„Ako to išlo s Hermionou?"

„Dobre, všetko som vedela, niečo mi povysvetľovala a tak. A spoznala som Lily," odvetila Rhea svojmu staršiemu bratovi. „Je taká pekná a milá. A vieš čo ešte? James jej o mne písal."

Draco sa chytil za hlavu. Očividne nemohol poprieť, že preleteli sympatie na oboch stranách a môže sa čoskoro pripraviť na to, že Rhea začne s tým mladým Potterom dokonca ani chodiť. Samozrejme, že sa mu to nepáčilo, ale na druhej strane jej to nemohol a ani nechcel zakázať. Poznal silu lásku a okrem toho vedel o mladom Potterovi veľa vecí. Bol v aurorskom výcviku a Draco vedel aj to, že v ňom je naozaj dobrý. Okrem toho bol z dobrej rodiny a bol vychovaný. To nemohol poprieť, ani keby chcel. „To je super, Rhea. Som rád, že si mala pekné popoludnie."

„Mala, ale ty sa mi vidíš sklesnutý. Stalo sa niečo?" pýtala sa ho a posadila sa na tmavozelenú sedačku v jeho pracovni.

„Pansy..."

„Čo urobila tá šialená?" spýtala sa Rhea.

„Chcela, by som si ju vzal," odvetil jej Draco.

Rhea sa hlasno rozosmiala. „Máš fakt super nápadníčku, braček. Je mi ťa ľúto, ona je otrasná."

„Chce odísť a zobrať Nathana so sebou," dodal Draco.

Rhei zmizol úškrn z tváre. „Ale to..., to nemôže..."

„Prečo by nemohla? Je to jej syn," riekol jej starší brat.

„Ona ho nemá rada. Draco, musíme niečo urobiť, aby ho tu nechala. My dvaja ho máme o dosť radšej ako ona," naliehala na neho.

„Rhea, neblázni, neodlúčim matku od dieťaťa," zamietol to rázne Draco. „Také niečo vie urobiť iba chudák a to ja nie som. Budeme musieť rešpektovať rozhodnutie Pansy. Nathan je jej syn."

„Čo ak ho už nikdy neuvidíme?" spýtala sa ho.

„Potom sa s tým budeme musieť nejako zmieriť," odvetil jej Draco. „Ale pochybujem, že to urobí. Nemá kam ísť. Nikto sa s ňou nepriatelí. Okrem mňa. A Pansy nie je schopná prežiť sama vo svete. Nech si ďalej trucuje, ale mňa vydierať nebude!"

„Dúfam, že máš pravdu, Draco a že Pansy neodíde s Nathanom niekam ďaleko a my ho už nikdy neuvidíme," odvetila mu sestra. „Pretože ak to tak bude, zrejme budem znova smutná. Mám ho tak veľmi rada."

„Aj ja ho mám rád, Rhea," prikývol Draco. „Pochop však, že sa nedá nič robiť."

„Ja viem, že máš pravdu," prikývla aj ona. „Len to nie je fér, naozaj to nie je fér!"

***

Dni pomaly ubiehali, Hermiona bola spokojná s výsledkami Rhei na jej súkromných hodinách. Považovala ju za naozaj šikovnú, všetko sa učila tak rýchlo a poctivo si robila domáce úlohy. Zdala sa jej taká učenlivá a dychtivá po informáciách, že mala pocit, že v nej vidí seba, keď bola mladšia. Až na tú ukecanosť. Rhei sa ústa skutočne nezastavili. Hermiona taká nebývala, skôr sa hanbila toľko rozprávať s ľuďmi. Tým jej Rhea pripomínala Draca z doby, keď spolu mali vzťah. Tiež bolo málo chvíľ, kedy sa mu zastavili ústa. Kedysi by to do neho vôbec nepovedala, na škole z neho taký pocit nemala, ale ako náhle sa zblížili, vtedy pochopila, že sa mu ústa zatvoria iba vtedy, keď ho pobozká.

V sobotu sa chystala do Rokvillu, aby išla na vianočné nákupy s Lily a Rheou. Celkom sa na tento deň tešila. Od rána mala dobrú náladu a usmievala sa.

„Čo sa zmenilo?" spýtal sa jej pri raňajkách Bill.

„Čože?"

„Usmievaš sa," podotkol.

„Aha, no mám teraz celkom lepšie obdobie," odvetila mu úprimne. „Spoznala som jedno dievča, ktoré doučujem a je veľmi milá. Dnes idem s ňou a Lily do Rokvillu na vianočné nákupy."

„Je koniec októbra," nadvihol obočie Bill.

