Timea

Rýchle som sa rozbehla preč, no pri najbližšej lampe som zastala. Nechcela som ujsť úplne, to by odo mňa nebolo fér.

Nervózne som sa oprela chrbtom o stĺp cítiac, že sa celá trasiem. Nečakala som od toho veľa. Bála som sa, že sa Lucy úplne zhnusím, že ma vysmeje. Bola som si vedomá toho, že aj keby to zobrala v pohode, naše kamarátstvo už nebude nikdy také ako pred tým. Už navždy bude nad nami visieť oblak môjho priznania.

Lucy prekvapene hľadela na papierik, zlato-hnedé oči sa jej leskli.

"Prepáč," pošepkala som, keďže už som nedokázala zostať potichu.

"Nie, neospravedlňuj sa," vykríkla Lucy a zdvihla sa z lavičky hladiac na mňa ako na prízrak.

Následne opäť pozrela na papierik a opatrne sa opýtala: "Naozaj to je pravda? Naozaj to nie je vtip, ty ku mne skutočne niečo cítiš? Ku mne?"

Smutne som sa pozrela do zeme a prikývla som: "Áno... ja viem, nie je to správne, všetko som pokazila... naše kamarátstvo, reputáciu, proste všetko... úplne všetko... a plne pochopím, ak sa teraz so mnou prestaneš baviť."

Nešťastne som si povzdychla so slzami na krajíčku cítiac, ako sa mi trasie spodná pera.

"Timea," povedala Lucy a chytila ma za rameno. Pozrela som sa na ňu a zostala som prekvapená. Jej oči žiarili jasnejšie ako kedykoľvek pred tým a na tvári mala opäť svoj nádherný široký úsmev, "nikdy, nikdy sa s tebou neprestanem baviť. Ja... prepáč, že som reagovala najprv tak neisto, len popravde..."

Lucy si zahryzla do pery a pozrela sa mi priamo do očí: "Nikdy by som neverila tomu, že by niekto tak perfektný, inteligentný a pekný ako ty mohol ľúbiť niekoho tak podivného a nedokonalého ako som ja."

Lucy sa zasmiala a ja som ucítila ako sa červenám. To, ako o mne hovorila bolo tak krásne.

"Ale... Lucy aj ty si nádherná a inteligentná," pošepkala som, "a tvoja podivnosť je práve to... práve to prečo som sa do teba zaľúbila. Nie si ako všetci ostatní, si originálna, vtipná, zbožňujem to na tebe."

"Naozaj?" Opýtala sa ma Lucy pričom dvakrát zažmurkala.

Opäť som prikývla a s pohľadom zabodnutým do zeme som zamrmlala: "Ľúbim ťa práve preto, že si taká aká si."

Lucy uhla pohľadom a ja som na moment dostala strach, že som niečo pokazila.

"Lucy? Deje sa niečo?" Opýtala som sa

Lucy sa na mňa opäť pozrela a neisto sa zasmiala: "Nie len... nikdy ma nenapadlo, že by... že by sa mohlo toto stať, že by si mohla cítiť ku mne to, čo ku mne cítiš. Takže... takže som v strachu zakopávala všetky pocity, ktoré som k tebe cítila, lebo som sa bála, že mi to len ublíži.

Zostala som na Lucy prekvapene hľadieť a cítila som, ako mi rýchle bije srdce. Povedala práve, pocity, ktoré som k tebe cítila? Ako to myslela? Cíti....cíti snáď niečo aj ona ku mne?

"Pravda je že," Lucy ma chytila za ruku, "pravda je, že aj ja ľúbim teba, Timea."

(Ahojte, predposledná kapitola je tu, ak chcete, môžete do komentáru napísať, z koho pohľadu by ste si priali tú poslednú, určite vám v tom rada vyhoviem, keďže sama sa neviem rozhodnúť :) )