Keď sa Hermiona vrátila späť na Rokfort, mala v hlave stále deň v parku s Nathanom a Rheou. Pristihla sa, že sa usmieva. Nemohla uveriť sama tomu, že si tak rýchlo obľúbila Nathana, aj keď to bol syn Pansy Parkinsonovej. A Rhea bola zase dcéra Luciusa Malfoya a toho tiež nemala dvakrát rada. Lenže aj Draco bol jeho syn a ona mu predsa len venovala kedysi dávno celé svoje srdce.

Povzdychla si a prečítala poštu, ktorú jej doniesla školská sova. Spoznala písmo Ginny, ktorá ju pozývala na večeru. Hermiona nechcela byť znova sama a tak sa rozhodla, že určite pôjde.

Prezliekla sa a potom sa hop-šup práškom premiestnila k Potterovcom.

Harry a Ginny boli doma sami, lebo James mal prácu a Albus bol odcestovaný so svojím metlobalovým tímom. S oboma sa privítala bozkom na líce a potom im porozprávala o Nathanovi i Rhei.

„Počul som, že Goyle si vzal život," odvetil jej Harry. „Ale netušil som, že mal syna, ktorý je šmukel."

„Ten chlapček je veľmi milý," vravela Hermiona a znova sa usmievala. „Nerozumiem ako Pansy a Goyle mohli stvoriť niečo tak roztomilé."

„Náhoda," zasmiala sa Ginny. „A čo Rhea?"

„Je fajn a..." odmlčala sa.

„A?" Ginny sa na ňu pozrela a iba pohľadom ju donútila pokračovať. „Vyklop to," dodala.

„Myslím, že sa páči Jamesovi," povedala Hermiona.

„Nášmu Jamesovi?" spýtala sa Ginny.

„Áno, stretli sa v tom parku. James bol trocha prekvapený a isto bude nahnevaný, že som vám to povedala. Keby ste videli ako na ňu hľadel. A nedivím sa tomu, lebo Rhea je naozaj pekné dievča," vravela Hermiona, aby zmiernila situáciu, lebo Ginny sa mračila, ale Harry akosi očervenel a ona si vedela predstaviť, čo sa mu odohráva v mysli. Nechcel, aby sa jeho syn zaplietol s niekým, kto má v sebe krv Malfoyovcov. „Myslím, že by ste to mali nechať tak. Nestrať sa do toho. Možno ostanú iba priateľmi a možno z toho bude láska, ktorej netreba brániť."

„Nehovor," uškrnula sa Ginny. „Ty nás poučuješ o láske?"

„Ginny," stopol ju Harry, lebo tón jej hlasu bol nepríjemný. „Chápem, čo tým chce Hermiona povedať."

„Dobre, neplašme sa," prikývla napokon jeho manželka. „James je dospelý predsa. Len doteraz nám nepredstavil žiadne dievča. Stále ho beriem ako malého chlapca a nie ako niekoho, kto môže byť zamilovaný."

„Do niekoho z rodiny Malfoyovcov," dodal Harry podráždene.

„Vy dvaja ste vážne hrozní," zasmiala sa Hermiona. Ginny sa uškrnula, ale nakoniec sa usmiala. Zrejme ju potešilo, že v priateľke vzbudili smiech. Harry otvoril bar a vybral si ohnivú whisky. Všetkým trom im nalial po poháriku a ten svoj vypil ako prvý. „A nie že Jamesovi poviete, že som vám to povedala."

„Nie sme klebetnice," pripomenula jej Ginny. Lenže to Hermiona vybuchla ešte do väčšieho smiechu.

Ten jej z tváre zmizol, keď sa ozval zvonček pri dverách a prišla nečakaná návšteva. Ron a Padma. Vošli do jedálne a oboch prekvapilo, že tam našli Hermionu. „Ahojte," pozdravila ich slušne.

„Hermiona, ahoj, ako sa máš?" usmial sa na ňu Ron. Jeho úsmev bol skutočný ako vždy. Naozaj jej chýbal.

„Dobre," odvetila. „A vy dvaja?" spýtala sa, hoci ju Padma ignorovala, iba jej kývla na pozdrav.

„V poriadku," usmial sa znova Ron.

„Nevedeli sme, že tu máte návštevu. Prišli by sme inokedy," riekla Padma a pohľadom naliehala na Rona, aby odišli, ale ten sa veľmi k odchodu nemal.