„Akoby si nepoznal Lily," zasmiala sa Hermiona. „Má veľkú rodinu, už v septembri bolo na nákupy neskoro."

„Áno, to je celá moja malá neter," usmial sa Bill. „Nepoznám nikoho, kto by toľko miloval Vianoce ako ona."

Hermiona prikývla, lebo to bola pravda. Lily milovala Vianoce, bola nimi priam nadšená a taká bola odmalička. A vždy každému kupovala darčeky, ktoré naozaj ľudia potrebovali. Všetci jej darčeky milovali, lebo Lily bola natoľko vnímavá, že Hermiona mala pocit, že pozná svoju rodinu najlepšie zo všetkých. Pozrela sa na Billa a položila mu podobnú otázku. „Aj ty sa usmievaš, čo sa stalo tebe?"

„Mám len dobrú náladu," odvetil jej. „Nič zvláštne."

„Minulý víkend som ťa nevidela na večeri," riekla mu.

„Áno, večeriam niekde inde," povedal jej.

„S niekým?"

„Hermiona, ja..."

„Nemusíš mi to vravieť, Bill, ja nie som zvedavá, ale som rada, že sa máš lepšie a že sa na svet tiež trocha viac usmievať, nech už za to vďačíme hocikomu," usmiala sa na neho milo.

„Ďakujem, Hermiona," prikývol Bill. „Ja som rád za teba. Možno sa dá ešte všetko zmeniť, nájsť znova šťastie a pokoj. Myslím, že sa to dá."

„Áno," prikývla trocha zamyslene. „Aj ja si myslím, že sa dá ešte nájsť kúsok šťastia."

***

Lily už mala celkom dosť tašiek, predsa len sa jej podarilo niečo nakúpiť, aj keď sa trocha sťažovala na to, že Rokville nie je ako Šikmá ulička, alebo muklovský Londýn, kde nakupovala najradšej. Rhea jej pomáhala s niektorými taškami a Hermiona kráčala popri nich. Nikdy nebola veľmi na nakupovanie, ale tiež vybavila pár darčekov. Aspoň bude mať potom neskôr trocha pokoja a nebude to musieť zháňať na poslednú chvíľku.

„Zdá sa mi to, alebo si smutná?" spýtala sa Hermiona Rhei, keď Lily vošla ešte do Medových labiek, ale ony dve sa rozhodli, že ju počkajú vonku.

„Pansy nám včera oznámila, že budúci týždeň odíde aj s Nathanom," riekla jej Rhea smutne. „Do poslednej chvíle som dúfala, že si to iba vymýšľa, ale je to tak, chce naozaj odísť niekam preč. Je mi to ľúto kvôli malému, lebo ona ho neľúbi."

„Každá matka ľúbi svoje dieťa," odvetila jej Hermiona.

„Nemyslím si," povedala Rhea tvrdo. „Pansy ho vôbec neľúbi. Hanbí sa za neho, pretože je šmukel. Nie je k nemu ani trochu dobrá. Nathan si to vôbec nezaslúži."

Hermiona vedela, že Rhea má určite pravdu, ale nechcela to povedať nahlas. Nechcela Pansy súdiť, nekráčala v jej topánkach. Nemala ju rada, ale nechcela vynášať súdy. A hlavne nechcela, aby Rhea bola ešte viac smutná. „Možno odíde, ale to neznamená, že sa s ním nebudeš môcť stretávať. Veď nebýva tak ďaleko."

„To nie, ale Draco mi povedal, že plánuje odísť mimo Britániu a to by už potom také jednoduché nebolo, aby sme sa mohli vídať s Nathanom," riekla jej Rhea.

„Nejako sa to vyrieši, Rhea, uvidíš," povzbudila ju Hermiona.

„Dúfam, pretože ho mám naozaj rada, je to taká malá radosť zo života," usmiala sa Rhea.

„Áno, je to veľmi milý chlapček," prikývla Hermiona, keď si vybavila jeho veselé očká.

„Takže chápete, prečo som smutná?"

„Chápem," prikývla súcitne Hermiona.

Lily vyšla z Medových labiek s ďalšou taškou. „Nič tam nemali," zhodnotila.

„Nehovor," zasmiala sa Hermiona. „A čo je v tej veľkej taške?"

„Len nejaké drobnosti," odvetila jej Lily a znela sklamane. „Ostalo mi ešte kopec nevyriešených darčekov. Budem musieť niečo objednať cez soviu zásielkovú službu, inak nemám šancu všetko nakúpiť. Poďme do Troch metiel, mám chuť na ďatelinové pivo, vy nie?"

