Išla si tmou, nevidela cez ňu,
išla si sama, spravila si chybu,
číhal na teba, ukrytý hmlou,
nevedela si, že táto noc je osudnou.

Kroky hlasné tvoje boli,
vrahove tým utíšili,
zrak si mala zastretý,
myšlienkami nabitý.

Bolesť v srdci, slzy v očiach,
diera, rana, jeho tvár,
spomienky hmlisté
a jeho žiaľ.

Žiarili lampy, žiaril mesiac,
tvoj vrah kráča k obetiam,
rukou tajne hmatá tvoj krk,
a zbraň leskne sa v druhej,
keď v tom zbadá osobu,
ktorá kráča k nej.

Lampa ožiarila tvár,
tvojou pretla bolesť,
vidieť ju znova,
nechcela to veď!

Vrah len ticho sledoval sled udalostí,
chalan smútok v očiach tají,
a ona len smutne hľadí.

Nevnímajú osobu,
ktorá prikráda sa zboku.

Leskne sa dýka, zaleskne sa v očiach,
bleskovo ňou mieri,
dievča chytro smrti hladí,
krv strieka na všetky strany.

Vrah len ticho smeje sa,
kým obeť na zemi nehýbe sa.

Chlapec nemo hladí,
svoje dievča rýchlo stratí,
kričí, plače, vrah je preč,
nenávidí seba, o tom pochyb niet.