odmietla, pretože by sa tam cítila navyše. Niežeby Vianoce na Rokforte neboli pekné, ale predsa v Brlohu bola cítiť rodinná atmosféra. „Len Rhei nezávidím to zoznamovanie s celou rodinou," dodala. „Ale určite z nej budú okúzlení."

„Ak nepovie, koho je dcéra," dodal Draco.

„Mýliš sa," riekla Hermiona. „V tej rodine predsudky už dávno nie sú. Ani voči tvojej rodine. Nikomu nebude prekážať, že Rhea je Malfoyová."

Draco prikývol, ale nevyzeral, že by tomu veril. Zrejme mal o sestru trocha strach, ale Hermiona si myslela, že je zbytočný. Bola zvedavá na to, ako jej Rhea bude rozprávať, aké boli Vianoce v Brlohu.

„Tieto sa mi páčia," povedala Hermiona, keď konečne našla tie dokonalé a pravé náušnice pre Rheu. Boli strieborné a boli na nich malé žiarivé hviezdičky. „Budú ladiť k Saturnu."

Draco sa zadíval na náušnice a usmial sa. „Prosím, zabaľte nám ich a tiež aj ten náramok," povedal pracovníčke a usmial sa na Hermionu. „Poviem Rhei, že sú od teba."

„To nemusíš..."

„Trvám na tom," usmial sa na ňu. „Pozval by som ťa na Vianoce k nám, ale..."

„Tvoja matka," prikývla Hermiona. „Aj tak by som neprišla, Draco. Jedna vec je, že sme priatelia, ale tráviť spolu Vianoce, to by bolo trocha čudne."

„Stretnúť by sme sa ale mohli v Rokville, čo povieš?"

„Večer?"

„Áno, nejaký ten darček mám aj pre teba," žmurkol na ňu.

Hermiona sa usmiala. Potešilo ju to. „Koľko ti dám za tie náušnice?" spýtala sa ho.

„Nič, nechaj to tak, poviem, že to je spoločný darček," povedal jej.

„Malfoy!"

„Grangerová, prosím ťa," zasmial sa. „Nie sme deti."

„Dobre, ďakujem. Určite v nich bude krásna," dodala a venovala mu úsmev.

Pracovníčka zatiaľ podala Dracovi zabalený darček. Zaplatil a poďakoval sa jej. Pracovníčka sa ešte viac začala červenať, keď sa na ňu usmial a pozdravil ju. Potom sa otočil k Hermione a usmial sa aj na ňu. „Bude nádherná, vieš, moja sestra je tá najkrajšia na svete."

Súhlasila s ním. „Áno, je veľmi."

Vyšli z obchodu a na oboch začalo snežiť. „Uvidíme sa," povedal jej Draco. Nahol sa k nej a pobozkal ju na líce. „Zatiaľ Šťastné a Veselé."

„Vieš, že tá pracovníčka v zlatníctve z teba bola paf?" spýtala sa ho.

„Žiarliš?"

„Prečo by som mala?"

„Tak prečo to vyťahuješ?"

„Si strašný, Malfoy!" zamračila sa na neho.

„Keď ja mám oči iba pre teba, Hermiona," šepol smerom k nej. „Dúfam, že si to raz uvedomíš," opäť sa k nej nahol a venoval jej bozk aj na druhé líce.

„Maj sa, Draco," vydýchla Hermiona. Draco na ňu žmurkol a potom sa vybral opačnou stranou, ako chcela ísť ona. Hermiona ešte chvíľku stála pri zlatníctve. Sneh jej padal na vlasy a jej to bolo jedno. Srdce jej zvláštne trepotalo. Celá sa cítila tak zvláštne. Žeby opäť uverila jeho slovám?

***

„Ty si prišiel?" Oriana prekvapene otvorila dvere a keď tam zbadala Billa, šťastne sa usmiala. „Myslela som si, že budeš so svojou rodinou. Stalo sa niečo?"

„Nie," usmial sa na ňu a vošiel do domčeka. Vyzliekol si kabát a položil na zem tašku, v ktorej mala niekoľko vianočných darčekov. „Budem s nimi zajtra ráno. Louis odišiel už včera rovno k mojim rodičom a Dominique dnes. Zajtra ráno budem s nimi. Teším sa hlavne na drobcov, ako budú otvárať vianočné darčeky." Usmial sa pri pomyslení na svoje dve malé vnúčatá. Nemohol sa dočkať, ako uvidí radosť v ich očiach, keď sa vrhnú na zabalené balíčky.

„Som rada, že si prišiel, lebo ja mám vianočný darček pre teba," riekla mu a viedla ho do obývačky, ktorá bola vyzdobená a nachádzal v nej aj menší, ale za to naozaj pekný vianočný stromček.

„Odkiaľ máš stromček?" spýtal sa jej.

„Poprosila som Hagrida, vieš, stretla som ho v Rokville. Potešil sa, že ma vidí. S Teddym sme k nemu chodievali na čaj. Doniesol mi stromček a nejaké ozdoby priamo z Rokfortu. Milé od neho veľmi," usmievala sa.

„To áno," prikývol Bill. Páčilo sa mu, že bola taká šťastná a spokojná. Zrejme mala rada Vianoce. Podľa výzdoby celého domu to tak naozaj vyzeralo.

Oriana si sadla na koberec k stromčeku a siahla po jednom z dvoch darčekov, ktoré tam boli. „Tento je pre teba," povedala a podala ho Billovi. Bol zabalený v zlatom papieri. „Je to len taká drobnosť, vieš, nemala som veľa peňazí, ale... raz ti vynahradím všetko, čo pre mňa robíš."