„Ja by som si dala," prikývla Rhea.

„Tak poďme, dievčatá, pozývam vás," usmiala sa na obe Hermiona a spoločne sa vybrali k Trom metlám.

***

„Ahoj, podržíš ho na chvíľku, lebo mu zohrievam mliečko a už asi bude," privítala Oriana Billa a podávala mu malého Williama a potom odbehla rýchlo do kuchyne.

Bill si privinul chlapčeka do náručia. „Ahoj, ty si zase vyrástol."

Malý William mal otvorené oči a sledoval ho. Potom trocha zvraštil tváričku a začal mrnčať. To už však dobehla jeho mamička a vzala si ho od Billa. Posadila sa na sedačku a kŕmila ho mliečkom. „Mrnčal, lebo bol už hladný, nie preto, že by si sa mu nepáčil. Komu by si sa nepáčil?" usmiala sa na neho a potom trocha očervenela.

„Ďakujem, že si mi to vysvetlila," opätoval jej úsmev Bill. „Včera mi písal Teddy. Chcel by ťa prísť pozrieť."

„To je od neho milé, ale naozaj si nemusí robiť starosti," riekla mu Oriana.

„Nemyslím si, že sú to starosti, Oriana," prisadol si k nej na sedačku. „Záleží mu na tebe."

„Aj mne na ňom," prikývla. „Len nechcem, aby sa kvôli mne hádal s Victoire. Respektíve nechcem, aby sem nabehla a bola na mňa nepríjemná. Viem, že to je tvoja dcéra, ale nikdy sa ku mne nesprávala pekne."

„To ma mrzí," povedal Bill. Nerád počúval niečo zlé na svoju dcéru, ale na druhej strane ju poznal, vedel, že väčšinu svojej povahy zdedila po Fleur a musel uznať, že Oriana si to zrejme nevymýšľa. Okrem toho aj Dominique mu potvrdila, že Victoire Orianu vyhodila zo svojej svadby s Teddym.

„Nie je to tvoja vina," riekla okamžite Oriana.

„Ale ja som ju vychoval," dodal Bill.

„Určite najlepšie, ako si mohol a chcel. Nuž vieš, William, každý z nás má aj dobré aj zlé vlastnosti. To jednoducho inak nejde," vravela mu.

„Si si istá? Pretože som ešte nenašiel jednu tvoju zlú vlastnosť," povedal jej.

„Čože?" zasmiala sa. „Som nedochvíľna, aby si vedel. A tvrdohlavá. Netrpezlivá. Je toho hrozne veľa a urobila som v živote veľa chýb, ani by si nechcel vedieť, aké." Dodala sklesnuto.

Bill ju pozoroval. „Každý robíme chyby, Oriana."

„Viem, ale tie moje sú veľké," riekla.

„Hovoríš o otcovi malého?" spýtal sa jej.

„Neplánovala som to," povedala mu úprimne. „Ale teraz by som ho za nič na svete nevymenila. Malý Will je to jediné, prečo sa mi oplatí žiť a budem za neho bojovať, budem ho chrániť a milovať."

„Ako zomrel jeho otec?"

„Zabili ho," priznala mu. „Neviem, či to chcem povedať. Dôverujem ti, ale budeš zo mňa sklamaný a to by som nechcela."

„Netlačím na teba, možno sa ti však uľaví, keď mi to povieš," riekol jej.

„Keď zomrel môj dedko, ocitla som sa prakticky na ulici," rozhodla sa mu to povedať. „Bola som taká nešťastná z jeho smrti a z toho, že som zostala sama, že sa mi podarilo prísť o prácu, ktorú som mala na Ministerstve mágie. Nezanechal mi veľké dedičstvo a čoskoro som prišla aj o náš domov. Bývala som na ulici a potom som stretla jedno dievča. Volala sa Sára a pomohla mi. Vzala ma k sebe bývať. Sára pracovala hlavne v noci. Nevedela som ako, až jedného dňa som na to prišla. Dostávala celkom dosť peňazí a ja som bola už vážne zúfalá a..." zasekol sa jej hlas. „Prisahám, že som to urobila iba raz. S ním. Bol o dosť starší a bol ku mne celkom milý, vážne. Najprv sa chcel rozprávať, takmer celú noc. Potom sa to stalo. Na druhý deň ho našli mŕtveho kúsok od nevestinca. A potom som zistila, že som tehotná. Zaplatil mi dosť na to, aby som si mohla kúpiť ten malý byt a aby mi vyšlo na jedlo a tak..., ja viem, som nechutná."