„To nevadí, myslím, že máme dosť večere a najeme sa všetci piati," povedala Ginny, ktorá si očividne situáciu užívala, lebo nebolo tajomstvom, že nemusí svoju švagrinú. Keď sa nad tým Hermiona zamyslela, uvedomila si, že okrem Angeliny, nemala Ginny rada žiadnu svoju švagrinú.

Padma si veľmi neochotne sadla k stolu a vyzerala, že má pokazenú náladu a že by najradšej bola hocikde inde ako tu. Hermiona sa posadila tiež oproti Ronovi.

„Čo vás sem privádza, inak?" spýtala sa Ginny.

„Boli sme tu na okolí, tak som vás chcel vidieť," odvetil jej Ron. „Dlho sme sa nevideli. Vadí to?"

„Isteže nie," povedal ihneď Harry a pomohol Ginny priniesť večeru.

Všetci si naložili a Harry s Ronom sa začali rozprávať o práci, čo bola jediná vďačná téma. Padma sa iba rýpala v jedle a Hermiona bola na tom trocha podobne. Uvedomila si, že by bolo fajn, keby raz za čas vyrazili na večeru aj s Ronom, ale bez Padmy. Skutočne jej chýbalo ich priateľstvo. Cesty sa proste rozišli, keď sa oženil a narodili sa mu deti. Nemal už čas na svoju opustenú priateľku a nevyhľadával ju aj preto, lebo Padme sa to nepáčilo. Na jednej strane to chápala, ale strata Rona bola pre ňu ďalšia krutá rana.

„Ako sa darí deťom v Rokforte?" spýtal sa Ron a otočil sa k Hermione.

„Výborne, Roy napísal výbornú úlohu, dostal za ňu V," vravela Hermiona. „A Bill vravel, že sa mu darí aj na Obrane proti čiernej mágií. A Penelope je úžasná v Herbológií, to mi rozprával Neville."

„To je skvelé," usmial sa Ron.

„Až na to, že im neustále strhávaš bez príčiny body, Hermiona," podotkla Padma.

„Nie je to bez príčiny, Padma," povedala Hermiona pokojne. „Tiež sme na škole vyvádzali rôzne veci a jednoducho disciplína musí byť."

„Podľa mňa to preháňaš," dodala Padma.

„Strháva body aj Lily," zapojil sa do toho Harry, aby predišiel hádke. „A nevadí nám to, vieme, že Lily nie je žiaden anjel."

Ron sa pousmial a Hermiona tiež. Padma sa zamračila na Harry a Ginny sa uškŕňala. „A nie je to jedno," povedala napokon. „Sú to len body. Je to len škola. Skutočný život je o niečom inom," poznamenala Ginny. „Taká hlúposť."

„Ginny má pravdu," prikývol Ron. „Hlavne, že sa im darí v predmetoch."

„Darí," ubezpečila ho ešte Hermiona.

Ron sa zatváril spokojne a hrdo a ona sa na neho usmiala. Bola na neho hrdá, že sa z neho stal taký úžasný človek. Že mal dve deti, ktoré nadovšetko miloval. Skvelú prácu a milujúcu rodinu. Vždy mu želala všetko šťastie sveta.

***

Hermiona strávila u Harry a Ginny niekoľko hodín. Ron a Padma sa zdržali krátko po večeri a potom predsa len odišli. Vrátila sa do Rokfortu a ešte chvíľku sa prechádzala po jeho okolí. Spomínala na to, všetko čo s Harrym a Ronom zažila, keď porušovali školský poriadok a ostalo jej smutno, že je to už tak veľmi veľa rokov.

„Hermiona," oslovil ju známy hlas.

„Čo tu robíš?" spýtala sa, pustila prútik, ktorý zovrela vo vrecku svojho kabáta, lebo sa najprv zľakla.

„Hľadal som ťa," odvetil jej Draco.

„Prečo?" spýtala sa ho vzdorovito. Zažila pekný deň, v podstate aj večer a teraz prišiel on, aby to zrejme všetko pokazil.

„Rhea mi hovorila, že ťa stretla v parku," vravel jej a usmial sa na ňu.

„Áno, stretli sme sa," prikývla Hermiona. „Bola tam aj s Nathanom."

„A Jamesom Potterom," dodal Draco a trocha sa zamračil.

