17.
Timea
"Raz, dva, tri... dva, dva, tri... raz, dva, tri..." v hlave som si potichu počítala kroky, pričom som sa nechala Petrom viesť v rytme pomalej valčíkovej hudby. Snažila som si ten moment užiť, predsa len, tancovala som rada, no nešlo to.
"Skvele tancuješ," oznámil mi Peter s úsmevom, pričom ma chytil za jednu ruku s otočil ma okolo mojej osy.
"Ďakujem," odpovedala som mu bez toho, aby som sa mu pozrela do očí, "aj ty tancuješ skvele."
Bolo mi ho trochu ľúto. Asi dúfal, že celé to prijatie pozvania a aj teraz tanec niečo znamenajú, pričom moje zámery boli úplne iné.
Nenápadne som sa pozrela na miesto, kde sedela Lucy a všimla som si, že sa díva na mňa. Rýchlo som uhla pohľadom, pričom som sa takmer potkla. Nechcela som sa na ňu dívať tá vina bola až moc nepríjemná, no keďže som na ňu nevedela prestať myslieť, ani nie o minútu som sa pozrela jej smerom znovu.
Ale miesto, na ktorom ešte pred niekoľkými minútami sedela, bolo prázdne. Vydesene som sa začala medzi krokmi rozhliadať okolo seba, no nikde som ju nevidela. Opäť som sa potkla, no tentokrát už tak okato, že si to Peter všimol.
"Hej Timea? Si v pohode?" Opýtal sa ma neprestávajúc tancovať.
"Hej som," zamrmlala som, no, akoby som ani neverila mojej odpovedi, prestala som tancovať a tentokrát som začala už skutočne skenovať celú miestnosť. Ale nech som sa dívala kdekoľvek, moju krátkovlasú kamarátku som nikde nevidela.
"Deje sa niečo?" Opýtal sa znova Peter neisto postávajúc vedľa mňa.
Ešte chvíľu som nemo hľadela pomedzi tancujúcich ľudí obzerajúc si stoly okolo mňa a následne som pozrela na Petra.
"Ja... prepáč, musím ísť niečo vybaviť... niečo zistiť... proste musím ísť," s týmito neistými slovami som sa rozbehla pomedzi ľudí, ktorí po mne podivne pokukovali, keď som okolo nich prebiehala a rušila ich pri tanci. Niekde vzadu som počula ako za mnou Peter kričí, no neobzerala som sa.
Úprimne povedané, panikárila som. Vedela som, že je dosť možné, že Lucy šla proste len na záchod, alebo že jej vadila hlasná hudba a preto odišla z miestnosti, no až príliš som sa obávala toho, že jej odchod bol spojený so mojou zradou. A vedela som, že sa musím uistiť, či je v poriadku, inak by som si to vyčítala do konca života.
Už som takmer bola vonku z telocvične, keď ma niekto z ničoho nič chytil za rameno. V rýchlosti som sa obzrela. Za mnou stáli Sasha, Kathy a Scarlett.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro