„Matka!" Netrvalo to dlho a Draco vošiel rázne do žltého salónika, presne ako Narcissa predpokladala. „Môžeš mi vysvetliť, prečo si udrela moju sestru? Nestačí, že si jej celý život robila peklo? Musíš ju ešte aj mlátiť?! Rhea predsa nemôže za to, že môj otec bol hnusné neverené prasa!"

Narcissu šokoval tón jeho hlas a na okamih nevedela, čo povedať. Draco mal pravdu, ale ona sa jednoducho nedokázala vhodne správať k dievčaťu, ktoré bolo jasným dôkazom Luciusovej nevery. Jednoducho to nešlo. Keby mohla, vyčiarkla by to dievča zo sveta, nedovolila by, aby bývala v jej dome, aby tu vôbec bola. Nechcela, aby existovala. Nenávidela ju, aj keď ona za nič nemohla. Uvedomovala si to, ale bolo silnejšie ako ona. „Draco," oslovila ho. „Ja..."

„Počúvaj ma dobre, matka!" Pristúpil k nej bližšie a svoje oči zapichol do tých jej jasnomodrých. „Ešte raz sa podobný incident zopakuje a vezmem svoju sestru preč z tohto domu a s ňou odídem aj ja! Už ma nikdy neuvidíš! Chápem, že si ranená a smutná, že otec zomrel, lebo aj napriek všetkému si ho milovala, ale Rhea nie je obeť, na ktorej si vybiješ svoj smútok, alebo zlosť!"

„Rozumiem," odvetila mu potichu. Nechcela ho stratiť. Jeho nie. Radšej sa začne k tomu dievčaťu správať lepšie, alebo ju bude ignorovať. Nechcela však kvôli nej prísť o svojho jediného syna.

„Som rád, že sme si porozumeli, matka," prikývol Draco a potom opustil salónik. Ani jej nezaprial dobrú noc.

Narcissa sa posadila a krútila hlavou. Prečo Draco nedokázal pochopiť jej postoj k tomu dievčaťu? Prečo si myslel, že je to jednoduché? Nebolo a nie je! Narcissa cítila zlosť, hnev, ale aj zvláštny pocit ľútosti.

Myslou sa jej znova prehnal Saturn. A jeho druhý najväčší mesiac. Rhea. Nedokázala to pochopiť. Pamätala si Dracov vzťah, dobre vedela, prečo nosil prívesok Saturnu a čo to všetko to znamenalo. A rozhodne schvaľovala vtedy ich rozchod. Ona nebola vhodná pre jej syna. Humusáčka. Celé tie roky ju obviňovala, že Draco kvôli nej nemohol byť dokonale šťastný. Ani niekto taký milý ako Astoria, nedokázal úplne vymazať tú ženu z jeho srdca.

Teraz bol Draco sám a Narcissa si bola istá, že sa s ňou znova skontaktoval. Kedysi dávno sa s ňou stretávala, pracovali na spoločnom projekte na Ministerstve mágie, ale to už bolo po Dracovom odchode z Anglicka. Poznala ju veľmi dobre a vedela, že na jej syna nikdy nezabudla. Vtedy bol však Draco ďaleko v Amerike, ženatý s Astoriou a Narcissa Hermionu Grangerovú nebrala ako hrozbu. Dokonca musela uznať, že bola slušná, milá a veľmi inteligentná. Avšak neželala si, aby bola znova s jej synom. Nebolo to vhodné, nezaslúžila si získať ich postavenie. Táto žena nie.

Ešte asi hodinu sedela v salóniku a spomínala na Luciusa, na Dracov vzťah s Hermionu Grangerovou a myslela aj na Rheu. Potrebovala sa porozprávať so sestrou. Niekomu sa zdôveriť o tom, aká je smutná a nešťastná. Zajtra.

Pobrala sa do svojej spálne a uložila sa do postele. Sníval sa jej zvláštny sen s Luciusom. Dohadovali sa na ukrytí veľkého tajomstva. Obrovského, aj keď v tom sne sa nedozvedela, o aké tajomstvo išlo.

„S tým nemôžem žiť, Lucius," riekla mu v sne. „Nedokážem s niečím takým žiť."

„A čo mám robiť? Ty si to chcela rovnako ako ja," povedal jej rázne.

„Vymaž mi pamäť!" napadlo jej odrazu. „Vymaž mi na to spomienky. Prosím ťa. Pretože si to budem vyčítať! Draco sa to nesmie dozvedieť a keby som mala horšiu chvíľku určite by som mu to povedala. Prosím, vymaž mi pamäť!"

„Ako chceš, Cissy," prikývol Lucius. „Obliviate!"

Narcissa sa zatriasla v sne a aj v svojej vlastnej posteli. Prebrala sa, cítila ako jej steká pot po čele. Nemohla sa ubrániť pocitu, že nešlo o sen, ale o zabudnutú spomienku. Nerozumela jej, nedokázala si spomenúť, čo bolo také dôležité a obrovské tajomstvo, že by si kvôli tomu nechala vymazať pamäť. A ak to nebol sen, ale vymazaná spomienka, čo sa Draco nikdy nesmel dozvedieť?

***

Bill dorazil do Deravého kotlíka a ona tam už na neho čakala. Okamžite ju spozoroval kvôli jej ohnivým vlasom. Nemohol si nevšimnúť, ako si ju takmer všetci obzerajú. Veď bola krásna, najkrajšia na svete. Ona a jej sestra. Usmial sa a vykročil priamo k nej. „Láska moja," objal ju a pobozkal na čelo.

„Ahoj, tatko," Dominique na neho žmurkla a posadila sa. „Rada ťa vidím. Ako sa ti darí na Rokforte?"

„Dobre, dobre, ale ty hovor, Minique, nevidel som ťa pár mesiacov. Veľmi si mi chýbala. Stále iba niekde cestuješ," vravel jej a usmieval sa na ňu. Naozaj sa mu to zdalo ako celá večnosť, čo ju nevidel. Chýbala mu. Hľadal na nej nejakú zmenu, ale bola to stále jeho Dominique. Krásna, ohnivá rebelka, ktorá mu ukradla srdce ihneď ako sa narodila.

„Mám sa dobre," odvetila mu. „Cestovanie ma baví, sezóna je teraz v plnom prúde, ale predsa len som si našla trocha času prísť sem. Byť manažérkou metlobalového tímu prináša svoje obete, ale vieš predsa, že mám metlobal rada. Inak aj Albus je v Londýne. Veľmi sa tešil na všetkých."

„Babička sa poteší, že ste na chvíľku všetci doma," prikývol Bill. „Hm, si v kontakte s..., no s mamou?"

„Málo," priznala Dominique. „S Victoire som v kontakte stále a Louisovi píšem skoro každý týždeň ako sa má. Len on odpisuje raz za mesiac," dodala. „Ozaj Vic a Teddy majú nejaké problémy?"

„Prečo?"

„Vic mi písala, že Teddy jej isto niečo tají," vravela Dominique. „Akože nezdá sa mi to. Poznáme všetci Teddyho, je to najlepší chlap na svete, samozrejme že až po tebe, tatko," žmurkla na neho opäť. „Zdalo sa mi to vážne čudne, tak som chcela vedieť, či ti Vic niečo nepovedala. Ste si blízki predsa."

„Po rozchode s tvojou matkou Victoire so mnou sotva prehovorí," povedal jej Bill a stále ho to veľmi trápilo, aj keď Teddy mu povedal dôvod, prečo tomu tak je a bolo jednoduché povedať Victoire pravdu a znova s ňou mať úžasný vzťah, ale Bill jej nedokázal prezradiť že išlo o neveru ich matky. Nedokázal to povedať ani jednému dieťaťu.