„Ty vieš o tom, že sa stretávajú?" prekvapilo to Hermionu.

„Áno, sú priatelia. Rhea nemá veľa priateľov. Tvárim sa, že mi to neprekáža, ale predsa len, je to Potterov syn. Avšak život Rhei bol vždy veľmi smutný. Už nechcem, aby trpela. Ak sa chce priateliť s Potterom, musím sa s tým zmieriť," vravel jej Draco.

„Dospel si," prikývla Hermiona. „Prekvapuješ ma, Draco Malfoy."

„Snažím sa," podotkol trocha povýšenecky.

„A prečo si teda prišiel?"

„Chcel som ťa vidieť," vravel jej. „Neskočíme na pohárik?"

„Nie, som celkom unavená," pokrútila hlavou.

„Hermiona, sľúbila si mi, že sa pokúsime byť priateľmi," pripomenul jej a chytil ju za ruku. „Prečo medzi nás neustále staviaš bariéry?"

„Pretože to nemôže fungovať. Veľmi sme si ublížili. Navzájom a nakoniec som pochopila, že si mal odísť. Nemal si ostať so mnou, pretože by si bol rovnako nešťastný ako teraz," povedala mu.

„O čom to rozprávaš?" nadvihol obočie.

„Nemali by sme deti," priznala. Nikdy o tom nehovorila s nikým, ale povedať to jemu, sa jej v tejto chvíli videlo oslobodzujúce.

„Prečo si to myslíš,... nemôžeš vedieť..."

„Ale áno, môžem vedieť," skočila mu do reči. „Viem to. Dozvedela som sa to krátko po tvojom odchode. Nemôžem mať deti, Draco. Nikdy som ich nemohla mať."

„Hermiona, to..." Hlas ho zradil.

„Je hrozné, viem," prikývla a cítila, ako sa jej z očí valia slzy. „Žena nemôže počuť horšiu správu ako to, že nikdy nebude mať deti. Že ich jednoducho nemôže mať a že sa s tým nedá nič robiť. Myslela som si, že sa zbláznim, Draco. Mala som chuť skočiť z Astronomickej veže. Vlastne som sa o to pokúsila."

„Čože?" zvolal ublížene.

„Minulý rok som sa o to pokúsila," šepla smutne. „Vyšla som tam, hľadela som na hviezdy, bolo ich v tú noc tak jasne vidieť. Bolo ich veľa a boli krásne. Uvažovala som nad životom na Saturne. Nad našimi deťmi, ktoré žili tam a chcela som ich veľmi vidieť..." zúfalo plakala. „Tak veľmi vidieť, stretnúť sa s nimi..., ja som proste len chcela byť šťastná."

Draco ju okamžite objal. Cítila, ako sa triasol. Keby mu videla do očí, bola by si istá, že sa trocha lesknú. Vonku však bola dosť tma. „Hermiona..."

„Urobila som krok do vzduchu a potom ako by ma nejaká neviditeľná sila vtiahla späť. Ostala som otrasená, ale jednoducho som už s tým ďalej nechcela žiť... ja som nechcela!"

„Ani nevieš, ako mi to je ľúto," vravel a hladil ju po vlasoch. „Vážne ma to mrzí. Mrzí ma, že som tu nebol, že som všetko pokazil. Teraz tu už som, Hermiona a nedovolím, aby si sa znova pokúsila žiť na Saturne bezo mňa!"

„Vymýšľaš si," sykla.

„Nie," odvetil jej a chytil jej tvár do svojich rúk. „Aj keď mi neveríš, vrátil som sa aj kvôli tebe. Stále si ťa nosím v srdci. Sme už dávno dospelí, máme za sebou veľa, veľa zlých vecí a ja ťa žiadam zatiaľ aspoň o to priateľstvo. Nechcem byť znova zbabelec, Hermiona. Prosím ťa, nedovoľ, aby som sa ním znova stal."

„Ty predsa nie si zbabelec," riekla Hermiona. „Možno si bol, ale nie si. Už dávno nie si. Si dobrý človek."

„Sama vieš, že nie som."

„Nepresviedčaj ma o niečom, čo nie je pravda," žiadala ho. „Ale dobre," prikývla napokon. „Súhlasím s priateľstvom. Naozaj s ním súhlasím."

„Tak to je skvelé," usmial sa na ňu Draco.

„Teraz som však naozaj unavená," dodala.

