Mala popraskané srdce,
možno páska zlepí ho,
no čo ak sa odlepí,
a ranené zanechá ho?

Plakala na dlážke,
zem jej chladila chodidlá,
slzy slané, oči červené,
chcela ostať sama.

Schúlená v sebe,
hlava na kolenách,
neverila viere,
že ostane nezranená.

Objatie či úsmev,
pamätala naňho,
zahátal ho hnev,
nemohla mať ho.

Trápil ju osud jej určený,
zrkadlo pravdy, v ňom videný.