Už od detstva som bola iná, nechcená, nenávidená.

Ako malé dieťa ma moji biologickí rodičia dali do detského domova. Mala som ešte len štyri roky, bola som v detskom domove sotva rok, keď si ma tam vyzdvihol jeden pár. Doma už jedno dieťa mali, no túžili po ďalšom i keď to už fyzicky nebolo možné.

Môj starší nevlastný brat bol stelesnené zlo. Bol nenávistný a agresívny, odsudzoval snáď aj kameň, ktorý ležal na chodníku lebo ho tam niekto odkopol. Nič pred jeho nenávisťou a hnevom nebolo ukryté.

Ani ja nie.