„Nerozumiem tomu, čo mi tu hovoríš, Cissy? Naozaj si myslíš, že máš pred Dracom nejaké tajomstvo, na ktoré si zabudla? Čože?"

„Ako som ti povedala, Meda, mala som vážne divný sen," vravela Narcissa svojej staršej sestre Andromede. „V tom sne som žiadala Luciusa, aby mi vymazal pamäť, aby som zabudla na niečo, čím som ublížila Dracovi. Cítila som sa v tom sne zúfalá. Nerozumiem tomu."

„Možno to bol iba sen," riekla Andromeda a vzala si do ruky šálku čaju a odpila si.

„Rada by som si to myslela, drahá Meda, ale jednoducho sa neviem zbaviť pocitu, že to bola skutočnosť," rozprávala jej Narcissa. „Snažím sa spomenúť si, ale neviem prísť na to, aké hrozné tajomstvo by sme mohli mať pred Dracom, že by som kvôli tomu od Luciusa žiadala niečo také."

„Hm, to neviem," pokrútila hlavou Andromeda, ktorá bola prekvapená sestriným správaním a myslela si, že za to všetko môže Luciusová smrť. Keď zomrel jej manžel Ted, tiež s ním mávala rôzne sny. A nikdy sa z nich nechcela prebudiť. Pretože v tých snoch bol znova s ňou a ona bola šťastná. Chápala sestrinu bolesť, aj keď Lucius nebol práve najlepší človek. Jej sestra ho však milovala a Andromeda vedela, aká silná dokáže byť oddaná láska.

„Čo má nové Teddy?" spýtala sa Narcissa. Toho chlapca mala vždy rada pre jeho veselosť, inteligenciu a pekný úsmev.

„Všetko po starom a detičky tiež," usmiala sa Andromeda. Napriek tomu, že prišla o svojho milovaného Teda a svoju dcéru Nymphadoru, predsa len mala radosť zo života. Najprv ňou bol vnúčik Teddy a teraz aj pravnúčatá Dorie a Remus. Andromeda ich rozmaznávala vždy, keď sa dalo. Bola z nich nadšená a aj preto mala teraz úsmev od ucha k uchu. „Sú úžasné."

„Mne nebolo dopriate ani mať vnuka, nie to ešte pravnúčatá," povzdychla si Narcissa. „V dobrom ti závidím."

„Ty si neprišla o milované dieťa," odvetila jej Andromeda. „To som ti zase závidela ja."

„Draco sa vrátil z Ameriky kvôli mne," prikývla Narcissa. „Aj keď sa ku mne nespráva veľmi dobre. Skôr chladne. Stále je iba s tým dievčiskom."

Andromeda prekrútila očami. Mala Rheu rada. Bola jedna z mála, ktorá o nej vedela. Dievčina bola vždy slušná a milá. Andromeda veľakrát uvažovala nad tým, aká skvelá musela byť jej matka, lebo po Luciusovi takú milú povahu rozhodne nemohla zdediť. A tiež sa na neho toľko nepodobala okrem jej šedých očí. Vždy sa jej zdali až totožné s tými Dracovými. „Kedy sa už naučíš to dievča aspoň rešpektovať?" položila otázku svojej mladšej sestre.

„Nikdy," precedila pomedzi zuby Narcissa. „Nemám ju rada. Mimochodom som si istá, že sa Draco znova začal stretávať aj s ňou."

„S Hermionou?" spýtala sa jej Andromeda. Od sestry vedela, že kedysi spolu niečo mali, ale nikdy sa na to Hermiony nepýtala a nikomu to ani nepovedala.

„Áno, čo o nej vieš?" spýtala sa jej Narcissa.

„Videla som ju na Luciusovom pohrebe," odvetila jej Andromeda.

„Nevšimla som si ju tam," odvetila jej sestra.

„To je jasné, že nie, nepozerala si sa po ľuďoch, ktorí prišli, mala si iné starosti," odvetila jej Andromeda. „Kedy som sa s ňou stretávala častejšie. Mala veľmi rada Teddyho a myslím, že Teddy s ňou aj pred pár dňami bol. Ale inak neviem nič nové o nej. Stále je profesorkou Transfigurácie na Rokforte."

„Nechcem, aby sa k nej Draco vrátil," posťažovala sa jej Narcissa.

„Prečo nie?"

„Nie hodná patriť do mojej rodiny," odvetila jej.

„Teba to po toľkých rokoch ešte stále drží? Cissy, pre Merlina, už to nikoho nezaujíma. Čistá či špinavá krv, aj tak sme si rovní. Myslela som si, že si si vždy želala, aby bol Draco šťastný. Alebo nie?"

„Želala, ale nie za každú cenu."

„Pre šťastie detí by sme sa mali obetovať. Mne sa tiež nepáčilo, že sa Nymphadora zamilovala práve do Remusa Lupina a že sa za neho vydala. Bol vlkolak. Aj náš Teddy ním mohol byť, ale našťastie nie je. Myslím, že som s tým nikdy nebola zmierená. Ona s ním bola šťastná, tých pár mesiacov s ním bola veľmi spokojná a usmievavá. Milovala ho a vždy vravela, že je dobrý človek. Všetci mi to vravia, čo ho poznali a všetci to vravia aj Teddymu. A ja som mu nedala šancu, lebo sa mi nepáčilo, že je vlkolak a okrem toho som aj tak mala iné problémy. Vtedy zomrel Ted a ja som bola nešťastná. Harry vraví, že Teddy má v sebe veľa z Remusa Lupina a môj Teddy je skutočne úžasný a ja som sa možno mýlila. Odsúdila som ho pre niečo, za čo nemohol," rozprávala jej Andromeda. „Nemôžeš odsúdiť Hermionu Grangerovú len preto, lebo sa narodila muklom."

„Prečo by som nemohla?" spýtala sa jej Narcissa.

„Ach, Cissy, ty si stále taká tvrdohlavá," povzdychla si jej staršia sestra. „Nechcem, aby si sa jedného dňa obviňovala z toho, že si nedopriala Dracovi šťastie."

Narcissa sa zamračila. Znova sa jej mysli vybavil ten sen. Čo ak už raz niečo také urobila? Ale čo? Čo to urobila?

***

Hermiona sedela u Troch metiel a objednala si u Rosmerty jedno ďatelinové pivo. „Dnes znova príde ten sympatický pán, s ktorým si tu bola minule, Hermiona?" pýtala sa zvedavá majiteľka hostinca.

„Myslíš Draca Malfoya?" spýtala sa Hermiona. Rosmerta si ho určite pamätala teraz, keď počula jeho meno. Veď ju preklial kedysi dávno, keď na príkaz Voldemorta mal zabiť Albusa Dumbledora. Rosmerta iba niečo odvrkla a potom jej odišla pre objednávku. Hermiona pokrútila nad ňou hlavou a čakala na Draca a Rheu. Dorazili presne na čas a prisadli si k nej.

„Ahojte," pozdravila ich Hermiona.

„Prekvapil nás tvoj list," povedal Draco.

„Vážne? Myslela som si, že to bol tvoj zámer," riekla mu Hermiona.

„Nemyslel som si, že by si súhlasila," uviedol na správnu mieru. „Určite máš toho veľa v škole a..."

„Ja súhlasím," skočila mu Hermiona do rečí a usmiala sa na Rheu. „Dvakrát do týždňa by si mohla za mnou chodiť do Rokfortu a ja ťa budem postupne učiť kúzla, ktoré sú najdôležitejšie. Uvidíme, ako ti to pôjde, ale určite dobre. Verím, že si šikovná, len si nemala to správne vzdelanie. Niežeby som nejako opovrhovala Beauxbatonsom, to nie, možno si len nedostala dostatok toho, na čo máš nadanie."