„To nemusíš," odvetil jej. „Vôbec si si nemala robiť starosti."

„To nie sú starosti," riekla Oriana. „Je to z lásky a vďačnosti, ver mi."

Usmial sa na ňu a potom odbalil darček. Bol to sveter, ručne štrikovaný a zvláštnym spôsobom mu pripomínal svetre od jeho mamy, len tam nemal vyšité veľké B. Sveter bol tmavomodrý, čo bola jeho obľúbená farba. Matne si spomenul, ako sa ho pred mesiacom pýtala na jeho obľúbenú farbu. Teraz vedel, prečo ju chcela poznať. „Je super," usmial sa na ňu.

„Naozaj?" spýtala sa s obavou v hlase.

„Áno," prikývol a potom si obliekol. Napravil si ho a zamieril k zrkadlu. „Sedí mi dobre, však?"

„Áno, sedí," usmiala sa spokojne. „Pristane ti."

„Konečne je zo mňa fešák," zasmial sa Bill.

Oriana sa zasmiala tiež. „Podľa mňa si fešák vždy, William," povedala a potom očervenela, keď si uvedomila, že povedala nahlas svoju myšlienku. „Teda, podľa mňa si vždy veľmi pekne oblečený a tak... vidno, že máš vkus a..." zahovárala sa.

„Teraz tvoj darček," usmial sa Bill a nekomentoval to, aby ju nedostal do ešte väčších rozpakov. Mal rád jej drobné prerieknutia. Bolo to také milé. Podišiel k svojmu kabátu a vybral odtiaľ zabalený darček a podal ho Oriane.

Oriana odbalila baliaci papier a všimla si, že to je fotoalbum. Otvorila ho na prvej strane. Fotografie boli staré, ešte z obdobia Rokfortu a jej vyhŕkli slzy. „William, ale to..., to sú..."

„Tvoji rodičia," usmial sa na ňu Bill. „Pátral som po školských ročenkách, poprosil som riaditeľku McGonagallovú a tiež som využil nejaké svoje kontakty a našiel som fotografie, ktoré sa zachovali aj potom, čo zomreli."

Oriana listovala vo fotoalbume a veľmi plakala. Bola dojatá a on jej podal vreckovku. „Sú úžasné, ja tomu nemôžem uveriť..." zotierala si slzy. „Si úžasný," dodal a potom ho silno objala. „Ďakujem. Je to najkrajší darček na svete..."

„Som rád, že sa ti páči," povedal a pohladil ju jemne po vlasoch. „Ešte mám ďalšie darčeky, ale tie sú pre malého."

Jej úsmev a pohľad hovorili za všetko. „Vďaka," šepla a znova ho objala.

***

Rhea sedela pri vianočnom stromčeku a nasávala tú správnu vianočnú atmosféru. Páčil sa jej, celý žiaril, bol nádherný. Cítila sa tak spokojne a šťastne ako nikdy. Hľadela na zabalené darčeky a nikdy ich nevidela tak veľa. Zdalo sa jej, akoby bola znova malé dievčatko, pretože veľmi túžila ich rozbaliť, keďže na väčšine bolo jej meno. Draco si naozaj dal záležať na to, aby mali pekné Vianoce.

Len ešte nebol doma a ona si to všetko chcela vychutnávať s ním.

Mala trocha obavy zo zajtrajšieho obedu. Na jednej strane sa tešila, že spozná Jamesovú rodinu. Už poznala Lily a tá bola skvelá, veľmi milá a priateľská. Bola zvedavá na všetkých z Jamesovej rodiny, ale obávala sa toho, že sa im nebude páčiť. Spomenula si, že Draco a Jamesov otec sa nemajú veľmi radi a preto sa bála, že by si ju Jamesovi rodičia ani nebudú poriadne všímať.

Naozaj sa bála.

Vchodové dvere na Malfoy Manore sa otvorili a dnu vošiel Draco a priviedol vianočné prekvapenie.

„Rhea!" skríkol malý Nathan a rozbehol sa k nej.

„Nathan!" Rhea roztvorila svoju náruč, kde jej malý vletel a ona ho objala.

„To je krásny strom!" Zažiarili mu očká, keď sa pozrel na vysoký vianočný stromček.

„Však je krásny?" usmiala sa Rhea a potom vyhľadala Dracov pohľad. „Ako sa toto podarilo?"

„Našiel som Pansy a poprosil som ju, aby mohol Nathan byť na Vianoce s nami. Nemala s tým veľký problém," riekol jej Draco. „Nathan sa tešil, že bude znova s tebou, však šampión?"

„Áno, áno," riekol Nathan rýchlo. „Mám ťa rád, Rhea," objal ju znova.

„Aj ja teba, drobec môj," pobozkala ho nežne na líce.

„Šťastné a veselé Vianoce, deti," poprial im Draco a potom si sadol na koberec k stromčeku k Rhei a Nathanovi. „Mám taký pocit, že toto budú najkrajšie Vianoce v mojom živote."

„Tiež to tak cítim," usmiala sa na neho Rhea a oprela sa o jeho rameno a pritom hladkala Nathana po vláskoch. „Najkrajšie Vianoce, aké tu kedy boli..."

Pozn. autorky:

Všetkým Vám želám krásne Vianoce :) ďalšia kapitola bude budúci týždeň a tiež sa bude točiť ešte okolo Vianoc a myslím, že aj tie ďalšie, hehe <3