Timea

Hľadela som na ňu v šoku spracúvajúc, čo práve povedala. Ona... ona ma ľúbi? Naozaj? Cíti ku mne to, čo ja cítim k nej?

"Naozaj?" Opýtala som sa prekvapene. Lucy sa usmiala a s červenou tvárou prikývla: "Prosím ťa Timea, si úžasná. Do teba nebolo možné nezaľúbiť sa."

Cítila som, ako strašne sa červenám a ako mi kútiky úst vyskakujú každým jedným slovíčkom, čo povedala, vyššie. Vnímala som, ako mi divoko bije srdce. Zvyšok môjho tela bol ako v tranze, stále som spracovávala, že sa to skutočne deje.

"Tak, čo budeme teraz robiť?" Opýtala som snažiac sa dostať späť do reality.

"To je na tebe," odpovedala Lucy s úsmevom, "vieš, že... vieš, že ja ťa nebudem do ničoho nútiť, lebo viem, ako ti záleží na tom, čo si o tebe ľudia myslia... a viem aj o tvojej rodine takže... aj keď by som s tebou veľmi rada bola viac ako kamarátka, pochopím, ak sa na to necítiš."

Chvíľu som mlčala a potom som si povzdychla: "Je pravda, že... je pravda, že ak by sme sa dali dokopy bolo by z toho veľa problémov a... ak by na to rodičia prišli, bola by to katastrofa, ale Lucy..."

Chytila som tmavovláskine dlane a pozrela som sa jej do očí: "Po tomto dnešnom rozhovore, by som sa zbláznila, ak by som nemohla byť s tebou."

Lucy na mňa neveriacky hľadela a opatrne sa opýtala: "Takže... takže so mnou chceš chodiť?"

Prikývla som a Lucy ma v momente objala. Ešte hodnú chvíľu sme tak spolu stáli, vzájomne sa objímajúc, vnímajúc len teplo a energiu tej druhej, keď sa zrazu Lucy odtiahla a pozrela sa do zeme celá červená.

"Čo sa deje?" opýtala som sa jej s úsmevom.

"Znamená... znamená to, že ťa môžem pobozkať?" opýtala sa Lucy a očervenela snáď ešte viac.

Zasmiala som sa a cítila som, ako mi tiež stúpa červeň do tváre: "Samozrejme."

Lucy sa zhlboka nadýchla a už to aj vyzeralo tak, že to spraví, no miesto toho sa rozosmiala.

"Na čom sa smeješ?" spýtala som sa s nervóznym úsmevom.

"Prepáč ja," Lucy sa mi v momente ospravedlnila, "len je to môj prvý bozk, som nervózna, vôbec neviem, čo robím."

Zasmiala som sa a pohladkala som ju po hlave: "Proste nemysli a sprav to."

Lucy prikývla a priblížila svoju tvár k tej mojej tak rýchlo, že sme si vzájomne narazili čelá.

"A, bože, prepáč," vykríkla Lucy a pustila ma, "som tak príšerne nemotorná! Ani obyčajný bozk..."

Lucy nestihla dopovedať, keďže som ju chytila za ramená a priložila moje pery k tým jej. Tmavovláska na moment stuhla, no v sekunde sa uvoľnila a chytila ma okolo bokov.

"Prepáč," pošepla som, keď som sa od nej vzdialila, "ale trvalo ti to až moc dlho, musela som prebrať iniciatívu."

"To je úplne pochopiteľné," odpovedala mi Lucy, na moment uhla pohľadom a potom ma opatrne pobozkala na líce.

"Ľúbim ťa," pošepla, na čo ma znova objala. Objala som ju naspäť, cítiac sa šťastnejšie, ako kedykoľvek predtým: "Aj ja teba Lucy. Ani nevieš ako veľmi..."