„Rhea je skvelá vážne," prikývol Draco a venoval Hermione úsmev. Rhea celá očervenela. „Len Transfigurácia na Rokforte je postavená na vyššej úrovni."

„Áno, od doby, čo ju učil samotný Dumbledore, alebo Minerva, je jej latka na Rokforte o dosť vyššia ako na iných školách," prikývla Hermiona. „Berie sa viac podrobne," doplnila.

„Nemôžem sa dočkať," povedala Rhea, ktorá sa konečne dostala k slovu. „Budem sa snažiť nesklamať vás ani jedného. Poctivo sa učiť."

„Hermiona ťa naučí všetko, aj keď som počul, že je veľmi prísna a nepríjemná," uškrnul sa Draco.

„Prísna som," prikývla Hermiona. „Ale nepríjemná?"

Rhea sa chcela evidentne zasmiať, ale radšej sa napila, aby tým zamaskovala svoj úškrn. Draco sa chechtal a Hermiona ho prepaľovala pohľadom.

„Aj tak sa teším," povedala Rhea. „Hlavne konečne uvidím Rokfort aj z vnútra. Videla som ho iba párkrát odtiaľto z dedinky. Vyzerá nádherne. Okrem toho James mi ho opisoval, ako to najmagickejšie a najkrajšie miesto na svete."

„To Rokfort je," prikývla Hermiona a trocha aj Draco. „Je čarovný, uvidíš."

„A vraj tam je skvelé jedlo," dodala Rhea.

„Vynikajúce," spomenul si Draco. „To bolo naozaj skvelé."

„Keď ste spolu chodili do školy, priatelili ste sa?" spýtala sa Rhea nečakane.

„Nie," odvetila jej Hermiona bez okolkov. „Neznášali sme sa."

„Vážne?" Rhea znela prekvapene. „Prečo?"

„Pretože som humusáčka," odvetila jej Hermiona. „A Draco využil každú príležitosť, aby mi to pripomenul."

„To bolo dávno," povedal okamžite, aby sa obhájil. „A už miliónkrát som sa za to ospravedlnil. Vtedy na Rokforte som bol hrozné decko a potom hrozný pubertiak. Všetko sa zmenilo vo vojne. Takže to nevyťahuj, to už dávno nie som."

„Ja som jej iba odpovedala," povedala Hermiona pokojne. „Pretože to je pravda, nemali sme sa vôbec radi."

„Ale na tom nezáleží, nie?" spýtala sa Rhea. „Teraz ste priatelia?"

„Áno," prikývol Draco. „Už dlhšie," dodal.

Hermiona prikývla tiež, pretože si všimla, ako to Draca potrápilo, čo povedala. Videla to v jeho očiach, že sa ešte stále hanbí za to, ako sa k nej správal na Rokforte a v duchu vynadala sama sebe, že to vytiahla. Nebolo to vhodné a mal pravdu, ospravedlnil sa skoro pri každej príležitosti. Veľmi to ľutoval. „Prepáč, Draco," povedala, aby mu ukázala, že sa nedokáže ospravedlniť a neberie to na ľahkú váhu.

„Nič sa nestalo," riekol Draco. „Kedy môže Rhea u teba začať?"

„V pondelok," odvetila Hermiona.

„To je super, môžem okolo piatej?" spýtala sa Rhea. „Do tretej robím u Draca v rodinnej firme. Som z toho ešte stále trocha zmätená, je to samé dohadovanie dôležitých schôdzok a tak... No a kým sa ešte prichystám a premiestnim, vyhovuje vám to, Hermiona?"

„O piatej bude fajn," prikývla Hermiona. „O učebnice si nerob starosti, požičiam ti ich."

„Ďakujem krásne," usmiala sa Rhea.

„Možno mám nejaké na Manore, pozriem sa," dodal ešte Draco. „Ak sa stále učí z tých istých?"

„Učí," prikývla Hermiona. „Dobre, tak sme dohodnutí," usmiala sa.