„V poriadku, dobrú noc," nahol sa k nej a pobozkal ju na líce. „Odprevadím ťa k dverám."

„Ďakujem," prikývla.

„Mrzí ma, že som tu nebol, aby som ti pomohol prekonať tú smutnú správu," ospravedlnil sa jej znova.

„Rozdelilo by nás to, Draco. Ver mi, že to nie je vec, ktorá sa dá jednoducho ustáť. Možno to bolo správne, že si tu nebol," vravela mu to, lebo to tak cítila. „Dopadlo by to medzi nami možno ešte horšie a smutnejšie. Dávno som sa naučila, že veci sa dejú z nejakého dôvodu. Všetko je tak, ako má byť."

Potom sa s ním rozlúčila a sledovala ho, ako zašiel za pozemky Rokfortu, aby sa mohol odmiestniť. Bola smutná, ale predsa len sa cítila akosi inak. Konečne niekomu povedala o svojom trápení. Nebola na to sama. Už nie.

***

Narcissa Malfoyová vyšla zo žltého salónika. Zišla dole po schodoch a v jedálni si všimla otvorenú knihu. Bola o vesmíre. Pozrela sa na strany, ktoré boli otvorené.

Saturn.

Ako Dracov prívesok. Písalo sa tam presne o tejto planéte. Narcissa si letmo prečítala, čo sa tam píše, až kým sa dostala k niečomu, čo ju zaujalo.

Mesiace Saturnu.

Druhý najväčší mesiac Saturnu niesol názov Rhea.

Zaklapla knihu vo chvíli, keď do jedálne vošla majiteľka tohto mena. Narcissa sa na ňu otočila a všimla si na jej krku Dracov prívesok.

„Prečo ho máš?"

„Čo?" Rhea nechápala jej otázke.

„Dracov prívesok."

„Daroval mi ho," odvetila jej Rhea. „Vrátite mi moju knihu?"

Narcissa jej podala knihu a stále na ňu hľadela. „Prečo ti Draco dal svoj prívesok? Nedal ho dole, ani nepamätám. Dokonca ani keď spoznal Astoriu," pýtala sa jej.

„Vy viete od koho ten prívesok je?" odvetila jej otázkou Rhea.

„Samozrejme, že to viem," odsekla Narcissa. „Od nevhodnej ženy pre neho. Našťastie sa to medzi nimi dávno skončilo. Draco sa oženil s Astoriou, ale chuderka zomrela."

„Možno Draco teraz znova vyhľadá tú ženu. Ak si ten prívesok nikdy nedával dole, tak to muselo znamenať, že ju veľmi miloval," riekla Rhea trocha zasnene.

„Ty nič nevieš o láske!" odsekla jej Narcissa podráždene. „A Draco rovnako!"

„A vy hádam o nej niečo viete?" spýtala sa jej Rhea a vzdorovito jej pozrela do očí, čo Narcissu prekvapilo. Dievčina sa jej doteraz vždy podriaďovala, nebola takáto. Niečo sa zmenilo a to sa Narcisse nepáčilo.

„Mlč, ty hlúpe dievčisko!" skríkla na ňu Narcissa. „Neznášam pohľad na teba. Na chodiacu neveru môjho manžela, ktorého som milovala!"

„On vás zrejme nemiloval!" odsekla jej Rhea. „Možno miloval moju matku!"

V tej chvíli dostala od Narcissy facku. Rhea sa chytila za červené líce a šokovane na ňu hľadela. Narcissa okolo nej iba prešla a zatvorila sa v žltom salóniku.

„Drzá malá sopľaňa!" nadávala a hromžila. A dobre vedela, že si proti sebe zase poštvala Draca. Rhea mu určite povie, čo sa pred chvíľkou stalo a on jej to bude vyčítať.

Podišla k oknu a videla, ako sa práve primiestnil na pozemky Manoru. A potom sa jej vybavil znova jeho prívesok Saturnu a jeho mesiac Rhea. Narcissa mala pocit, akoby to malo znamenať niečo viac, niečo na čo zabudla. Veľmi dávno zabudla.

Pozn. autorky:

Ahojte, tak sme sa dostali už ku kapitole číslo 10 :) ale to letí. Trocha sa tam konečne objavila aj Narcissa, ktorá nie je práve milá, ale tak to nemusí byť v každom príbehu zmenená a dobrá. Ako sa Vám páčila kapitola?