„Áno, to bude tým, že Victoire trpí mylnou predstavou, že za to môžeš ty," riekla Dominique. „Hoci vieme, že za to môže matka, však?"

„Odkiaľ to vieš?" spýtal sa jej.

„Videla som ju so Jeanom," šepla Dominique a v hlase mala trpkosť. „Mrzí ma to, tatko. Mal by si Vic povedať pravdu. Vždy ste si boli blízki a tak by to malo ostať. Victoire ťa zbožňuje a ja tiež. Nemal by si mamu toľko chrániť na úkor svojho vzťahu s Vic."

„Nie je to ľahké," odvetil jej prekvapený Bill. Naozaj nemal ani poňatie, že Dominique pozná pravdu a že sa ju dozvedela tak trpko. „Chcem, aby si vedela, že vás obe milujem rovnako. A Louisa tiež. Ste to najdôležitejšie v mojom živote."

„Práve preto, tatko, nechráň toľko mamu. Nezaslúži si to," rozprávala mu Dominique a on naďalej počul chlad v jej hlase. „Viem, že to je moja mama a ľúbim ju, ale toto je niečo, čo jej nedokážem odpustiť. Pritom som už dospelá, ale nedokážem to. Mrzí ma to."

„Mňa mrzí, že si tým musíte prechádzať," povedal jej Bill a pohladil ju po ruke. „Veľmi ma to trápi, Minique."

Dominique zažmurkala očami a smutne sa na neho usmiala. „Nuž hlavne, že sme všetci zdraví. A čo teda ten Teddy, vieš niečo?"

Bill vedel. Teddy naozaj Victoire niečo tajil a on sa obával, aby na to nedoplatil. „Áno, viem o čo ide. Je to taká drobnosť, ale tvoja sestra, no vieš aká niekedy je."

„Odporná? Žiarlivá? Rozmarná? Prchká? Mám pokračovať?"

„Žiarlivá," vybral tú správnu vlastnosť Bill. „Ide o to, že Teddy po rokoch narazil na svoju najlepšiu priateľku z Rokfortu. Orianu Martellovú."

„Na Ori, vážne?"

„Poznáš ju?"

„Pamätám si ju z Rokfortu. Bola taká milá, naozaj veľmi milá," prikývla Dominique. „Sympatická, mala som ju rada. Nevedela som, že s ňou nie je v kontakte."

„Niekoľko rokov nebol, vraj kvôli Vic."

„Áno, jasne. Vic ju nenávidela a na svadbe urobila scénu. Doslova ju odtiaľ vyhodila. Takže toto jej tají, to chápem," zasmiala sa Dominique.

„Oriana to mala ťažké. Prišla o dedka a potom ostala sama. Ale už nie je sama. Pred pár dňami sa jej narodil synček. Jeho otec zomrel a Teddy jej chce pomôcť. Má ju rád ako priateľku. Trocha mu teda pomáham ja. Nechal som Orianu bývať vo svojom dome v Rokville, aj tak tam moc nechodím. Nemohol som ju nechať na ulici aj s bábätkom," vysvetľoval jej Bill.

„Ty si taký dobrý človek, tatko," usmiala sa na neho Dominique.

„Tvoja sestra to asi nepochopí, však?" spýtal sa jej.

„Victoire to isto nepochopí," zasmiala sa Dominique. „Bude sa s tým musieť zmieriť a to môže trvať aj roky."

„Ale Teddy mi prisahal, že vždy boli iba priatelia..."

„A určite to je pravda, lebo Teddy miluje Vic odkedy si pamätám," žmurkla na neho dcéra. „Problém je na strane Victoire. Len by to nemala prehnať, lebo aj Teddymu niekedy môže dôjsť trpezlivosť nad jej správaním."