„Áno, budem presná, nebojte sa, Hermiona," opätovala jej úsmev Rhea. „Ďakujem vám za šancu, určite vás nesklamem a ani Draca. Budem študovať naozaj poriadne, prisahám. Začínam mať pocit, že sa šťastie obracia na moju stranu."

„Ako to myslíš?" spýtala sa jej Hermiona.

„Rhea to nemala veľmi veselé," riekol jej namiesto Rhei Draco. „Na škole nemala priateľov, moja matka ju neznáša a otec ju síce mal rád, ale nikdy sa jej poriadne nezastal a ja som bol ďaleko."

Hermiona sa smutne pozrela na dievča pred sebou. Prišlo jej to tak ľúto, lebo Rhea sa jej zdala niečím výnimočná. Nevedela to síce presne opísať, ale v jej očiach bolo niečo, prečo sa do nich musela dívať. Nielen preto, lebo boli také totožné s Dracovými, ale aj preto, že v nich mala niečo smutné i veselé. „To... to ma mrzí, vážne."

„To nevadí, zrejme sa na dobré veci oplatí čakať. Teraz mám konečne späť môjho brata, ktorému na mne skutočne záleží. Dal mi prácu v rodinnej obchodnej firme. Býva u nás aj Nathan, ktorého mám rada, je zábavný a milý. Stretla som vás, Hermiona a ste ku mne tiež veľmi milá a potom je tu James, ktorý sa so mnou chce priateliť. Dokonca ma chce zoznámiť so svojimi súrodencami, bratrancami a sesternicami," opisovala im Rhea a pritom priam žiarila.

Hermiona si bola istá, že si to Draco všimol. „No James má poriadne veľkú rodinu."

„To mi už hovoril, rozprával mi o všetkých, ale najviac rozpráva o svojej malej sestre," riekla Rhea.

„Už nie je taká malá," zasmiala sa Hermiona. „Lily je zlatíčko, určite si ju obľúbiš. A chlapci, alebo muži," žmurkla na Draca, „radi rozprávajú o svojich sestrách, chcú ich chrániť, chcú byť ich hrdinami."

„Ako Draco," usmiala sa Rhea. „Rozhodne je môj hrdina."

„Ďakujem, zlatko." Draco sa nahol a pobozkal mladšiu sestru na líce. „Rád budem navždy tvojim hrdinom. Dúfam, že sa mi to bude stále dariť. Že nikdy nenabudneš pocit, že pre mňa nie si dôležitá. Si a budeš."

Hermiona ich iba pozorovala a cítila zvláštnu nehu. Draco svoju sestru zbožňoval. Videla mu to v pohľade, v úsmeve, v jeho gestách. Bola tým očarená. Toto bol Draco Malfoy, do ktorého sa pred rokmi zamilovala a ktorého si nedokázala doteraz vytrhnúť zo srdca. Cítila to. Tú lásku, ktorú k nemu prechovávala. Teraz presne, v tejto chvíli to cítila.

Všimla si, že Draco na ňu hľadí a cítila, ako jej očervenela tvár. „Tak sme dohodnutí?"

„Áno, sme," prikývol Draco. „Pôjdeme, lebo treba uložiť Nathana do postele. Pansy nie je práve príkladná matka v tejto dobe," dodal.

„Chudák chlapec," riekla Hermiona.

„Napriek všetkému je Nathan veselý a živý," odvetil jej.

„Je roztomilý," zasmiala sa Rhea. „Vážne, je to poklad. Mám ho rada, akoby bol môj mladší brat. Ale áno, mali by sme ísť, sľúbila som mu, že mu prečítam rozprávku. Má rád moje muklovské rozprávky," prezradila Hermione.

„Odkiaľ máš muklovské rozprávky?" spýtala sa jej Hermiona, ktorú to prekvapilo. Nečakala by, že v dome Luciusa Malfoy sa nachádza taká kniha.

