Kľačiac na kolenách,
s tvárou od plaču,
hlava v dlaniach,
skrytá v zármutku.

Myseľ v troskách,
srdce na kúsky,
utápaná v bolestiach,
zničili ju spomienky.

Aj keď verí,
aj keď miluje,
ostala bez nádejí,
že jej lásku opätuje.

So strachom na duši,
so slovami na jazyku,
pozerá do priepasti,
odkiaľ niet úniku.

Stratená v neznámom,
všade len prázdnota,
stratená v neznámom,
všetko pohltila temnota.

Nevidí svetlo,
žiadny tunel pred sebou,
vidí len jeho,
kolísá nad priepasťou.

Démoni v hlave,
ich podmanivé hlasy,
ostáva v tme,
uväznená navždy.