Bill prikývol a dúfal, že sa to nestane. Nemal pocit, že by s Teddym robili niečo zlé. Iba pomáhali priateľke v núdzi, nič viac. Ak to Victoire nepochopí, bude ho to veľmi mrzieť.

Usmial sa na Dominique, ktorá bola vždy viac ako on, rozmýšľala rovnako, konala rovnako. Nie ako Victoire, ktorá si často postavila hlavu, presne ako Fleur. Boli také rozdielne. Obe ich veľmi miloval a bol na ne hrdé. Len sa bál, aby Victoire nepreháňala svoje správanie voči Teddymu. Dominique mohla mať pravdu. Nech ju akokoľvek veľmi miloval, raz by mu mohol pretiecť pohár trpezlivosti. A to by bolo skutočne smutné.

***

Bol víkend a Hermiona sa znova venovala opravovaniu domácich úloh. Ginny ju volala na spoločný obed, ale potom to musela zrušiť, lebo sa nečakane objavil Albus Severus a to znamenalo veľký obed v Brlohu. Ginny pozvala Hermionu aj tam, ale jej sa to nevzdalo vhodné a tak zostala na Rokforte. Premýšľala, že by sa prešla po Rokville, ale dnes nemusela dohliadať na študentov a radšej nakupovala, keď tam na žiadneho z nich nenarazila.

Bill tiež u seba nebol, stretla ho na chodbe, mal sa stretnúť s Dominique. Hermiona o nej vedela, že je odcestovaná, pretože pracovala ako manažérka metlobalového tímu, v ktorom bol Albus Severus. Hral na poste stíhača, ako jeho otec. Bill bol taký nadšený, keď jej vravel, že ide na stretnutie s Dominique. Hermiona tomu rozumela, predsa len po stretnutí s Teddym sa dozvedela, že Victoire sa s Billom nie veľa rozpráva, pretože si myslí, že za rozvod môže on. Aj to bol isto dôvod, prečo sa toľko tešil na Dominique, ktorá nebola taká citlivá ako Victoire a určite chápala, že rozvodom vždy stoja dvaja.

Hermiona na okamih uvažovala, že by sa vybrala do parku a možno by znova mala šťastie a stretla by Rheu s Nathanom, ale potom to zamietla. Keď sa dívala na Nathana, cítila neskutočnú nespravodlivosť voči nemu, ale aj voči sebe. On mal matku, ktorá si ho nezaslúžila a ona nemala žiadne deti a pritom o sebe vedela, že by bola skvelá matka. Vždy túžila mať deti. Nebolo jej však dopriate.

V krbe jej niečo zašuchorilo a potom sa tam objavila hlava riaditeľky. „Hermiona, mohla by si na moment do riaditeľne?"

„Iste, Minerva, hneď tam budem," odvetila Hermiona a zodvihla sa zo stoličky. Vyšla zo svojho kabinetu, zapečatila ho kúzlom a schovala si prútik do habitu. Vyšla o dve poschodia vyššie ku kamenej soche, povedala heslo – rokfortské keksíčky (Minerva si potrpela na tradíciu cukrovinkových hesiel, ako to mal zaužívane Dumbledore). Kamenná socha ožila a odhalila točité schodisko, ktorým Hermiona vyšla hore a zaklopala na dvere. Počula riaditeľkin hlas a vošla dnu.

„Posaď sa, Hermiona, daj si čaj a keks," ukázala Minerva McGongallová na stôl pred sebou. Bol tam čaj, lyžička práve miešala kúsky cukru a celý tanierik rokfotských keksov, ktoré Minerva s obľubou každému ponúkala a už nikomu nechutili.

Hermiona sa posadila, čaj si vzala, ale kekse si radšej nevšímala. „Stalo sa niečo, Minerva?"