Bill ju počúval a bolo mu z toho akosi smutno. Ako svet mohol dopustiť, aby také pekné a milé dievča len tak zostalo na ulici? A muselo sa znížiť k niečomu takému? „Nie, nie si nechutná," povedal je a dotkol sa jej ruky. „Je mi ľúto, čo si musela prežiť."

„William, ver mi, ja nie som prostitútka a nechcem to nikdy viac robiť, prosím ver mi..."

„Verím ti, Oriana," prikývol.

„A nikomu to nehovor, prosím..."

„Nepoviem to nikomu," prisľúbil jej. „Netráp sa tým. Je to preč. Máš teraz iný život. Ani Teddy a už vôbec nie ja nedopustíme, aby si znova skončila na ulici. Sľubujem ti to."

„Prečo si na mňa taký dobrý?" spýtala sa ho a pozrela sa na neho svojimi veľkými hnedými očami, ktoré boli začervenané od plaču.

Bill nevedel, čo odpovedať. Neodsudzoval ju, pretože ju mal rád. Obľúbil si ju. Nevedel prečo a čo ho k nej ťahalo, ale nechcel, aby odišla z jeho života, teraz keď do neho tak náhle prišla. „Pretože viem, že si dobrý človek."

Oriana mu venovala úsmev a potom pobozkala malého Williama na čelo.

***

Narcissa sa znova prehadzovala v sne. Snívalo sa jej o Luciusovi.

„Nemám dobré správy," povedal jej a zamračil sa. „Zistil som niečo, čo sa ti nebude páčiť."

„Stále sa s ňou Draco stretáva?" spýtala sa prvé, čo jej napadlo.

„Nie, je to ďaleko horšie, Narcissa," povedal Lucius vážne. Usúdila to preto, lebo väčšinou jej nehovoril celým menom. Ak sa však dialo niečo závažne, použil ho vtedy.

„Tak mi to povedz, Lucius," požiadala ho.

„Radšej si na to sadni," riekol jej.

Urobila ako povedal, ale ako náhle Lucius otvoril ústa, aby jej povedal, čo sa stalo, tak sa sen rozplynul. Vymenil ho iný sen.

„Už som ju našiel," povedal jej jedného večera, keď sedela vo svojom žltom salóniku a pila čaj. „Donútil som ju, aby išla so mnou. Zamkol som ju v pivnici, kým ten problém nevyriešime."

„Nechala sa?"

„Nemala na výber, pohrozil som jej a okrem toho sa mi podarilo napadnúť ju odzadu a vziať jej prútik. Skutočne nemala na výber," uškrnul sa. Jeho typické ťahy – napadnúť niekoho odzadu a nedovoliť mu, aby sa mohol brániť.

„Musíme sa zbaviť toho problému," povedala vážne. „Máš pravdu, je to obrovský problém. Najprv som si myslela, že to nie je také hrozné, ale tvoje argumenty sú presvedčivé, Lucius."

„Toho problému sa môžeme zbaviť až o mesiac," vysvetlil jej. „Navždy!"

„Áno, urobíme to. Dovtedy ju budeme držať v pivnici," prikývla a hlas sa jej trocha triasol. Akoby si nebola istá svojím rozhodnutím. Akoby tu predsa len bolo niečo, čo jej nahováralo, že robí obrovskú chybu.

Sen sa znova rozplynul a Narcissa otvorila oči. Posadila sa na posteli a prehrávala si znova všetko, čo sa jej snívalo. Lucius niekoho napadol a zavrel v pivnici. Niekoho, kto pre nich bol problémom. Nič nedávalo zmysel a ona cítila, ako jej chrbte steká pot. Čo, pre svätého Merlina, s Luciusom vykonali?

Narcissa vedela iba jednú vec. Neboli to sny, boli to stratené spomienky. Spomenula si, ako jej raz Andromeda povedala, že keď si niekto nechá vymazať pamäť, alebo niekomu niekto vymaže pamäť, po jeho smrti sa spomienky začnú vracať. Pomaly, ale vracajú sa.

Všetky zabudnuté spomienky. Už to nastalo. Vracajú sa a čoskoro jej odhalia celú pravdu toho, čoho sa s Luciusom dopustili.

Pozn. autorky:

Narcissa konečne zistila, že jej sny sú spomienky ... len stále nevie, aké :D 

Dozvedeli ste sa niečo viac aj o Oriane a Bill taktiež :)

Nabudúce nás čakajú predvianočné prípravy a potom Vianoce :) ako pekne mi to ozaj vyšlo na Vianoce, teším sa z toho <3 hehe ... ako sa Vám páčila kapitola?