Prajem príjemné čítanie

Premýšľam nad snom. Veľmi čudným snom. A odkazom. Povedala si, že navždy. Bolo to všetko klamstvo?
Obleje ma pot. Len jednej jedinej osobe na tomto poondiatom svete som povedala to typické obľúbené slovo vo vzťahu. Navždy. A nedodržala som to. Sklamala ho. Obom ublížila a zničila akékoľvek nádeje na sny. Výčitky v mojom vnútri ma neustále bombardujú a už je neskoro na nápravu. V práci som absolútne nepoužiteľná a šéf ma posiela domov so slovami, nech sa dám konečne dokopy a začnem sa opäť naplno venovať práci. Uvedomujem si, že má pravdu a zastavujem v prvom bare, ktorý je otvorený, pretože mám chuť na panáka.
,,Škótsku s ľadom," hovorím pohľadnému barmanovi, avšak na môj vek veľmi mladému. Vyzerá šikovne a o pár sekúnd sa pozerám na svoju objednávku. Žmurká na mňa jedným očkom a odchádza. Obzerám sa po podniku a väčšina ľudí sú postarší páni a sem tam nejaké ženy. Je niečo po dvanástej. Chcem zahliadnuť nejakého chlapa, ktorý by potešil moje sexuálne očko a moju dolnú kamarátku, ktorá nevidela mužskú pýchu od nepamäti.
,,Ako obvykle?" pýta sa barman, ale viem, že to nesmeruje mne, ale osobe za mnou. Usmieva sa od ucha k uchu a je rád. Otáčam sa na osobu s ktorou sa rozprával a zahliadnem len mohutný chrbát patriaci mužovi vysokému asi stodeväťdesiat centimetrov. Znovu mám pocit, že ho poznám. Ten pocit sa mi ani zďaleka nepáči. Doriti!