„Odo mňa," odvetil jej Draco. „Kedysi dávno som ich takmer všetky poznal, pretože mi ich niekto čítaval. Myslel som si, že by sa Rhei mohli páčiť a jej sa páčili, však?"

„Sú nádherne, mám rada tú o Popoluške," vravela Rhea. Draco odišiel zaplatiť účet.

Hermiona prikývla. Popoluška zrejme Rhei dosť pripomínala jej vlastný život. „Ja mám rada Šípkovú Ruženku," odvetila jej.

„Tá je trocha smutná tiež," rozprávala Rhea. „Toľko rokov musela princezná spať, kým si ju našiel princ."

„Aspoň si ju ten princ našiel," žmurkla Hermiona na Rheu.

„Niekedy nie je na lásku neskoro, však?" spýtala sa jej Rhea trocha tajomne. Draco sa vrátil od baru a pomohol sestre obliecť kabát.

Hermiona sa obliekla tiež. Pre hostincom sa s nimi rozlúčila. Oni sa odmiestnili a ona sa peši vybrala späť do hradu. V mysli jej stále znela otázka od Rhei. Niekedy nie je na lásku neskoro, však? A vzápätí sa jej vybavil Dracov úsmev, keď sa usmieval na sestru, tá neha, ktorou s ňou jednal.

Bola z toho dokonalo zmätená, ale predsa len mala znova o niečo lepšiu náladu a svet sa jej zdal akýsi krajší.

***

„Môžem sa ťa na niečo opýtať?" spýtala sa Rhea Draca, keď sa premiestili pred Malfoy Manor a on chcel otvoriť bránu.

„Pýtaj sa," prikývol.

„Je to ona, však?"

„Čože?"

„Hermiona Grangerová je žena, ktorá ti darovala tento prívesok," povedala Rhea a rozopla si kabát, dotkla sa prívesku a potom sa pozrela Dracovi do očí. „Je to ona? S ňou by si najradšej odišiel na Saturn a začal nový život?"

„Ak poviem áno, čo sa tým zmení?" spýtal sa jej Draco.

„Možno nič a možno všetko," odvetila mu Rhea.

„Ako to myslíš?"

„Stále ju miluješ?" spýtala sa ho.

„Viac ako si myslíš," žmurkol na ňu. „Ale je medzi nami veľa bolesti, veľa zlyhaní. Mojich a jej. Sú veci, ktoré sa nedajú dať len tak ľahko do poriadku."

„Tento raz to nevzdáš, však?"

„Nie," odvetil jej. „Už nebudem zbabelec, to ti prisahám, Rhea."

„Podľa mňa si k sebe znova nájdete cestu," rozprávala mu a podišla k nemu bližšie. „Nie si jej ľahostajný, to som si všimla. Je trocha zatrpknutá a smutná, ale chce to všetko iba čas. Pozri, aj môj život sa začína stávať krajším, tak prečo by sa nemohol aj ten tvoj?"

„Niekedy sa bojím, že som to premeškal, že môj život už pekný bol a ja som sa vzdal," priznal sa jej Draco.

„To si nemyslím," pokrútila hlavou a potom mu vtisla bozk na líce. „Myslím, že ešte dostávaš ďalšiu šancu. Len ju nesmieš premrhať, Draco."

Veselo sa na neho usmiala a otvorila bránku. Draco sa zamyslel a musel uznať, že jeho malej sestre to myslí. Nesmel tú šancu premrhať. V tom mala úplnú pravdu. Aj on sa usmial a vybral sa za ňou. Rhea si niečo veselo pospevovala a on si spomenul, ako sa na neho Hermiona v istú chvíľku dívala a potom očervenela. Bola rozkošná.

Áno, je tu ešte šanca, dosť veľká šanca, pomyslel si Draco.

Pozn. autorky:

Je tu sobota a tým pádom aj nová kapitola k Saturno :) som zvedavá, či sa Vám páčila :)