„Bol za mnou jeden bývalý študent," riekla Minerva, „potreboval by našu pomoc. Ide o jeho sestru. Domnieva sa, že by si zaslúžila lepšie ovládať Transfiguráciu. Študovala na inej škole a podľa neho to nie je dostatočné. Ja samozrejme nemám na niečo také čas. Okrem toho som už aj stará, to dobre vieme. Tak mi napadlo, čo by si na to povedala ty? Ponúka slušnú odmenu."

„Ale veď tu vôbec nejde o peniaze," povedala Hermiona. „Ako si to predstavuje?"

„Dve hodiny do týždňa u neho v dome," odvetila jej Minerva McGonagallová. „Sestra začína u neho pracovať, ale on si nemyslí, že to je práve to, čo by chcela robiť. Vraj ju vždy zaujímala Transfigurácia."

„O ktorého bývalého študenta ide, Minerva?" spýtala sa Hermiona.

„O Draca Malfoya," riekla riaditeľka. „Ani som netušila, že má sestru. Zvláštne, že ju Lucius nedal do Rokfortu."

„Pochopiteľne," odvetila jej Hermiona. „Je to nemanželské dieťa. Lucius sa určite za dcéru hanbil. A pokiaľ ide o doučovanie, urobím to rada. To dievča poznám. Zaslúži si patričné vzdelanie."

„To je výborne, Hermiona," usmiala sa riaditeľka, ale tón jej hlasu znel stále prekvapene. „Nevedela som, že si v kontakte s pánom Malfoyom."

„Minimálne," zaklamala Hermiona.

„Tak by si sa mu ozvala, aby ste sa dohodli na podrobnostiach, prosím?"

„Iste, Minerva," prikývla Hermiona. Nerozumela prečo Draco priamo neoslovil ju. Chcela to od neho zistiť.

„Ďakujem, Hermiona, vedela som, že sa na teba môžem spoľahnúť. Veľmi si cením tvoju pomoc a tvoj prínos pre školu a študentov," usmiala sa na ňu riaditeľka.

„Ja som šťastná, že môžem byť tu na škole a vzdelávať našu mládež. Pritom mám pocit, že robím niečo užitočné," priznala jej Hermiona, ale bola si vedomá toho, že to riaditeľka vie a chápe.

„Robíš niečo nesmierne užitočné, ver mi," usmiala sa na ňu Minerva svojím typickým úsmevom, keď chcela niekoho odmeniť. Hermiona si ho pamätala ešte z čias, keď bola sama študentka.

„Ďakujem. Vybavím to s Malfoyom," dodala Hermiona a postavila sa zo stoličky. Potom odišla a vrátila sa do svojho kabinetu.

Vybrala pergramen a brko a napísala list, ktorý adresovala Dracovi Malfoyovi.

„Dnes večer u Troch metiel okolo ôsmej. Chcem hovoriť o doučovaní pre Rheu. Vezmi so sebou aj ju, prosím.

Teším sa. Hermiona."

Vybrala sa do soviarne, aby mohla list poslať. Uviazala ho na nôžku svojej obľúbenej rokfortskej sove. Tá našuchorila perie a o odišla odovzdať list. Hermiona za ňou hľadela, až kým sa jej nestratila z dohľadu.

Pred pár dňami by ani nebola tušila, že sa Draco ocitne znova v jeho živote a jeho sestra taktiež. Hermiona si nemohla pomôcť, ale odkedy ju spoznala a vysvetlila sa tá vec s príveskom, mala pocit, že ju dievčina potrebuje. A hlavne, že ona, Hermiona, potrebuje nejakým zvláštnym spôsobom ju vo svojom živote.

Pozn. autorky:

Ahojte, je tu nová kapitola Saturnu, pridávam ju dnes, hoci som zvykla pridávať v sobotu, ale zajtra budem celý deň vo Viedni, takže nebudem mať čas.

Čo myslíte, akú spomienku si nechala Cissy vymazať, ak to predsa len nebol sen? A čo hovoríte na Dominique? :) Dominique je mimochodom aj na animke :)